Ja neviem, možno by si si mala povedať, čo vieš robiť a hlavne čo ťa baví.
Lebo ideálne je robiť prácu, ktorá ťa nielen živý ale hlavne baví.
Mmch, prednedavnom som tu niekde čítala, že niekto zriadil sukromné centrum pre deti, ktore slúži aj ako školka, aj ako MC. Celé to trvalo ale rok.

Podstatné je, že Ty by si mala vedieť, v čom si dobrá a čo Ťa baví. Nie, že Ti niekto povie rob toto.
Z veku obavy nemusíš mať, môj otec začal podnikať v päťdesiatke a myslím, že mu to ide veľmi dobre.

a čo takto spraviť si napr.dáky rekvalifikačný kurz.....masérstvo, nechtový dizajn... Tam v podstate okrem zaplatenia si kurzu a menšej investície do materiálu nie sú dáke veľké fin.nároky...lebo môžeš chodiť aj ku klientom domov, alebo si priamo v dákom menšom salóne prenajať iba stvôl.

Ak si bola učiteľka ....tak možno by sa dalo robiť súkromnú učiteľku alebo opatrovateľku.

v prípade krajnej núdze sa dá celkom slušne zarobiť aj ako "domáca" čiže nakúpiš, navaríš, upraceš, pre dákeho pracháča.

Držím palčeky

Určite je najdôležitejšie robiť to, čo vieš, v čom si "doma", baví ťa to.
Ani vek, ani Tvoje vzdelanie nie je tak dôležité, ako robiť to, čo ťa baví a veríš tomu, že v tom si dobrá. Ja osobne robím to, čo bolo moje hobby a teraz už skoro 20 rokov je to mojou hlavnou náplňou práce aj života.
Nepíšeš odkiaľ si, aké je u Vás vekové zloženie obyvateľstva, kúpaschopnosť, nezamestnanosť - to sú dôležité faktory, ak chceš pôsobiť len vo svojom okolí. Píšeš, že jasle, určite je to zariadenie, kde by si bola akosi doma, ale rovnako je nedostatok denných zariadení aj pre starších ľudí, ktorí potrebujú "dozor" cez deň, nie vždy môžu ich najbližší nechať svoje zamestnanie a starať sa o ne. Mám na mysli denné zariadenie pre seniorov - jasle pre seniorov (takto sa mi to páči viac), kde je treba sa tarať len o to, aby mali pocit užitočnosti. Rovnako sa s ními môže vykonávať "zamestnanie" ako s detmi, napr. kresliť, vyšívať, maľovať vajíčka, aj vyrábať dekoračné veci atď.
Píšem to preto, lebo práve cez víkend sme tento problém rozoberali s jednou známou, že je to rovnaký problém: starí ľudia = deti.

Dakujem za reakcie, co by ma bavilo, som napisala uz v uvode, salon stroskotal na financiach a jasle na priestoroch a financiach rodicov.
Ja byvam v Presove, tu je vsetkeho velmi vela, je tazke najst nieco, co by tu bolo nove a zaujalo by ludi.
Pritom musim mysliet aj na to, ze mam deti, ktore potrebujú, aby som mala pravidelny prijem.
Niektore oblasti co ste uviedli su zaujimave,. ale je s nimi presyteny trh. Odevy su pase, nase mesto okupuje Azia, na viazanu zivnost nemam patricne vzdelanie a prax,mozno som aj trocha nerozhodna a vcelku sa aj bojim, aby som neostala na ulici, ak to nepojde, no mam uz veru svoj vek-)).Ale doma na podpore, urcite nehodlam ostat.
Kazdy ma vela napadov, snad keby ste uviedli co by ste robili vy, tak by mi to pomohlo, najst
nieco.

Ja si nemyslím, že 40-tka je nejaký vek - som už po 40-tke, ale necítim sa ako starena. Áno, je to už nie vek pre modelku, ale v Tvojom veku môžeš vykonávam iné činnosti. A hlavne tie, ktoré Ťa zaujímajú.
Mne sa páčim názor Katky a práca so seniórmi a tiež veľa zdravotne postihnutých by potrebovali šikovných asistentov. A nemyslím si, že v Prešove je v tomto presýtený trh.

V tejto dobe celkom "fičí" upratovacia služba. Sú s tým spojené minimálne náklady. Možno nejaké plagátiky, inzercia v miestnych periodikách a postupne si nájsť stálu klientelu.

Všetkého je veľa,ale ja nezapriem lekára,chýbajú mi ako lekárovi predškolské zariadenia so špecifickými službami-dieta kožná,dieta bezlepková,integrované detičky s postihnutím,takmer neexistujú mimo určitých centier napr.zariadenia pre deti hluché,takmer nikto nevie znakovú reč,ľudí,ktorí vedia pracovať s deťmi s poruchami učenia je ako šafranu....A pritom v každej mestskej aglomerácii sú ľudia,ktorí takéto služby potrebujú.Ak by som bola pedagog a uvažovala by som o niečo súkromnom,vzala by som do uvahy práve toto.A ponukla služby takýmto ľudom,pretože ichje-tých služieb-ako šafranu.

Trochu , ja mám 40-ku na krku a pred mesiacom so porodila krásne bábo. Všetko je relatívne: niektoré moje spolužiačky sú "čakateľkami", že budú čoskoro babičkami a ja začínam s deťmi odznova. A tak nejak to chápem
aj v prípade práce, resp. prac.kariéry každého z nás. Vek nehrá rolu!!!

Blahoželám k malému bábätku, nech sa vám obom darí. Na svete nie je nič krajšie, ako malé babätko.

napadlo ma, odporúčam prečítať od Susan Kubelka "Konečne po 40".

O týchto ľudí sa nemá kto starať, určite s touto starostlivosťou trh zýva prázdnotou všade, či je to Bratislava, Prešov, Lučenec atď. Uvedomíme si to, až keď nám ostane starý človek na starosť, či už po operácií, po nejakej zlomenine. Ja som nemala na mysli "klasický starobinec", ale práve také niečo
krátkodobého charakteru - ráno o 8-mej prídu a poobede okolo 4-5-tej odídu domov a verím tomu, že ak si zvyknú chodiť a sa im spestrí život v starobe tak ani neprestanú. Môže to byť celodenné (počas prac. doby rod. príslušníkov) ale rovnako by mali mať možnosť návštevy aj takí seniori, ktorí naozaj sa nudia doma len na 2-3 hodiny.
Určite na takýto projekt aj úrad práce poskytne finančnú sumu na rozbeh podnikania, zároveň môžeš požiadať mesto o priestory, poprípade aj nejakú miestnosť prenajať v areáli nemocnice, takisto by si mohla aj prípadnú zdravotnú starostlivosť cez úrad práce zabezpečiť rovnako cez nezamestnanú
opatrovateľku alebo zdrav. sestru.
Skús sa poinformovať na príslušných úradoch, môžno ak im predložíš taký stručnejší zámer, najlepšie aj nejaké príklady z okolia a snáď Ťa pochopia a pouvažujú o dobrej veci.
Ak nič neskúsiš, stále budeš hovoriť, keby som to bola skúsila.
Ja neviem akú tam máte nezamestnanosť a aké sú pracovné možnosti, ale skúsiť treba. Textil, ako píšeš sama je v kríze v celej republike nielen u Vás.
Už aj aziati radšej otvárajú gastro-zariadenia tu na západnom Slovensku.

V tejto oblasti,čiže pri práci so seniormi su hrozné predpisy,tie zákony tam priam vylučuju nejaké podnikanie,bohužiaľ.Keby nie,tak kopa lekárov by už mala pri svojej ambulancii stacionár.Ja sama som pozerala zákony a robila ekonomické kalkulácie...no,poviem Vám,do toho sa môže pustiť len sebevrah.A pritom je to veľmi treba.Najnovšie to vyzerá tak,že aj fungujuce ADOS-y budu končiť,práve sa to snažia potichu poistovne hodiť na obvodákov.

Máš pravdu, nenamietam, ani netvrdím, že je to jednoduché, ale je to obrovský problém a práve ľudia po 40-ke si nemôžu dovoliť zostať doma z roboty na mesiac, dva alebo 1-2 roky, aby sa postarali o rodičov, lebo nikto im miesto nebude držať a potom si už ťažko nájdu zamestnanie. Je to problém, ktorý by sa mal riešiť určite inde, my to nevyriešíme, len môžeme k tomu napísať svôj názor.
Napr. u nás v obci funguje jedna zdrav. sestra takto: opatruje svokru, ktorá je upútaná na lôžko a popri tom môže poskytovať preväzovanie, podať injekcie , infúzie. Zaobstará pre starších predpísanie a dovoz liekov, ktoré pravidelne užívajú, zabezpečí ostatné zdravotnícke potreby, ktoré sa poskytujú na predpis, dovozom až domov. Určite to neni podnikanie v plnom slova zmysle, ale je to tiež práca a veľmi náročná, pravdepodobne ani nezplatená.

mohla by si o tych predpisoch povedat nieco viac, celkom ma to zaujima.

Lebo je fakt, ze nejaka skolka pre dedkov a babky, to by sa zislo v kazdom meste.

Rozpravala som sa na podobnu temu s pribuznou z talianska a ona mi rozpravala o tom, ako take opatrovatelske ustavy pre starych ludi stoja cca okolo 3 tisic euro na mesiac. Preto vela rodin zamestnava opatrovatelky z vychodu a za 900 euro sa im to bohato vyplatí.

Máte pravdu. Mám podobné skúsenosti a môžem Vám vrelo odporučiť, nepúšťať sa na šikmú plochu. Nemám po ruke presnú štatistiku, ale priemerné dôchodky sú cca 10 000,- Sk a jeden pobytový deň v takom zariadení v skutočnosti stojí cca 500,- Sk. Sú to schopní naši penzisti zaplatiť? A niektoré deti čakajú na ich dôchodky viac ako na svoje výplaty. Takže nedoplatia a radšej nechajú svojich rodičov v neskutočných podmienkach alebo ich strkajú do štátnych zariadení, kde sa už teraz platí okolo 7 000,- /DD,DSS/. A to sú zatiaľ iba klienti. Čo sa týka legislatívy - to je katastrófa .... ak nevieš v tom chodiť, tak ani netreba začínať, lebo úradníci sa menia podľa vládnej garnitúry nestihnú si ani prečítať zákon a už je zmena aj v zákone aj v úrade... takže asi takto to u nás funguje. A vlastne poskytovanie týchto služieb nie je biznis, je to dobročinnosť, musí ťa to baviť, musíš mať k tomu jednoducho vzťah. Nie je to o peniazoch ... aspoň zatiaľ. Každému odvážlivcovi držím palce.

Podstata bola tá,že ked sme to všetko prerátali,tak tá škôlka pre dedkov by vyšla asi na dvojnásobok ich celej penzie a ešte by si nemala pokryté náklady na prevádzku,je tam vlastne nevyhnutná nejaká dotácia.Bežné slovenské rodiny to neutiahnu.Pravidlá platia ako pri zdrav.zariadení,musela by si splnať hygienické štandardy,bezbarierovosť,zdravotnícky personál na nepretržitú prevádzku,dietnu sestru,kompletne vybavenú kuchynu,zmluvu s lekárom,atd,atd.A ked prerátaš že by napr.si mala 20 ľudí za 10 000,=sk,tak príjemn by bol 200 tis.mesačne,a to ti nepoktyje ani platy.Takže ak to nie je financované zo štátu,z charity alebo z niečoho,nemá to šancu na prežitie.

Precitala som si Vase reakcie, za ktore vam velmi pekne dakujem, no ku koncu sa to uz zvrtlo na megalomanske projekty, ja som myslela nieco male, na zivnost, aby som bola sama, pripadne 2.
Tak ak este niekoho nieco napadne, budem rada. Co sa tyka tej 40tky, ja s nou nemam problem, mozno to tak vyznelo, no napisala som to koli tomu, aby ste boli v obraze, ze nie som teenegerka-))

no ano , ale upratovacie sluzby su z velkej casti mafiansky biznis. Tym nechcme povedat ze upratovacie sluzby maju len mafiani , ale je ich dost.

stale si myslím, že hlavne si musíš sama pred sebou povedať, čo ťa zaujíma a baví.
Priznám, ja ked som dovršila 40, tak som si rok vybrala skoro dovolenku. Teda rok som dumala, ci to , co robim, chcem robit aj nadalej. Ostatne cinnosti som udrziavala iba tak, aby "nevyhasli"
Výsledok je ten, ze som po roku rozbehla neico, co je blizke mojim zalubam a
A cim dalej, tym to tvori vacsiu a vacsiu cast toho, co robim.

Teda, nestrihla som vsetko uplne, ale tak nejak prirodzene nechavam niektore veci dobehnut.

Inak, v tej knihe, co som spominala (Konecne 40) je vyborne popisany takyto podobny stav. Stav, ked clovek citi, ze dozrel cas na zmenu. Naozaj odporucam precitat, kniha je hodne motivacna a da sa tam najst aj kopec dobrych napadov.