.....cokolvek urobime, co donuti detsky mozok “hybat zavitmi” je pozitivne. Detsky mozok, sama priroda naprogramovala tak, aby bol schopny prijimat co najviac informacii. Pricom, kazda informacia ho len posilnuje. Prijem informacii, povedal by som, je to akasi forma treningu, teda cim viac detsky mozok trenujeme, tym sa stava vykonnejsi.
Ked boli nase deti male, tiez sme sa im snazili maximalne venovat.
Urobil som im napriklad vlastnorucne pexeso, nebolo obrazkove ako z obchodu, ale ja som tam proste napisal celu nasu slovensku abecedu, velke tlacene pismena. No a hrali sme sa. Ked som hladal kartu,vzdy som naschval nahlas opakoval /aby deti poculi/…….”tak co teraz hladame?”, “no predsa pismenko C ", “kde by len to C mohlo byt?” No a ked som otocil kartu pexesa a bolo tam povedzme F, tak som si zasa nahlas / hlavne aby deti poculi/ zabedakal, “boze moj to F ma znici.......”
Nepamatam si uz presne, za aky cas sa naucili celu abecedu, lebo uz nejaky ten rocik uplynul,
Kazdopadne viem, ze to bolo velmi rychlo. Poznajuc vsetky pismenka, bol uz iba krocik, aby sa naucili citat.
Dcerka mala styri roky aj nejaky mesiac, ked bola hospitalizovana v nemocnici na infekcom oddeleni /tusim izolacka sa to volalo/, nikto za nou nesmel,
navsevy prisne zakazane! Na kus papiera sme jej nieco nakreslili, napisali list a odovzdali v nemocnici sestricke s prosbou, aby nasej dcerke toto dorucila. Sestricka sa sama ponukla, ze ona jej ten list precita. Vtedy som hrdo povedal, “dakujem ste mila, ale nasa Tana uz vie citat................”
Medzi ludmi sa casto hovori, ze nie je dobre, ked deti idu do prvej triedy a uz vedia citat.
Z vlastnych skusenosti mozem potvrdit, ze nikdy sa to negativne neprejavilo, pricom obidve nase deti uz vedeli citat, ked isli do prvej triedy.
Ked niekto, nieco vie, vzdy to mozeme povazovat za pozitine.
Cize, ak ucit deti, tak co najskor a co najviac, samozrejme ziadne nasilie, ziadne, ze musis!,
najlepsie formou hry.