Veľmi ťažká situácia.Mne sa to ľahko hovorí,čo urobiť a čo nie,len z vlastnej skúsenosti viem, že akokoľvek budes svokre ustupovať, tak to nic pre nu nie je a nebude menit na jej vzťahu k Tebe.
Jediné čo Vám časom ozaj pomože je, ak budete pevne držať spolu s manželom a synom. Svokra Vas potom bude vítať ako vzácnych hostí a hlavne ako úplnu rodinku. Je to velmi smutné, že má dobrého syna a veľmi pozornú a citlivú nevestu a zdravého vnúčika, pričom sa nechce spolu s nimi radovať z denného a bežného života, bez egoistických myšlienok, čo jej nič neriešia.
Osobne neviem komu by sa manzel viac na dovolenke venoval, ale ja by som sa za vlastné peniaze (hlavne ak ich nie je v dnesnej dobe nadbytok! ), radovala zo spoločnej dovolenky s manzelom a synom. Bol by to pre mna taky lakmusový papierik, ci vydrzi manzel viac s Vami alebo nadalej bude zaslepený svojou matkou, co bude po rokoch skutocne strasne ľutovať, keď zistí, o čo sa zbytočne ukrátil "vďaka" sebeckej matke, ale už bude neskoro,lebo nikdy sa tie spoločné chvílky pohody nedajú vrátiť ... veľmi držim manželovi palce, aby si čím skôr uvedomil o čo ukracuje Teba a syna - o nádheru všedných dní bez stresu, čo povie mama a sestra, ktorí bohužial nechcu jeho rodinné šťastie, spočívajúce vo vzájomnej úcte, rešpektovaní ...lebo hlavne jemu robi svokra veľmi ťažký život...
Pokiaľ je šťastný manžel s vami, tak mala by byť šťastná aj svokra, veď o to jej hlavne cely život snaď išlo!
Takže išla by som, ale tam by som mala vlastnú dovolenku so synom a manželom a bohužial par vecerov hrala nechutné klišé,s pocitom, veď tu mám syna a muža, aby som nemusela priťažovať manželoviä ehm a dávať tromfy svokre, omg), ale to by bolo skutočne NAPOSLEDY v dobrej viere,pokiaľ by tam svokra robila peklo ....
Verím, že si, ako silná osobnosť, vybojuješ šťastie pre svoju mladú rodinu, lebo skutočne máš záujem, aby ste boli spolu v pohode a bez zbytočných mrakov a tie Tvoje dva poklady zato určite stoja :-) Krásny slnečný dník nielen dnes a želám Ti to správne rozhodnutie, aby si mala POKOJ V DUŠI :-)
p.s. a hlavne, nech Ta vôbec netrápi čo si kto pomyslí a pod.bude to Tvoje rozhodnutie a svokru a sestru tiež nezaujímalo, čo si Ty pomyslíš, keď trápne intrigujú v TVOJEJ RODINE!

Už tu bolo povedané všetko, že najlepšie bude, ak manžel povie ako to vyrieši - jedná sa o jeho matku. Po ďalšie, je dôležité, aby hlavne on pred svojou mamou ukázal, že stojí pri tebe a nech si zvykne mama na to, že vy ste rodina a nedovolí jej zasahovať do nej. Mamička si musí uvedomiť, že ty si sa za neho nevydala preto, aby ste stále viedli súboj o syna a manžela, že to nie je boj, ale ďalšia etapa života jej syna, ktorý už dospel a založil si rodinu.
Ja by som ale asi aj tak nešla, keď je to jasné, že som nevítaná a nebudem platiť za taký výlet, ktorý by mi spôsobil bolesť v srdci. Manžel už niekedy mal dialog so svojou mamou ohľadne jej postoja k tebe? Mal by jej dať jasne najavo a prípadne aj ty by si jej to mala vysvetliť, že jej syna neberieš, ale nech sa k tebe takto chladne nechová, pretože sa jej to môže vypomstiť ani nevie ako - to nemyslím na pomstu od teba.
Podobný problém som niekedy riešila so svokrom, ktorý potreboval mať syna len pre seba, manipuloval s ním a nakoniec sa to aj tak skončilo našim rozvodom /boli tam síce aj iné príčiny/ a syn teraz nechodí kvôli nemu ani za mamou. Ešte aj po rozvode chcel manipulovať s našimi deťmi, až som musela zdvihnúť telefon a rázne im to vysvetliť.
Držím palce, aby si to vyriešila k spokojnosti tvojej rodiny.

Moja svokrička sa mi tak trochu snažila za začiatku / pred jááááj , na budúci rok bude 30-ročná vojna / miešať do manželstva spôsobom
"..... musíte... "
a nie , že
"... mali by ste... ,...mohli by ste ... "

Hneď v podstate pri prvej príležitosti / prvý cca 1/2 rok od sobáša /, téma bola ošemetná , som sa po určitej dobe a po nenapredovaní v argumentácii nastoleného problému zdvihol , treskol s dverami a mám dodnes pokoj .

Lenže ono to je aj v povahe človeka . Manželka si rozumie lepšie so svokrou ako s vlastnou matkou , asi jedna z mála ....

Bol som ten zlý , švagor bol ten pekný ....
On nemá auto , ja áno , čo znamenalo , že som vždy robil taxíka .
Atď ..............je toho oveľa viac .

Svokor zomrel dávnejšie a aj to malo vplyv na jej myslenie a aj správanie . Dokonca po jeho smrti vymenila byt a presťahovala sa na naše sídlisko , dve zástavky MHD odo mňa
Situácia sa zmenila postupne , svokra si uvedomila , že na nás nemá , ak to ťaháme za jeden koniec .

No téma to je ošemetná , každá rada drahá , no .." babo , tak raď ! "

http://www.nasarodina.sk/prakticke_i...article&sid=14

OK. Presvedčila si ma.

Ja som mala tiež problémy so svokrou. Už ich nemám. Tiež som sa snažila najskôr, ale po ôsmych rokoch som pochopila, že každá snaha márna. Jednoducho som sa prestala s ňou stýkať a mám sa dobre.
Manželovi sa to najskôr nepáčilo, ale zvykol si. Ja mu nebránim v jeho návševách svokry, dokonca mu občas pripomeniem, že dlho nebol so svojou mamou a mal by ju ísť pozrieť.
Podľa môjho názoru, tieto problémy sú preto, lebo ešte stále nebola medzi nimi "prestrihnutá pupočná šnúra" a svokry sa nevedia zmieriť s odchodom svojích detí, ale to už je debata o inom.

Nešlo mi o to presvedčiť Ťa, len zo skúseností viem, že tak to nefunguje. Som vydatá 18 rokov, takže čo-to už mám tiež za sebou a podobné problémy sa objavili aj u nás v rodine, aj u známych... Jasné, že všetko závisí od konkrétnych ľudí a ich pováh, nedá sa to zovšeobecniť. Aj my nevesty robíme chyby

Ďakujem dievčatá, je to tažké. Nateraz ma mažel podržal pred svokrou, aspoň si myslím (ja som mala v tom momente zakázané tam ísť). No doma mi povedal, že to ja som všetkému na vine . Ja som mu povedala, že to tak cítim a ak je to inak, nech mi to povie. On nato, že tomu nerozumiem. Že ja nie som jej krv, jej rodina. To vraj musím pochopiť. On nevyrastal s otcom a tam si myslím, že je kameň úrazu. Raz keĎ sme tam boli na návšteve , niečo chcel, ona mu na to predo mnou povedala, že keĎ bude poslúchať... tak... .
"poslúchať?" to bol pre mňa šok. Veď má vlastnú rodinu a 30 rokov, on má poslúchať!

Dievčatá, keby mňa pred sobášom ktokoľvek obvinil, že dieťa, ktoré čakám nie je od muža, za ktorého za idem vydávať, tak... ho pošlem na večné veky do horúcich pekiel a nemám sa s ním nikdy viac o čom baviť !!!
Je mi zle z toho čo i len pri pomyslení.

Môj syn má teraz 17 a už teraz len okrajovo kontrolujem čo robí a slušne som ho poprosila, nech ma tak skoro nespraví starou matkou, ale ak sa raz rozhodne pre ženu s ktorou splodí moje budúce vnúča - bude to len a len jeho výber a ja mu pri tom svietiť nebudem, teda dúfam, že to po mne nebude chcieť.

Rozum sa mi zastáva pri neokrôchanosti niektorých matiek, ktoré si svoje nedostatky, nesplnené ambície, boľačky a komplexy liečia na svojich nevestách.

Ty len Gabča bez škrupúľ pekne zavolaj mužovej mamičke, že ešte porozmýšľaš, či VôBEC PUSTÍŠ SVOJE DIEŤA NA OSLAVU.
A ver mi, že máš čo do toho povedať !

Gabča, s tým kameňom úrazu máš pravdu - určite z toho všetko pramení. A že nie si jej krv? Čo si mal zobrať sesternicu alebo nejakú inú príbuznú?! To kde žije? Budeš to mať veľmi ťažké, kým sa Tvoj manžel odhodlá vzdorovať vlastnej matke. Ale pochopila som to správne, že ona býva v zahraničí?

Odpovede tučným.

nie nebýva v zahraničí, ale "pozvala nás" na oslavu svojej 60 do rakúskych álp, ale pozvanie bolo len pre syna, a mne to má zapatiť ak chcem ísť.

mne je ťažko na srdiečku, veľmi. Aj ja mám brata a on je ženatý. S jeho ženo sme ako sestry. Voláme si, ideme spolu na kávu, idem rada k nim a to ani bracho nemusí byť doma. Posťažuje sa mi naňho a ja mu aj poviem, keď si myslím, že sa mýli. Ale sa ho aj zastanem, no vždy sú pri tom obaja. Keď sa malý narodil som sa chcela dať rozviesť, tak som trpela. Povedala mu, že načo si bude brať dvolenku, načo pôjde k pôrodu, o dieťa sa má starť matka. V pôrodnici som sa naplakala, ale nie od šťastia. Potom po polroku, čo som bola na materskej, som sa pre záchranu rodiny rozhodl ísť do práce. Prečo? aby tam nevysedával u mamičky každý deň a domov nechodil o 19.00. Pričom v robote končil o 15.00. Robili sme spolu a tak keď sme skoončili museli sme sa ponáhľať za opatrovateľkou pre synčeka. Bolo to hrozné, teraz už enej myslím na rzovod, ale aj tak dosť často.

Gabi, možno by bolo dobré keby sa k tomu mohla aj svokra vyjadriť. Možno je len niečo medzi vami nevypovedané /zvlášť, keď aj Tvoj manžel viac-menej stojí pri mame/.
Ale napriek tomu na povzbudenie jeden vtip /vlastne skutočnosť/, ktorý mi zaslala naša poraďáčka Editka

> Relativita života aneb jak to vidí matka-tchyně v jedné osobě.
>
> "Jéjej, Mařenko, dlouho jsem tě neviděla, jak se máš, co rodina?"
> "Ále, celkem to jde, dcerka se vdala moc dobře. Ten její hodně
> vydělává,takže holka je doma, ráno nemusí vstávat, pak sedí u holiče,
> pak se sejde s kamarádkami na kafe a dortík, večer s mužem na večeři
> do restaurantu. No zkrátka super!"
> "No a co syn?"
> "No ten už neměl takový štěstí. Furt v práci. Vzal si mrchu, která se
> jen válí, vysedává u holiče, kafrá s kamarádkama po kavárnách, a ani
> večeři mu neudělá, takže jí jen po hospodách..."

Aha, tak to by som buď nešla a tým pádom by som neposlala ani synčeka (keď si myslí, že otcom nie je je syn) alebo ak by sa dalo rozumne dohodnúť s manželom, že tam pôjdete spolu na pár dní na dovolenku s tým, že si odskočíte na tú oslavu.
A určite sa pre svokru netráp a už vôbec nie pre švagrinú. Šťastní ľudia, ktorí sú vyrovnaní so svojou situáciou sa nestarajú do druhých, neorganizujú im život, nehľadajú na druhých len to zlé - nemajú na to dôvod. Len zakomplexovaní ľudia alebo tí, ktorí nežijú v harmonickom prostredí, majú potrebu sa stále do niečoho miešať, víriť hladinu a odpútať tak pozornosť od vlastnej situácie.

Nuž život prinesie všeličo....
Mňa postupne naučil aj okresávať svoje radikálne postoje a snažiť sa vcítiť pri riešení problému na obe strany.

Gabca, či sa Ti to páči alebo nie, ale je to fakt, ktorý potvrdzuješ aj Ty, že Tvoj manžel je silne naviazaný na svoju matku, a preto s myslím, že radikálne postupy môžu spôsobiť problémy práve Vám dvom-o čo stojíš asi najmenej.
Píšeš, že svokra slávi 60-tku - okrúhle jubileum. Ak nepôjdeš a nepôjde ani Tvoj manžel -určite to dobre zvarí krv svokry i jeho sestry, ktoré následne budú zas jeho hecovať nedobrým smerom.
Práve s prihliadnutím k tomuto jubileu by som sa asi povzniesla nad všetko a navrhla manželovi, aby ste išli s tým, že Tvoja cesta bude hradená z Vašich prostriedkov. Niekto to už vyššie napísal /myslím, že Orlica/- tam by som sa snažila ako sa dá, aby som nedávala dôvody k roztržkám.
K radikálnejším opatreniam by som pristúpila až potom, ak by to nešlo i napriek tomuto môjmu ústretovému kroku, čo postupne "možno" bude vidieť i manžel.
Mnohé nebudú asi súhlasiť, ale ver, že radikálne riešenia, "búchanie do stola" a pod. ešte nikomu vo vzťahoch šťastie nepriniesli. Máš na ne čas, nerieš ich práve pri jubileu Tvojej svokry, lebo som presvedčená, že by sa od všetkých obrátili proti Tebe Držím palce...

Ale Gabča sa vyjadrila, že tam nie je vítaná... To, že si má svoju cestu hradiť sama je jedna vec, ale dôležité je, či je vôbec pozvaná.

Ako manželka svojho manžela by som to považovala za samozrejmé, že som pozvaná na rodinnú akciu - to zas musí pochopiť svokra, alebo by musela povedať priamo, že si to neželá a to sa nestalo.
Gabča píše, že svokra povedala, že manželke to má platiť on - to znamená pozvala, len nechce platiť - a práve preto by som to uľahčila manželovi /asi o to by mi išlo najviac/.
Ďalej sa uvidí...príležitostí k riešeniu tohto problematického vzťahu je následne dosť, nie práve rodinná oslava...

Ale svokruša dala tým, že jej cestu nepreplatí, jasne najavo, že si ju tam neželá. Je to síce čudný postoj, ale je to tak. AK by tam išla, nahnala by vodu na mlyn len jej. Ja by som sa držala zásady, kde ma nechcú, tam sa nepchám, a zvlášť keď sa jedna o takú svokruš, ktorá uznáva len seba a svojho synáčika. Tu je každé ústretové gesto asi zbytočné.

Však pozvanie bolo ..... k ostatnému sa nebudem vyjadrovať , lebo .....nemôže sa vyjadriť svokra .
Preto som sa vyjadrila aj v predchádzajúcom mojom príspevku ...že je to jednostranné tvrdenie .

Tak to máš pravdu, zle som to pochopila. Tak potom by som tam išla a snažila sa nedať zámienku na spory. Prípadne ísť tam zároveň na pár dní na dovolenku - zabiť dve muchy jednou ranou.
Ďalší vývoj vzťahov bude závisieť od Gabči, mala by byť trpezlivá a postupne pomaličky "ohýbať" svojho manžela - aby sám prišiel na to, že sa nemôže celý život držať maminej sukne a dať si od nej dirigovať život.