Mám syna dyslektika a dysotografika,práve pred 2 týždňami zamturoval,celú ZŠ sme mali papier od pedagogickej poradne a psychologičky že má dyslexiu,aj keď papier na to mali niektorí učitelia ho vôbec nebrali do úvahy a bojovali sme s tým.Prepadnúť bohužiaľ môže aj keď má dyslexiu,stalo sa to aj nám,riešili sme to prestupom na inú školu,ale to bol na prvom stupni a tam sa mu to nezapočítava,takže skončil ZŠ normálne 9.ročníkom aj keď chodil do školy 10 rokov,na druhom stupni je to vraj nejako ináč,treba to konkrétne zistiť a podľa toho sa zariadiť a určite ísť do poradne,lebo tam nám vedeli pomôcť,nie len synovi,ale aj ja som sa musela naučiť ako sa so synom učiť, učila som sa s ním aj na maturitu,som nadupaná,snáď by som zmaturovala.Po dovŕšení 18 rokov mu papier o dyslexii platí iba 2 roky a on sám si to bol vybaviť,lebo pri písomných maturitách to pre neho znamenalo o 20% viac času na písomku o 20% viac času na prestávku a bol v triede absolútne sám,mal sám pre seba svoj dozor pri písomke.nikto ho nerušil a spravil písomnú čas zo SJ na 89%,ústna na 3, písomná časť z NJ na 74%, ústna na 4.Pri ústnej už žiadne úľavy nemal.Vždy pred začiatkom roka chodil do tábora pre dyslektikov,dysgrafikov a pre ostatné poruchy a tam sa cítil,ako medzi rovnými a zároveň sa pripravil na začiatok školského roka,dlho trvalo kým si vybudoval istú úctu sám voči sebe,musel toho veľa dokázať kým si začal veriť.Potešujúce je ,že vral sa s touto poruchou naučia ľudia vyrovnávať tak,že si nikto nič nevšimne.A existujú aj lieky pri poruchách učenia,kontrétne NOOTROPIL,ktorý sa dá predpísať,treba konzultovať s lekárom.Pomáha nepriamo,vraj mozog využíva lepšie krvný cukor.Syn ho bral pri učení sa na maturu a v živote som ho nepočula čítať tak,ako po liekoch.Držím palce aj na nohách nech to dobre dopadne pre tvojho syna,lebo viem čo to je,keď ti chodí dieťa tak strašne nešťastné zo školy,najradšej by si tam išla sama a povedala tej "pani učiteľke", čo si o jej pedagogickom pôsobení myslíš.