ano.

Tak vychádzajme z toho, že je to výrobok a nie tovar. Čo je obstarávacia cena výrobku? Všetky náklady na obstaranie: samotný nákup, prepravné náklady, licenčné poplatky.......... sú potrebné na to aby si mohla oceniť výrobok (tovar) na sklade.

Ak licenciu vôbec nepredávate, nemožno ju podľa mňa považovať ani za tovar, ani za náklady súvisiace s obstaraním tovaru. Ja by som napriek niektorým odlišnostiam celé účtoval podobne ako skladačku PC s doinštalovaním nakúpeného operačného systému. Výrobok bez licencie nie je funkčný (resp. nesmie sa predávať), nie je to teda podľa mňa tovar ale materiál. Aby sa stal predajným produktom (výrobkom) musí sa k nemu pridať nakúpená licencia. (Tá by sa síce mala považovať za nakúpenú službu, ale keďže sa nakupuje do zásoby - podobne ako krabicový OS - možno ju podľa mňa v tomto prípade považovať tiež za materiál). A zložením jedného a druhého materiálu vznikne výrobok - predávaný produkt vrátane licencie. Že sa tam fyzicky nič "nedoinštaluje", je podľa mňa bezpredmetné - podstatné je to, že cena predávaného výrobku sa skladá z nakúpeného stroja + licencie + zisku. Nakúpené a nepriradené licencie zostanú do doby "pribalenia" na zásobách.

Ako napísala Kejka - rôzne názory odborníkov... zatiaľ bez záveru?

Osobne sa tiež prikláňam k tovaru - tým, že pri predaji "zabalím" do jedného obalu 2 kusy nakúpeného tovaru, ešte mi tým nevzniká výrobok (napríklad - rádio + tužkové baterky - každé od iného dodávateľa - pritom oboje zostáva naďalej tovarom.

K tomuto záveru inklinujem (aj keď vychádzam z §17 postupov účtovania) vďaka tomu, že ako napísala Anadka, firma ktorá "kompletuje" výrobok s licenciou, je obchodného a nie výrobného zamerania...

Analógiu s rádiom a baterkami by som akceptoval vtedy, ak by si predávajúci mohol kúpiť napr. výrobok bez licencie u jednej firmy a licenciu u nejakej inej alebo iných firmách. Ale v popisovanom prípade podľa mňa ani jedna ani druhá zložka samostatne predajná nie je. A najmä licencia nie, pretože kupujúci o nej v podstate ani nevie.

myslím, že toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom zákone - podmienka dostupnosti na rôznych predajnýchj miestach.

To som ani netvrdil. Ale tovarom podľa § 17 ods. 9 PPÚ je to, čo sa nakupuje za účelom predaja. V uvedenom prípade sa licencie nepredávajú. Ani samostatne, ani súčasne s tovarom. Sú len podmienkou, aby sa nakúpený výrobok mohol predávať, spolu s nákupnou cenou hardvéru tvoria obstarávaciu cenu predávaného výrobku - aspoň tak som to z opisu Anadky pochopil ja...

Andrej, chápem Tvoje myšlienkové pochody...
Ale ako som povedal, vychádzam z konkrétneho zadania.
Subjekt A - vlastník a predajca licencie
Subjekt B - výrobca a predajca hmotného výrobku
Subjekt C - nákupca licencie a hmotného výrobku a predajca "kompletu"

Iné by mohlo byť účtovanie, keby Subjekt B ako výrobca hmotného výrobku kupoval licenciu a potom by predával konečný výrobok.

Hoci - pripúšťam myšlienku, že v tomto prípade je licencia na daný výrobok niečo podobného ako spotrebná daň z liehu - lenže tu poplatok za "právo" predaja neplatím štátu, ale súkromnej osobe (firme)...

Rozdiel predsa ale je, že ten poplatok neplatím následne podľa počtu predaného množstva , ale dopredu nakúpim licencie.

Ako som napísal, k tovaru sa prikláňam v prípade účtovania u subjektu C.

Ešte možná by bolo zaujímavé vedieť, na základe akého vzťahu (zmluvy) fungujú obchodné vzťahy medzi subjektom A a C...

V tejto súvislosti ešte jedno stanovisko k účtovaniu softvéru:

"V prípade nákupu softwarového vybavenia zo zahraničia je potrebné si uvedomiť, či ide o software pre užívateľské potreby nadobúdateľa (bez ďalšej distribúcie) alebo na ďalší predaj. V prípade nadobudnutia softwaru (tzv. krabicový sw.) pre ďalší predaj, aj napriek charakteru duševného vlastníctva, je tento nákup považovaný za nákup tovaru (bez uplatnenia zrážkovej dane)."

Zdroj: informácie SKA

http://www.archinet.sk/SKA/informaci...k.asp?Kod=1468

Áno, ale platí to pre krabicový softvér určený na ďalší predaj, nie na samostatne nepredajnú licenciu .
Pôvod problému je podľa mňa tam. Určite korektnejšie by bolo riešenie resp. zmluva, v zmysle ktorej by firma C zakúpila licenciu na napr. 5 ročný predaj resp. určitý objem výrobkov, zaúčtovala na 014 a priebežne odpisovala. Alebo keby aspoň nenakúpili tie "licencie" do zásoby, ale platili by ich podľa predaných kusov ako nejakú províziu alebo niečo podobné. Ale na základe zadania otázky podľa mňa "licencia" v tomto prípade atribúty tovaru nespĺňa (licencia v úvodzovkách preto, že ani to sa mi celkom ako typická licencia nejaví).

Cítim to aj ja - bez znalosti obsahu zmluvy sa ťažko zaujíma jednoznačné stanovisko.

Súhlasím, ale s poznámkou, že to potom nespĺňa ani atribúty materiálu...

K tej možnosti účtovania na 014-ke:

V tomto prípade by som sa k tomu asi nepriklonil, lebo kupujúci licencie nevyužíva predmet priemyselného alebo duševného vlastníctva, on licenciu iba predáva kupujúcim, ktorí to budú využívať...

Cenigová: "Ak v zmluve dohodnutá cena je viazaná napr. na jednotku vyrobného množstva výrobkov (tzv. royalty), v takom prípade nejde o dlhodobý nehmotný majetok, ale o službu, ktorá je nákladom toho účtovného obdobia, ku ktorému sa časovo a vecne vzťahuje (vstupuje ako priamy náklad do kalkulácie ceny príslušného výrobku)" - takto by som napr. riešil u Subjektu B....

Ale neznajúc zmluvu, môže ísť i o určitú formu autorskej odmeny (mimo mzdových nákladov), a vtedy je to tiež služba (na 518-ku, ako to navrhla hneď vo svojom príspevku zadávateľka otázky).

Vďaka za diskusiu. Prajem pekný večer.

Závisí od uhla pohľadu. Ak si prečítaš príspevky zadávateľky, ona licenciu kupujúcim nepredáva (tí o nejakej licencii ani nevedia). Podľa toho, ako som to pochopil, tá licencia nie je oprávnenie pre koncového užívateľa, aj keď je (pre mňa dosť nepochopiteľne) viazaná na konkrétny predávaný stroj. Ale je to licencia - právo - pre predávajúcu firmu (kompletizátora ) predať určité množstvo výrobkov. A nadobudnutie takéhoto práva by sa podľa mňa malo účtovať na 014 (je to podľa mňa rovnaké ocenitešné právo ako napr. vývozné alebo dovozné kvóty)
Hej, tá 518 sa mi spočiatku celkom pozdávala. Ale akosi neviem, ako by som zaúčtoval vopred nakúpenú službu resp. jej nespotrebovaný zostatok na sklad . Ale možno je to podľa zmlúv celé inak. Takže tiež už len ďakujem za debat... .

Peknú problematiku tu rozoberáte.
Neposudzujem to ani za OC tovaru, ani za OC výrobku.

Toto je pre mňa DNM a nič iné., je to niečo nehmotné, kt. v žiadnom prípade nezhmotním

DNM rozumieme:
- zložky majetku, kt. OC je vyšie ako 50 tis. Sk a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok
- ak je suma nižšia ako 50 tis. Sk možno ho zaradiť do DNM, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok
- alebo DNM môžeme účtovať na účte 518

Možno rozmýľľam odveci, ale.......

DNM odpisujeme na základe odpisov.plánu, pričom odpisový plán si stanovím sama. Pri zostavení odpisového plánu si zohľadním očakávané použitie majetku, intenzitu jeho využitia, morálne zastaranie, a ďalej všetky obmedzenia, kt. existujú........Ak sa menia podmienky je potrebné prehodnotiť odpisový plán a upravím ZD odpisovania alebo sadzby.....

Na základe týchto údajov viem, že som kúpila "150 ks. licencií" aj keď si mslím že ide o jeden HNM-jednu licenciu na predaj urč. počtu zásob (obmedzenie použitia licencie), kt. majú spolu určitú cenu, brala by som ako celok, nie na počet ks. Je to stále nejaká licencia, nejaké to moje právo, kt. sa mi vzťahuje na predaj urč. množstva zásob, až do vyčerpania.

Stanovila by som si predpokladanú dobu používania licencie, teda môj predpoklad za akú dobu budem predávať tých mojich 100 ks tovaru (alebo koľko to bolo??), čo je veľmi obtiažne určiť. Možno predám za rok, mesiac, možno nepredám vôbec....Brala by som tieto ks licencií ako celok. Keď predám uvedený tovar , zakúpim nové licencie.....Plán môžem prehodnotiť.....

Na ale som tu vypotila kraviny, ...., a už sa teším ako sa do mňa pustíte, to sú tie nočné hodiny Čaute.

Asi je to tak. Ak zo zmlúv naozaj vyplýva, že tá licencia nie je právo konečného užívateľa používať výrobok, ale právo kompletizujúcej firmy predať výrobok, ide o oceniteľné právo resp. službu.
A ak sa na základe zmlúv nedá oceniť, zaradiť do DNM a odpisovať, nákup týchto licencií by sa mal účtovať na 518. Alebo presnejšie - keďže sa nakupujú vopred - na 381 a ich "spotreba" potom na 518/381. Žiadny tovar ani materiál.
Moje predošlé príspevky k téme nejdem kvôli zrozumiteľnosti zmazať (a škrtať v nich sa mi nechce ), ale ich považujte za bezpredmetné.

Prečo ? Nepoznáš ten citát z raných dôb Porady: Viac hláv - viac kapusty ?

Takže sme sa vyspali na večernú diskusiu a vraví sa, že ráno býva múdrejšie večera...

Prakticky odzneli 4 možnosti účtovania:
a) 014
b) materiál
c) tovar
d) služba

S účtovanie na 014 sa mi nepozdáva. Jednak preto, že tiež som toho názoru (v zmysle zadania - hoci v zmluve to môže byť inak), že táto licencia je právo konečného užívateľa používať výrobok, a nie právo kompletizujúcej firmy predať výrobok. Okrem toho sa mi nepozdáva účtovanie o nákladoch (aj keď prostredníctvom odpisov) v prípade, že nepredám ani jeden kus.

Ako materiál by som to neúčtoval - ako som spomínal ide o obchodnú firmu. Tento druh obchodu si viem predstaviť i ako internetový obchod realizovaný napr. z obývačky bez toho, aby predavajúci sa vôbec dostal do styku s licenciou alebo výrobkom; preto tu nemôžeme hovoriť ani o materiáli, resp. kompletizácii výrobku...

A prečo by to nemohlo byť súčasťou obstarávacej ceny? (viď napr. http://www.porada.sk/t49368-autorsky...-poplatok.html ). Osobne by som tento poplatok účtoval ako vedľajšie obstarávacie náklady tovaru (napr. spolu s ostatnými "nehmotnými" nákladmi obstarania ako napr. clo, manipulačné poplatky, atď) na zvláštnom analytickom účte k danému tovaru.

Ale pripúšťam i účtovanie na 518 (inklinoval som k tomu i nie celkom správnou asociáciou na spotrebné daň) prostredníctvom časového rozlíšenia ako to navrhol Andrej.

V oboch prípadoch dostanem do nákladov iba poplatok za predané množstvo výrobkov; teda vecnú a časovú súvislosť nákladov a výnosov.

Nakoniec nám nie je jasné, ako sa naloží v zmysle zmluvy s nepredanými výrobkami a licenciami - čo keď sa napr. po 3 rokoch nepredania vrátia - t.j. dobropíšu autorom licencie alebo výrobcom? Čo potom s už účtovanými odpismi?

Dakujem vam vsetkym za pomoc.
Musim sa priznat, ze som pocas diskusie pod palbou vasich argumentov menila nazory ako politici kabaty. A prekvapilo ma, ze napokon sme sa dostali k 518 resp. 014. Kvoli nizkej cene som totiz povodne dala licencie na 518tku. Palili ma najma tie licencie, kt. mi ostali "nevyuzite". Ale uz som aj to vyriesila, firma mi na ne hodi dobropis a dalsie mi nafakturuje az pri dalsom predaji.
Takze licencie od spol. A na 518 a tovar od spol. B na 131, resp. 132.
Este raz vam dakujem.

aj ja ďakujem "účinkujúcim" ža úžasnú debatu a hlavne ako sme sa spoločnými silami dopracovali ku konzensu. Kde sa na nás hrabú politici..............