To bol zamestnanec na pracovnej ceste po celý čas, kým sa stavba stavala? Teda možno aj nejaké 2 roky?

Skôr si myslím, že vy ako firma ste robili chybu pri spracúvaní vyúčtovania pracovných ciest. Pracovná cesta tých ľudí začala nástupom na stavbu a mala končiť ten deň, kedy ste prestali dávať cest. náhrady. Jednoducho povedané, mali to byť kratšie pracovné cesty - napr. pri týždňovom turnuse od pondelka do piatka, pri dlhších turnusoch od prvého dňa turnusu do posledného dňa turnusu, pričom za dni, kedy nepracovali mal mať tiež nárok na cest. náhrady.

Vyúčtovanie náhrad má byť vykonané do 10 prac. dní po predložení vyúčtovania. Toto ste asi nedodržali, preto zamestnanec pravdepodobne v súlade zo zákonom skončil PP.

Dúfam, že som to zrozumiteľne napísal, že nemôžete považovať celý rok za pracovnú cestu, ale sú to viaceré kratšie pracovné cesty, ktoré bolo treba osobitne vyúčtovať a zakaždým vyplatiť náhrady.

Chobot-stotožňujem sa s Tvojím názorom, len mi nie je celkom jasné - má nárok na cest.náhrady aj v čase, keď je doma???? Nerozumiem, prosím, objasni mi to. Ďakujem

Podľa mňa Chobot to myslel nasledovne. Pracovník chodí na turnus, ktorý je napr. 2 týždne. Teda do toho spadá aj jedna sobota a nedeľa. Ale nepracuje sa (oddychujú na ubytovni), ale tým pádom, že ostali vyslaný na prac.ceste tak im prináleťí aj za tú So a Ne stravné ako na pracovné dni.

Pozastavila som sa preto, lebo aj my máme turnusové práce, ale naši, keď majú voľno, chodia cez víkendy domov.

Presne tak som to myslel. Veď on je na pracovnej ceste aj počas so-ne, len nevykonáva prácu. Za tieto dni mu tiež prináležia cest. náhrady.

Keby boli celý rok - až do dokončenia stavby, tak by im museli uhradiť cest. náhrady za 365 dní/rok, čo asi nezodpovedná skutočnosti.

TO je iné - vtedy im v piatok skončí pracovná cesta.

Zákon o cest. náhr., § 36
(3) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na Vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

(4) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať Vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na Vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.

Takže záleží na vnútornom predpise, prípadne na zaužívaných postupoch, ako sa v organizácii postupuje. Ale iste by bolo lepšie, ak by Smernica - vnútorný predpis existoval a zamestnanci s ním boli oboznámení...
Nedošlo by k nedorozumeniam.
V niektorých organizáciách toto vyúčtovanie diét robí admin. prac. , prípadne majster, nie zamestnanci, bol by v tom riadny chaos. Ale každá firma je iná...

Ako píše chobot, neviem si tiež predstaviť, že ak by stavba trvala napr. 2 roky, diéty by dostal až po 2 rokoch...(aj 3 mesiace pozadu nie sú podľa mňa vhodnou dobou)
Vo firme, kde som pracovala v roku 1-2-3, sa robilo vyúčtovanie diét vždy k výplatám. Ono to totiž aj zamestnávateľa finančne tak nezaťaží, než aby uhrádzal diéty až za dlhý čas. Aj keď asi ráta s tým, že po odovzdaní stavby dostane aj zaplatené. Na druhej strane, pri stavbách sa pracuje zvyčajne na báze dielčích výkonov, t.j. aj čiastočných úhradách, takže zamestnávateľ by mal mať financie aj na vykrytie takýchto nákladov, ako sú diéty pre zamestnancov.

(iné termíny platia pre vyslaných zamestnancov pre práce vykonávané v zahraničí a pod.-pozri zákon o cestovných náhradách.

O.K., je to jasné