Chcela som dať bod,ale vraj neodborná téma..dobre.Diskutovať by sme mali.Nemôžem tu vyjadriť môj názor,neviem,ako by vyznel.Možno rasisticky.Pretože násilie voči deťom je aj to,že rodičia nemajú prácu,je to síce dvojsečný názor,pretože jeden rodič chce pracovať a prácu nemá,alebo len s minimálnou mzdou a druhý rodič nechce pracovať,ale chce všetky výhody pre seba,furt sa sťažuje ,ale nevie sa prispôsobiť normálnemu životu.
Aj to je násilie na dieťati,že behá bosé a špinavé.
Násilie ako bitka - myslím si,že zase záleží od postoja rodiča.Ten,ktorý sa stará o dieťa,venuje mu pozornosť,si vystačí len s občasnou fackou,takou výchovnou,preventívnou.Poznám rodiny,kde svoje deti priviedli do dospelosti a vypravili do života s názorom,že biť sa nemá, ale rodičia sa deťom venovali a to je správne.Ale i také rodiny poznám,kde je bitka ako chleba a deti to berú už ako samozrejmosť a bitka ako výchovný prostriedok sa míňa účinkom.
Taká forma násilia na deťoch,kde sa špak po cigarete zahasí na detskej rúčke alebo plienka sa nechá aj dva dni-poviem tak-takých rodičov by som rezala a solila,ale zas je to začarovaný kruh,keď sa na to príde,dieťa skončí v decáku a rodič ľutuje a narieka a dieťa sa mu vráti.
Ale určite by som sprísnila zákony a postrčila sudcov k rýchlejšiemu rozhodovaniu,aj pracovníkov sociálnych úradov,pridala by som k nim ,lebo ich je málo na to,aby odsledovali problémové rodiny a venovali sa im v plnej miere tak,aby bolo ochránené to,čo má byť.
Najhoršie čo môže byť a teda za to by som dala doživotie,je,keď je na dieťati páchané sexuálne násilie.Bohužiaľ,doba nám priniesla veľa všelijakých možností násilia a bude dlho trvať,kým si začneme uvedomovať,ako sa proti nemu postaviť.

Krásne napísané pepsikova. Súhlasím. Aj s rasistickým názorom, ktorý si nenapísala, ale rozumiem, čo myslíš.

Avšak: Som za úplný zákaz požívania telesných trestov na školách, vďakabohu u nás je toto uzákonené.

Osobne sa snažím všetky konflikty medzi deťmi a s deťmi riešiť psychologicky. Naštudovala som všetky možné aj nemožné príručky o výchove (zaujímavé, každá radí niečo iné). Niekedy psychológia nezaberie a platí rozkaz a zvýšený hlas.

Ale teda niekedy vybuchnem ako sopka! A keď sa nezdržím je aj vylágoš. Chvalabohu nie často : tak 1x do roka. S papučou po zadku. No potom ma toto tak nesmierne mrzí a bolí a som úplne zúfala a cítim sa totálne nemožne a neschopne.

Keď som bola malá, dostávali sme vylágoš ako deti dosť často... Avšak vôbec za to rodičov nezatracujem a nehnevám sa. Dnes je to viac menej úsmevné pre všetkých...

V akejsi knihe som citala, ze bitie deti je len vyventilovanie hnevu rodica, ale je tu zase otazka, co je to bitie, tapnutie po zadku nepovazujem za bitku, ale uz take riadne zaucho bitka je. Jasne, ze my rodicia sa niekedy nezdrzime, ale pri malych detoch ich take mierne postuchnutie upozorni na to, ze nieco robi zle, ale pri pubertakoch je to uz urazka a celkom zbytocna. Ja osobne nie som za bitie deti.

absolútny súhlas... je to ventilovanie hnevu, často krát to nie je ani hnev na správanie dieťaťa, ale hnev rodiča napr. na prácu, na nestíhanie, na partnera... a vtedy je to najtragickejšie. Sama som sa prichytila pár krát, že prenášam svoj hnev, resp. stres na deti - hlavne na najstaršiu dcéru. A to nie je dobré. V poslednom čase sa mi darí ovládať svoje emócie a držať sa na uzde.
Učím sa, že musím zmeniť SVOJE správanie a zmení sa aj správanie ľudí v mojom okolí, najbližších nevynímajúc. (vďaka!, hanelie)

úplný zákaz telesných trestov na školách je pomýlený, čo má učiteľ robiť s provokatérom vo výnimočných prípadoch?

Má ho zbiť? Má mu dať facku? Papučou po zadku? Trstenicou?

samozrejme, ak iné spôsoby na neho neplatia. Čo by si urobila ty?

samotná myšlienka, že by som udrela cudzie dieťa je pre mňa úplne nereálna a nepredstaviteľná... ty si to niekedy už spravila?

Možno by bolo dobré riadiť sa zásadou 3x a dosť...

opakujem otázku: čo by si spravila, keby ťa žiak úmyselne vytáčal do biela pred celou triedou?

skús odpovedať a nie klásť otázky, potom ti aj ja odpoviem

neviem ako to Janko myslíš... Ak máš nejaký svoj osvedčený typ pri výchove detí sem s ním...

neviem prečo si na mňa " nabrúsená" betka...

skúsim odpovedať, ale je to len čisto teoreticky, pretože nie som učiteľka...
a myslím si, že keby som ňou bola, bola by som veľmi obľúbená učiteľka

čo by som spravila, keby ma žiak úmyselne vytáčal do biela pred celou triedou?

1. slovne by som ho odrazila, použila by som psychologicky postup
2. možno by som ho nechala po škole (napr. písať trest? )
3. možno by som informovala rodičov, možno riaditeľa...
4. možno by som mu odporučila psychológa
5. možno by som hľadala príčinu jeho chovania priateľským súkromným rozhovorom v kabinete


6.... moje deti betka, sa pokúšajú ma vytočiť do biela pred publikom aj bez publika dennodenne niekoľkokrát...

čakám na tvoju odpoveď: Udrela si niekedy cudzie dieťa?

Nemám, tým musí každý rodič prejsť sám a priznám sa že u napr. syna do cca 10 rokov aj nejaké "výchovné" padli a teraz je rád že to tak bolo. S odstupom času keď sa teraz pozrel prečo a začo to bolo, tak plne s tým súhlasí. Ono je to všetko hlavne o komunikácii s deťmi. Mne sa to našťastie podarilo a som na svoje deti hrdý že sú také aké sú. Výchova dcéry bola bezproblémová.

Monika na teba určite nie, ale mám rada, ak sa používa priama reč.

Absolútne zákazy nikam nevedú. Ani ja nie som učiteľka, ale asi nevieš, ako to dnes vyzerá v školstve. Schválne hovorím o hraničnej situácii, nielen žiak by ťa vytáčal, ešte by ťa aj rodič pourážal.
Obdivujem rodičov, ktorí dokázali dobre vychovať deti bez jediného telesného trestu, ale tí sú asi svetlé výnimky, ja medzi nich nepatrím.
V mojom detstve bolo nemysliteľné správať sa k dospelým tak, ako je to dnes bežné a rozlišujem, či je dieťa živé a roztopašné, alebo nevychované. Moje deti sa tak nesprávali.
Nie som zástancom bitia deti, ale ani nie takej výchovy, že mi bude decko skákať po hlave. No a práve v takej situácii mi veru tá ruka vyletela. Mala som sama zo seba riadny šok.

Mam jednu osobnu skusenost s bitim v skolach a to ani nie taku davnu, moj mladsi syn nastupil na strednu skolu a po jednom mesiaci ho ucitelka jazyka tak fyzicky napadla, ze moj syn prisiel v absolutnom psychickom soku domov a my , s manzelom, sme na druhy den leteli do skoly, lebo z neho sme nic nedostali. Ked sme prisli za ich triednym profesorom, tak len bezmocne krutil hlavou, ze to sa este nestalo a ucitel ma vela inych moznosti, aby ziaka spacifikoval, ako bitku. Nakoniec sme skoncili v riaditelni aj s dotycnou pani profesorkou a zistili sme, ze cely den bol pre nu namahavy a poslednu hodinu mala s ich triedou a iny ziak ju vytocil do nepricetnosti no a moj syn /viem si predstavit, ze ano/ tomu este dodal a ona sa neovladla a uplne nepricetne ho zbila. Z odstupom casu som tu urobila chybu v tom, ze sme si viac nezastali syna a ze som ho v konecnom dosledku z tejto skoly nevzala, pretoze na skolu zanevrel a ledva s biedou ju skoncil, pritom je sikovny a dany odbor si sam vybral uplne jednoznacne. Z tohto pohladu som za uplny zakaz telesnych trestov v skolach, nie som ucitel/chvalabohu/ , ale musia sa najst ine formy ako nasilie.

Poznám mamičky a oteckov, ktorí ešte svoje dieťa neudreli. Napr. mamička je zástancom "výchovy podľa múdrych kníh" (to je moje pomenovanie prílišného študovania príručiek o výchove detí), dieťa má 5 rokov: konkrétna situácia: dieťa ju kope a fackuje a ťahá za vlasy, pretože mu matka nedovolí urobiť niečo, čo ho ohrozuje (nespomínam presne čo malo dieťa zakázané). Matka neurobí nič, len ho hladká a utišuje a pokojne vysvetľuje: To môj malinký nemôžeš lebo to a to...

Môj názor na takúto matku: svojou reakciou potvrdí, že dieťa si môže robiť čo chce...

Presne tak. Je to ventilovanie hnevu, príp. ukážka neschopnosti učiteľa.
Ako je to možné, že niekto dokáže učiť aj bez faciek?

Možno tu napíšem aj moje zážitky zo ZŠ a SOU...
No jedno je isté - to kde som a to čo viem, za to vďačím hlavne sebe. Zo školy mi zostali akurát popísané zošity, zopár základných informácií a rôzne spomienky. Skoro všetky dôležité veci som sa naučil vďaka škole zvanej "život". Za mojich pár rokov strávených v školských laviciach som stretol iba pár Učiteľov. Väčšina z nich fungovala iba ako nejaké diktovacie (a vo výnimočných prípadoch tlčúce) zariadenie.
Učiteľ má deti učiť. Aj v prípade výnimočných prípadov (aké sa pritrafia aj v živote). Aj v živote keď nás niekto nepočúva tak mu jednu strelíme?

Učiteľ je (alebo by mal byť) podľa mňa najväčší vzor pre deti. Čím iným ak nie vlastným správaním by mal deťom ukazovať čo a ako robiť?
Každý učiteľ by si mal uvedomiť, že je okolo neho počas 6-8 hod. 20-30 špongií, ktoré "nasávajú". Každým slovom a činom pôsobia naraz na veľkú skupinu detí. Málo ľudí má (alebo môže mať) taký vplyv na toľko ľudí naraz.
Učitelia dosť veľkou mierou formujú myslenie a správanie ľudí a preto by sa to malo brať vážne. Už sme tu o tom v jednej téme hovorili...

Pri tomto ma napadlo, ze asi skutocne by sa mala aj v skolach zaviest STRIKTNA prax 3x a dost. Totizto ked si spominam, tak ja som sa v skole obaval (ani nie tak ja ako moji rodicia, mna to az tak netrapilo) znizenej znamky zo spravania, pripadne z vyhadzova, lebo by sa to so mnou tiahlo po cely zivot. A tak pri nejakom probleme ma davali do laty rodicia a nemusela skola. Dnes na problemovych ziakov kaslu vlastni rodicia, vychovu nechavaju na skolu, ale skole zviazu ruky tym, ze ak k niecomu dojde tak je na vine skola, ucitel, riaditel... nikdy nie syn alebo dcera. Podla mna telesne tresty v skolach urcite nie je treba, ale co je treba tak to je STRIKTNE dodrziavanie pravidiel. Spravis nieco raz, pokarhanie, 2. znizena znamka, 3. letis zo skoly. No u nas sa to tak striktne neberie, len sa vacsinou dohovara (je to pre skolu mensie zlo ako mat problem z rodicom ktory je presvedceny ze za vyrusovanie ziaka ... je zodpovedny ucitel, lebo si s nim 'nevie' poradit) a potom si ziaci robia co chcu. Preco ma skola riesit problem neschopnych rodicov. Toleruju azda rodicia neschopneho ucitela? Nie. Tak preco ma skola tolerovat ziaka neschopneho sa slusne spravat (dosledok neschopnosti rodicov vychovavat dieta).

Ocakavam aj reakciu typu: Som zvedavy ako sa k tomu postavis ty ked ti pojde o vlastneho syna?

Tak ak k tomu dojde, co dufam ze nie, tak v prvom rade to bude moja chyba, nie ucitelova alebo synova. A odtialto to budem riesit, ale urcite nebudem nic zazlievat skole, nech sa rozhodne akokolvek.

a teraz si predstav, že dostaneš na starosť cca 20 detí a medzi nimi zo dve také, aké tu popisuješ...