Mám pocit, hlavne v poslednej dobe, že sa na mňa všetko valí, že nič nestíham... veľa práce, otázok klientov... všade číha stres a zhon...
Ako to zvládam? Na ploche monitora mám obr. mojich psov a ešte zopár na nástenke pred sebou. Pre mňa je totiž príroda a moji chlpáčikovia oddych, únik od všetkého. Z práce sa ponáhľam domov, aby som sa vyvenčila a popritom zobrala aj ich. Vyvetrám si hlavu a je po problémoch... do ďalšieho rána Znie to jednoducho, ale samozrejme, nie vždy to tak funguje /ani u mňa/

Je to jednoduché: pokiaľ sa stresujete tým, že nič nestíhate a všetko sa na vás valí nespravite nič lebo sa na to nesustredíte. Istú dobu som mala tiež takéto problemi a naučila som sa od môjho priateľa ako to zvladať.
Tak poprvé: - dôležité je to aby ste si verili a verili tomu čo robíte
- je dôležité správne si rozložiť čas a naučiť sa plánovať (čo, kedy, ako to čo potrebujete riesiť)
Pokiaľ sa Vám nedarí a tým sa dostávate do stresu položte všetko čo práve robíte a vyvetrajte si hlavu na vzduchu.
Keď sa nad niečim umárate a neviete sa na niečo sústrediť jednoducho to dajte bokom a začnite robiť niečo iné potom sa k tomu vrátite lebo nie je nič horšie ako robiť niečo na silu a aj to napokon nestojí za nič. Hlavne nebáť sa do niečo pustiť čo je nové alebo máte pocit, že to neviete.TO JE ISTY STRES!!! Keď do všetkého pôjdete s odhodlaním a v úplnom pokoji aj keď to nakoniec nevinde budete mať s toho dobrý pocit a nabuduce bude stres menší.
Dúfam, že som aspoň trochu pomohla.

O strese by sa dalo písať dlho, teoreticky väčšinou vieme, čo máme a nemáme robiť, no v každodennom živote to častokrát nejde.
Dovolila som si zvýrazniť v predchádzajúcom príspevku to, čo aj mne pomáha a teda dve veci:
1. Systém
2. Striedanie psychickej činnosti s fyzickou.
A okrem toho určite ešte úsmev a dotyky blízkych ľudí. Na to nezabúdajme

Ano ženieme sa za peniazmi, nakoniec zistíme, že sme si ich ani neužili. Vlastné deti pomaly nevedia, kto sú ich rodičia. Mám taký pocit, že sa ponáhľame rovno do hrobu. O tom je dnešná doba.

A pozor: stres je príčinou mnohých zdravotných problémov.

Hovorí a píše sa o tomto všade aaaž toooľko, že spúústa ľudí taak dôležitú vetu prehliada takmer ako ovrzaný reklamný slogan......leeenže dôsledky sú často nekompromisné......návod? Je v každom z nás - čo a ako si pripustíme... aké priority uznáme... ...bude to znieť zrejme "banálne"... ale striktne neplánujem už dávno (po náročných obdobiach, keď som si s odstupom času musela priznať všetky "náhodné" činitele, ktoré ma donútili zmeniť smer... a po čase som uznala, že pozitívne vstúpili do mojich plánov) Je to skutočne "len" uhlie pohľadu (ako vravieval jeden skvelý školiteľ, ktorého som mala možnosť počúvať)......a v konečnom dôsledku intuícia či... a AKO chcem žiť......

Stresu sa niekedy ale nevyhneme. Veď kto by sa dokázal nestresovať keď spláca hypotéku a niekoľko spotrebných úverov a trasie sa o robotu lebo to by bol koniec. Ja osobne aj s priateľom sme v takejto situácii ( iná možnosť nebola, lebo sme potrebovali niekde bývať aj si bytík nejako zariadiť, a tak boli tie úvery nevyhnutné ). Všetko zvládame splácať bez komplikácií a vedieme aj slušný život, nieje nám zle. Ale keď nastanú v práci problémy (obaja máme spoločného zamestnávateľa), vtedy sa stresujeme poriadne aby náhodou niekto neprišiel o prácu. Keby sa také niečo stalo, tak by sme museli začať odznova a to nehovorím o všetkom čo takúto situáciu môže sprevádzať. Ten pocit pozná len človek, ktorý okúsil žiť na vlastné riziklo a zadĺžil sa, lebo inú možnosť nemal. A tam to už nieje o tom ako chcem žiť, ale ako MUSÍM žiť, aby som prežil. A samotná táto myšlienka je stresom na celý život.

...ver mi... že som okúsila viac než sa často dalo uniesť......

...si myslím že vlastný domov je v prvom rade dobrým pocitom...... len vtedy tá "honba" za peniazmi a majetkom má vlastne svoj význam...

Súhlasím s Tebou . Stres už jednoducho patrí k životu a ťažko sa dá prikázať svojej hlave aby bola pokojná, keď nesie zodpovednosť za celý život a svoju existenciu. Život je aj o tom.

Strach je prirodzenou súčasťou každého človeka, ale treba si uvedomiť, že naše myšlienky sú nezhmotnená realita. Čím viac sa niečoho bojíme a čím viac a častejšie na to myslíme, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa neželaná predstava zhmotní. Ak dôverujete vyšším silám, nechajte svoje starosti im a vy sa sústreďte na to podstatné v živote. Dajte si PROGRAM: chcem byť šťastná, spokojná, harmonická, zdravá a so mnou všetci ostatní. O ostatné sa nemusíte starať, detaily prenechajte "tým hore". U mňa to posledné roky tak funguje a neviem, čo je to stres, strach a podobne. To ale až po absolvovaní seminárov Vertikálna realita (Advances ******* Technology).