Nakoľko je Porada samí ekonóm a účtovník, očakávam odborné posúdenie či je to možné a ako. Či to môže reálne fungovať, alebo nie a prečo.

Ako môžu fungovať dve rovnaké firmy, rovnakého zamerania, na tom istom trhu, ak jednej dáte daňovú povinnosť 10 až 20 % a druhej 50 až 70 % ?

Za normálnych trhových podmienok jedna bude určite bohatnúť a ta druhá musí skrachovať.

Ale ak sa dohodneme, že musia fungovať a ani jedna nesmie skrachovať, nemôžu si cenovo na trhu konkurovať. Zákonite nastane situácia, kedy tá menej zdaňovaná musí navýšiť zisk, aby tým vyrovnala cenu na trhu s tou viac zdaňovanou a nevytláčala ju z trhu. Pritom ak tá viac zdaňovaná firma má mať aspoň 5 % zisku, tak tá menej zdaňovaná bude nútená mať aspoň 50 % zisku.

Ako budú podľa vás asi hospodáriť, ak každá začína s rovnakou hodnotou produkcie, napríklad 100 kreditov, či nejakých peňazí?
Podľa môjho názoru, nevyhnutne po roku hospodárenia bude mať jedna firma 100 kreditov plus 50 a tá druhá 100 plus 5 kreditov. Za ďalší rok to bude 225 ku 110,25 a za ďalší 337,5 ku 115,76 kreditom. Následne prichádza príjemný problém, čo má tá zisková firma s tým prebytkom peňazí robiť? (tých 50% neoprávneného zisku bude na trhu zákonite niekomu chýbať)
Ak máte prebytok peňazí je to problém? Dá sa povedať že je, ale určite menší, ako keď ich máte málo.

Ak je firma bohatá, môže pridať na platoch, môže zaplatiť zamestnancom zdravotnú poistku, nakúpiť výkonnejšie stroje, investovať do vzdelania, investovať do farmaceutického priemyslu, ale aj nechať voľné peniaze banke. Ak je peňazí dostatok je dobre. Problém je z čoho zaplatiť tých 50 percent zisku tak, aby zostalo aj pre tú menej zarábajúcu firmu. Provizórne riešenie sa našlo, treba natlačiť ďalšie kredity a ideme ďalej.

Je to fajn, funguje to a každému to vyhovuje. Treba to poriadne rozbehnúť a pustiť sa do trvalého rozvoja. Tá viac zdaňovaná firma zarába iba 5 percent a to je predsa málo. Pridajme si aspoň na 20 percent zisku. Je logické, že pri dodržaní podmienky zachovania rovnakej ceny tovarov, musí ta menej zdaňovaná firma zvýšiť svoju ziskovú prirážku na 80 a viac percent. Tak sa podniká ďalší rok a z 337,5 kreditov stúpneme na 607,5 kreditov, ale aj tá viac zdaňovaná dobre stúpa a zo 115,76 stúpne na 138,91 kreditov. Rast ako hrom, ale kto a čím nám to zaplatí? No predsa si natlačíme ďalšie kredity a požičiame tomu niekomu na to, aby nám to splácal.

Natíska sa myšlienka, že takto to asi ďalej nepôjde. Rastie výroba, ale spotreba nerastie až toľko ako výroba, čo s tým?


Pridáme na trh ďalšiu chudobnú firmu, ktorá nemá ani tých našich prvých 100 kreditov a nemá ani stroje. Na viac nemá ani také dane a ani takú drahú a bohatú pracovnú silu. Predáme im časť našich strojov a nadbytok výroby a späť dovezieme lacnejšie vyrobené výrobky a draho ich predáme. Pre našich zákazníkov je to lacnejšie.

Znovu to funguje a nie je problém ani s odbytom. Všetko rastie, rastie aj firma s daňovým zaťažením 70 % a ziskovosť pritom stúpla na 30 %. Narástla aj firma s malou 20 percentnou daňou a aj u nej stúpla ziskovosť, už na 100 % a viac. Tretia firma tiež funguje a je príkladom pre ďalších následníkov. Jediný malý problém sú ďalšie kredity, ale ten sme už dávnejšie uspokojivo zvládli, a tak tlačíme ďalej.

Po vzore tretej prichádza doba na zapojenie štvrtej a poriadnej firmy. Po pár rokoch rozbehu, táto štvrtá firma prináša nevídanú prosperitu. Páči sa to prvej aj druhej firme, prosperita stúpa každému. Stále menej pracujeme a stále viac zarábame. Prvej firme stúpajú zisky skoro bez práce a druhej firme dane skoro bez výroby.

Štvrtá firma funguje ešte len na 10 percent svojej kapacity a už nestačia tlačiarne kreditov tlačiť a tak začneme tlačiť kredity dva. Dolár, ale aj Euro.

Na viac štvrtá firma už vyrába skoro toľko, že prvá a druhá už vyrábať ani nepotrebuje a stačí im len kupovať a predávať. A tlačiť a tlačiť. Tlačiť? A pre koho tlačiť? Naozaj sa to dá? Dá sa kupovať, tlačiť a predávať a tlačiť a požičiavať?

Je možné mať také rozdielne dane a pritom fungovať vo WTO a nemať colné prekážky.

Je možné zníženie daní v EU na úroveň USA, alebo zdvihnúť dane v USA na úroveň EU a prikázať americkému občanovi odovzdať a povinne polovicu zárobku sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Ako môžu fungovať EU a USA a Čína na jednom slobodnom svetovom trhu, bez toho aby zmenili svoju daňovú a sociálnu politiku ?

Kto vyrieši tento rébus, vraj dostane nejakú Nobelovu cenu. Síce neviem akú a za čo, ale Nobelovu.

Za prvú firmu si dosaďme USA, za druhú EU, za tretiu Taiwan, Malajziu, Kóreu a tak ďalej a za štvrtú Čínu.


Kam zaradiť Rusko, Afriku, Mexiko neviem. Rovnako neviem, kam zaradiť Japonsko, Austráliu, Kanadu a podobné.
Hlavne neviem, kam zaradiť Mexiko a Kanadu v súvislosti s USA, a Rusko v súvislosti s EU.