Dnes je rýchla doba, všade sa ponáhľame a pritom nič nestíhame. Trošku pribrzdi, možno aj tá rýchlosť Ťa ubíja. Uvar si kávičku alebo čajíček a nájdi si polhodinku na oddych pri vyberaní nového nábytku spolu so svojim manželom. Rada by som Ti dala nejaké tipy na zmenu ale myslím si, že v prvom rade si Ty musíš na to nájsť čas, lebo aj keby si si najala profíka interiérového dizajnéra, aj tak to budeš musieť režírovať Ty a aj to vyžaduje čas. Takže Ti len držkám palčeky aby sa Ti podarilo nájsť vhodné riešenie, lebo domov je miesto, kde sa máme cítiť príjemne.

Poznam jednu rodinu, ktora si dala byt zariadit odbornikom a teraz najradsej sedavaju vo svojej starej kuchyni.

Tak toto je príma- povedz prosím ako si to myslela?! Ako srandu? Keď máš prácu a vzdelávaš sa čo je to ďaľšie a tak? Ja si myslím, že je to dobré. Prezariaď si bývanie, ak nemáš páru čo chceš len zmenu?! - vymeň manžela, kúp si dom, ak naň nemáš tak domček, vymeň, alebo podľa financií omaluj čierny nábytok za svetlý aaa depku? tak tú zaves na klinec. My baby sme už také, chceme meniť, času niet a chlapi nám to uznať nechcú a na 100% že neuznajú.
Nedus v sebe zlosť, vykrič sa, buchni päsťou - aj tak ti to figu pomôže.
Vieš, moja kamarátka by ti na to povedala " vys.. sa na to, a kúp si klobúk" Ak si nevieš nájsť čas na nič, nájdi si aspoň pre seba - to preto ten-klobúk. Ináč ak keby bola, čiže s našla taká šikovníčka ako píšeš a TY TY TY si nenájdeš ani pre ňu čas, tak ti ostáva iba a starý,nábytok,škaredé kvety, nechápavý manžel ecetera,ecetera

kúp hnojivo a polej kvetinky

Hovorí sa, že potreba zmien v byte, premena nábytku a pod. je znamením nepokoja v osobnom živote.

Možno Ti podvedomie naozaj našepkáva niečo iné...a to napr.
-možno trochu spomaliť tempo( každý je nahraditeľný)
-možno viac sa venovať svojim nabližším( to je najcennejšie čo máš)
-možno si viac užiť každý deń(nikdy nevieme kedy je posledný)
- možno....
-možno stačí nájsť si na začiatok trochu času na tie škaredé kvetinky
- možno stačí iba premaľovať byt trochu veselšími fabami
- možno stačí nájsť si viac času,napr. cez víkend na výlet s rodinou...a potom sa ti ten byt bude zdať iný...
- možno, pri troche vôle to zvládneš sama , bez cudzej šikovníčky...uvidíš,
Ty predsa najlepšie vieš, čo sa ti páči,kde sa cítiš príjemne

Spomaľ , dievča, kde sa tak ženieš?
Kedy sa chceš zastaviť? Vari nechceš aby Ťa zastavila dáka choroba, alebo "nejaká" náhrada, pre Tvojho muža ,ktorá bude mať čas na to , aby si s ním večer v kľude pokecala?(to som nemyslela v zlom)

Nemám čas... - tak tento názov vo mne evokuje matku, ktorá sa nezastaví pri svojom synovi, lebo nemá čas, neprečíta mu jedinú rozprávku, lebo nemá čas, rodina sa rozsypáva, ale mama stále nemá čas, syn vyrástol z plienok i z ufúľaných prstov od atramentu, ale mamina stále nemá čas, aby si všimla, že už doma nie je doma...
Zastav sa a poobzeraj sa sa, či ti niečo dôležité neušlo z dohľadu tvojho nekonečna, v ktorom je všetko iné, len nie vlastná rodina, vlastný byt, kvety... a mimochodom, načo ich vlastne pestuješ, lebo ich má suseda? Ako ti bude "chutiť" rodina, keď zabudneš, akú má vôňu? Tiež som sa ponáhľala niekam, ale zastavil ma čas so zdvihnutým varovným prstom, no bola to skôr päsť, ktorá mi ukázala súkolie života. A život ti ubehne ako búrka v lete, ale niketorá zanecháva za sebou aj spúšť, nezabudni. A ak dovolíš, dám ti radu, nájdi si čas aby si skontrolovala svoj stav, stav zdravia, stav zdravej mysle, neboj sa, bez denného štúdia ti ešte neodumrú mozgové bunky, ktoré presvedčivo kŕmiš namiesto svojej duše. Zastav sa,
a skús, či ti ešte vôbec vonia rodina...
Myslím, že kompletne prerobený byt, včítane farby obrusa na stole ti tiež neskôr privedú depku.

IvetaH, nešpekuluj a staraj so o svoj byt, ako normálna žena/gazdiná/. Pamätaj "môj dom, môj hrad" j

pokial mas cas este aj na vzdelavanie, je to fajn...
vela ludi stiha akurat tak pracu a ledva aj domacnost

Mením nábytok a nemám čas...? Ja zas nemením nábytok každé 3 roky ale myslím si, že ak by som ho raz išla meniť určite by som si čas našla...

ja by som ti radila, aby si ten čierny nábytok čím skôr vymenila, ani sa ti nečudujem, že máš depku, to z tej čiernej farby, veď tá farba sama o sebe je deptavá., nie ešte k tomu každý deň nato kukať. to musíš mať pastelové a svetlé farby, čo vyžaruje dobrú náladu a kľud.
ale v prvom rade prestaň toľko účtovať, tvoje príspevky sú v jednom kuse okolo účtovania, potom bodaj by si nemala depku. prosím ťa odreaguj sa trošku od tej roboty , kukni na tej Porade aj do druhých tém, napr. CCCC- nekonečný príbeh, krásne fotografie, ...atď. a ešte všeličo iné tu nájdeš na oddych, švihaj von na vzduch, do prírody, lebo pri tom počítači, mám pocit z tých tvojich pracovných príspevkov, že sa udusíš.
robota ťa počká

No to ja si veru pri všetkých povinnostiach čas na seba, domácnosť a rodinu vždy nájdem. Veď sme tu na zemi tak krátko, život preletí, ani sa nenazdáme ako a čo nám zostane? Nájdi si čas na "bežné" veci, raduj sa z detí, rodiny, skrášľuj si domov, aby si sa v ňom cítila aj Ty aj rodina príjemne. Skús ten pocit, keď niečo vynovíš v bývaní, pohľad na kvety, ktoré si vypestuješ a budeš pozerať každý deň, ako sa im darí a radovať sa zo všetkého.
Je chvályhodné, keď človek popri práci ešte aj študuje, ale nezabudni ani na "všedné" veci.

Tiež nemám čas na veci ktoré sa dajú odložiť ale každý deň mám čas povedať deťom a partnerovi ako ich mám rada, niekedy možno len náznakom ,pohľadom, zastaviť sa pri nich a porozprávať o dôležitých či bežných veciach. Nič na svete nie je tak dôležité ako rodina a to že sa vedia spolu zastaviť,porozprávať,zasmiať,poplakať proste úplne obyčajne žiť a prežívať spolu radosti aj starosti. To, že by som mala vymeniť sedačku ma vôbec netrápi, že nie vždy je všetko upratané tak ako by malo byť, no a čo, veď kde sa žije nemôže byť úplný poriadok inak by ten byt nedýchal životom. V minulosti som si myslela,že by som nezniesla v byte psa. Teraz je súčasťou rodiny,rovnocenný člen ktorý vždy viac dáva nám ako vyžaduje a ako sme schopný mu dať my. K šťastnému životu potrebujeme veľmi málo a niekedy než to pochopíme stratíme všetko. Ešte odporúčam každému nezabúdajte na jeden dar ktorý sme dostali všetci pri narodení. Je to dar úsmevu, niekedy sa mi stretne pohľad s úplne cudzím človekom a keď sa naň usmejem jeho výraz sa zmení a málokto odolá a nevráti úsmev. A vtedy je všetko krajšie aj ten najošarpanejší nábytok.

Načo chceš meniť zariadenie bytu, keď nemáš čas ani na to aby si si ujasnila čo by sa ti tam hodilo? Ľudia väčšinou keď chcú niečo zmeniť, vlastne chcú iba nahradiť „staré“ niečím novým... ty chceš iba zmenu... Nestačilo by iba zmeniť rozloženie?
Len aby si nedopadla tak, že budeš mať všetko nové a napriek tomu budeš nespokojná. Nie je to náhodou tak, že sa ti žiada inej zmeny... a ty sa chceš oklamať že potrebuješ zmeniť zariadenie? Poznám také baby, ktoré „riešia“ všetky problémy častými a pravdaže zbytočnými nákupmi.

Nikdy by som neprenechal zariaďovanie bytu na nikoho... mohol by to byť hocijaký odborník. A ja by som sa nikdy neozval niekomu, kto by mal v požiadavkach uvedené že hľadá niekoho dokonalého... taký neexistuje. Sú len takí čo si to o sebe myslia, ale takí vedia toho ešte menej ako ostatní...

Majú čo chceli

To mi pripomína deti v puberte, ktoré keď nechcú niečo urobiť, o čo ich požiadame, tak nám povedia nemáme čas.
Na druhej strane, keď to povie dospelý človek, tak ten má času až až, len si ho nevie, alebo lepšie povedané nechce zadeliť tak, aby ten čas mal.
Nie nadarmo sa hovorí: Pomaly ďalej zájdeš.
A to je svätá pravda. Vyskúšaj!

zaujímavé - ako dokáže názov témy ovplyvniť celú diskusiu hoci otázka znie: či niekto nevie o dobrej bytovej architektke

absolútny súhlas s henelie

Ozaj, už som vám hovorila, že do kúpeľne sa dostanem ráno najskôr tak medzi 10:30 a 11:00 (a to som od 6:00 na nohách). Dovtedy behám so zalepenými očami a totálne strapatá...

To nevadí. Aj tak si kočka

Určite - názov témy aj spôsob ako je to písané... prezrádza, že je tam aj iný problém... nielen s prezariadením.

A pozor - ona nehľadá dobrého ale dokonalého odborníka

Aj ja som tak žila.Všetko som chcela stihnúť a všetko robiť na 100%.Vždy som sa niekam ponáhľala a na nič som nemala čas.Nevedela som oddychovať ani len cez víkend.Až kým som nedostala riadnu facku od života a v sekunde sa mi neprevrátil celý môj svet naruby.A zrazu si uvedomíš, že sú aj iné hodnoty.Dnes mi je len ľúto, že sa to nestalo skôr, pretože mám už dospelé deti a ani neviem ako ten čas prešiel. Určite by som ho viac venovala rodine.
Takže byť ,,dokonalá" v práci alebo mať dokonalý byt, ktorý by mi každý závidel, pretože mi ho zariadil dokonalý architekt....ale ja by som sa v ňom cítila cudzo...ver, to nie je to pravé.