Vianocka Ďakujem za tvoju odpoveď, avšak nakoľko ma nepotešila, pátrala som ďalej. Našla som názor v publikácii od PORADCU - Daňové priznania za rok 2007, kde je uvedené nasledovné:
"Daňovník vykonáva po ukončení pracovnej doby v zamestnaní ešte svoju podnikateľskú činnosť .
V § 19 ods. 2 písm. p) zákona o DzP je ustanovené, že daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 nemá nárok na stravné, ak mu súčasne vzniká nárok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Keďže tento daňovník nevykonáva podnikateľskú činnosť súčasne so závislou činnosťou, ale až po skončení pracovnej doby, môže si uplatniť stravné ako daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 2 písm. p). Nárok na stravné mu nevznikol súčasne, aj pri výkone závislej činnosti aj pri výkone podnikateľskej činnosti, ale tento nárok mu vznikol až postupne, t.j. mal nárok na stravné pri výkone závislej činnosti v súlade s ustanoveniami ZP, resp. zákona o cestovných náhradách a po skončení pracovnej doby mu vznikol nárok na stravné pri dosahovaní príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o DzP v súlade s § 19 ods. 2 písm. p).
Zas je to len hra so slovíčkami - jemu vzniká nárok súčasne - t.j. v ten istý deň z prac,pomeru aj z podnikania. Nikde tam nie je napísané, že musí vykonávať túto činnosť súčasne - čo sa vlastne ani nedá, ani jeden zamestnávateľ nedovolí, aby si niekto v práci podnikal.
Takže táto odpoveď je dosť ťažko obhájiteľná. Aj mne poradili z poradcu, ale keď prišlo na lámanie chleba, stiahli svoje tvrdenie späť a musela som platiť pokutu. Keďže to nebolo veľa peňazí, nechala som to tak. Ale lepšie je si to preveriť u najpovolanejších - na DR. Ak budete mať odtiaľ kladné stanovisko, potom to kľudne dajte do nákladov.
Inak idete do rizika. (Aj keď sa mi to zdá nespravodlivé, že si to takáto SZČO, ktorá neberie príspevok od zamestnávateľa nemôže uplatniť
)