Kludne to moze byt dorovnane DTckami. Zaklad musimat v zakladovej spare urcitu plochu, cize pod stenou hrubku, aby boli pripustne napatia v zemine. Potom samozne zakladove teleso z betonu alebo zelezobetonu je vysoke podla uhla roznosu zatazenia, 60stupnov v betone a 45 stupnov v ZB. Nad touto vyskou uz mozete murovat, vo vasom pripade teda nejaky rad DT, ktore budu mat urcite vyssiu pevnost ako murivo steny,takze je to v poriadku.

Prednedavnom som tu mala podobnu temu, sice dost vseobecnu, ale tiez islo o velmi svahovity pozemok pod cestou. Mozno tam najdes aspon nejaku dobru info. http://www.porada.sk/t90813-pozemkov...te-prosim.html

BTW, mne sa velmi pacia svahovite pozemky, este kebyze je taky severny svah a donho osadit domcek s juznym vyhladom do krajiny, to by bola lahodka. A kvalitny architekt najde na kazdy teren dobre riesenie.

Treba dávať pozor na stekajúcu vodu. Hlavne jej treba nechať priestor aby mohla bez problémov odtiecť. ak pivnicu tak len perfektne oddrenážovanú a pod celým domom.Určite nestavajte dom z polovičným podpivničením.Vyhnete sa zbytočným nákladom a problémom z praskajúcimi múrmi.

Toto ma zaujalo. Preco si myslis, ze riziko statickych poruch je pri ciastocnom podpivniceni vacsie ako pri uplnom?

Pri neuplnom podpivniceni je v kazdej z 2 urovni zakladovych spar ine kontaktne napatie a moze (nemusi, zavisi od navrhu a vyhotovenia) vznikat nerovnomerne sadanie, ktore sposobi trhliny.

Skúste si projekt domu s čiastočným podpivničením pozrieť z rezu alebo aspoň predstaviť.Už úplne nereálne a s veľkými problémami sa dajú dobre postaviť domy s čiastočnou pivnicou ktorá má izolačnú prímurovku. V takýchto domoch buď odfláknete izolácie alebo napojenia betónovych konštrukcií základu.respektíve je to pomerne nákladná a problematická časť domu.Dom ktorý nemá základ v rovnakom teréne(na vrchu máte humus,ktorý postupne prechádza do iných druhov hlín ílov strkopieskov atd,je náchylný na nerovnomerné sadanie základov)Základ sa v miestach napojenia podpivničenia z základovou špárou lúbi lámať .Následkom čoho prakajú obvodové múry.

Ja by som to az tak cierne nevidel. Zakladove pasy treba stupnovite viest az k zakladovej spare zakladov suterennych stien. Suteren dat zelezobetonovy, izolacia 2-3x pasy radu S, na to nopovu foliu. Odspodu beton, 2-3x pasy S, ZB dosku, ktora bude dnom vane. Nemusi to byt bohvieako vystuzovany zelezobeton, skor kvoli izolaciam. Teoreticky (aj prakticky ) je mozne urobit bielu vanu. Vsetko to funguje, ak je to vopred dobre vymyslene a dobre zrealizovane.

ahojte,

riesim podobny problem:

vyskovy rozdiel na 12m mam cca 1m, rozdiel chcem vyrovnat DTckami, t.z. na nizsej strane budem mat 4rady DTciek.

moje otazky:
1. neoslabim zaklad tymto riesenim?
2. na nizsej strane medzi DTcka staci na vyrovnanie zemina?
alebo
1. navozit zeminu a dorovnat rozdiel? ale zase pevnost, sudrznost zeminy?
2. ine riesenie?

dakujem

DT-čka sú menej nosné ako liaty zýáklad.Medzi Dt treba dať štrk,šutolinu a podobné štrkopiesky.Hlina je menej nosná.