Bastian, tiež som za úplný zákaz fyzického trestania na školách, ako som už písala, je to u nás v školskom zákone.
Ale v zadaní témy, ktorú som otvorila je úryvok z
Návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele obsahuje úpravu výslovného zákazu používania telesných trestov


Čl. I
(3) Ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na použitie telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa alebo ak pri výkone opatrení podľa tohto zákona zistí ich použitie rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, je povinný v závislosti od povahy a závažnosti formy trestu uplatniť opatrenie podľa tohto zákona.".

Myslím si, že psychické týranie môže mať ďalekosiahlejšie následky ako "výchovná zaucho" resp. na zadok od rodiča.

no anketa sa vyrovnáva: 50:50 skoro.

prečo ma napadlo otvoriť otázku fyzických trestov?

Sama neviem, či bol tento návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí už schválený...
Používam fyzické tresty - áno, stane sa mi, že ma moje deti "dožerú". Je mi to veľmi ľúto a hanbím sa za to.

Avšak čítala som kampaň Rady Európy k telesným trestom:

Nič nemôže oprávniť telesné tresty na deťoch
Vo väčšine dnešnej Európy spoločnosť toleruje a dokonca schvaľuje opakujúce sa formy násilia na deťoch, osobitne tie, ktoré deti postihujú v domácom prostredí.
Žiadna náboženská, hospodárska situácia alebo „výchovná“ metóda nemôže oprávniť udretie, bitku, fackovanie, hrubé nadávky, ponižovanie alebo iné praktiky, ktoré porušujú dôstojnosť dieťaťa. Medzinárodné normy ľudských práv priznávajú deťom právo na ochranu pred všetkými formami násilia, vrátane telesných trestov, kdekoľvek − doma, v škole, v penitenciárnom systéme, v zariadeniach starostlivosti o deti. Všade tam, kde sa deti nachádzajú.
Jedna tretina členských štátov Rady Európy postavila telesné tresty mimo zákon a ďalšie sa zaviazali, že uskutočnia zmeny v zákonoch. Napriek tomuto pozitívnemu vývoju, telesné tresty vo väčšine krajín nie sú protizákonné. Legálnosť telesných trestov je tiež v rozpore s právom detí na rovnakú zákonnú ochranu.
Ich zakázanie je výzvou na zmeny v zákonoch a nové stratégie, aby sa zabezpečilo ich zavedenie do praxe a usmernenie pre všetkých tých, ktorí s deťmi pracujú a pre rodiny. Vyžaduje to aj zvýšenie informovanosti, aby bola verejnosť oboznámená s ľudskými právami detí.


Preto ma napadla myšlienka: Som zlá matka? Som hlúpa násilníčka? Neviem, nezvládam výchovu svojich detí?

Mám hyperaktívne dieťa a naozaj s ním máme čo robiť . Už v škôlke sme sa stretli s tým o čom je táto téma. Napriek jeho temperamentnému správaniu ho zvládali učiteľky veľmi dobre. No prišla nová učiteľka a tá s ním mala veľké problémy už od začiatku. Stalo sa dokonca, že mu dala po riti... no vyvrcholením bolo, keď ma raz syn v škôlke privítal s plačom, že ho učiteľka škrtila (nakoniec to našťastie nebolo až tak vážne). Pritom ako som ho obliekal som si všimol, že má natrhnutú kapucňu na vetrovke. Priznal sa mi, že neposlúchol učiteľku, keď mu povedala aby nebehal na dvore. Učiteľka ho zdrapla za kapucňu keď utekal a potiahla ho k sebe. Je dobre, že sa poškodila iba vetrovka... Našťastie to bola škôlka, kde bola riaditeľka veľmi fajn osoba. Bola z jej správania tiež prekvapená, ale priznala, že už prišlo na ňu viac sťažností. Smola bola, že mali málo záujemkýň o tú prácu, tak ju tam trpeli. Porozprával som sa aj s tou učiteľkou... bolo od nej úbohé, že sa zmohla iba na výhovorku, že (citujem): „pod to sa podpísala kvalita vetrovky“.

Som si istý, že keby ju mal ako triednu učiteľku v škole (nie v škôlke), tak by to asi dopadlo s ním tak ako so mnou...
Takže som proti tomu 3x a dosť. Bohužiaľ prácu učiteľky robia aj osoby, ktoré by som ja nedal ani za pás v nejakej fabrike... A také učiteľky by vedeli riadne pokaziť niektorým (pre ňu výnimočným) deťom štart do života. Je to tak ako píšeš Vlado, také označkovanie sa potom s dieťaťom vlečie ďalej. Učitelia majú sklon (tak ako všetci) pozerať sa druhých podľa toho, čo o nich počujú od druhých... a potom sa k nemu aj podľa toho správajú. Pravdaže si potom svojim správaním a prístupom k nemu (svojim spôsobom) objednávajú také správanie od neho. Keď sa budeme sústavne a dlhodobo správať k niekomu ako k zlému a budeme ho podozrievať za všetko, tak potom niet divu, že sa tak nakoniec aj začne správať.

Preto ma napadla myšlienka: Som zlá matka? Som hlúpa násilníčka? Neviem, nezvládam výchovu svojich detí?[/quote]

zdravím,
tieto otázky si zvyknem klásť aj ja...Ale skúsenosti mi zatiaľ hovoria, že nič nie je len čierno-biele. Jeden výbuch zlosti z bezmocnosti nezmaže to dobré vo vzťahu s deťmi, hlavne ak si to decká aj uvedomia, že prestrelili. Tie potvorky sú síce malé, ale nie hlúpe...a ak je im mama 100-x oporou,ten 1-x világoš prežijú...

ďakujem...

ale nemôže ma ten világoš dostať do konfrontácie napr. so sociálnymi kurátormi?

Keby sme to mali riešiť tak, ako to tu ty obhajuješ, tak by sa to riešilo veľmi rýchlo.

18 by sme normálne učili a tých dvoch by sme sem tam prefackali aby nás pritom nerušili.

Neboj, nie si ani zlá, ani hlúpa a výchovu zvládaš úplne štandartne Ani ja som svoje deti neudrela bez príčiny, ale keď dostali pár po zadku tak vedeli za čo a ja som vedela, že si to zaslúžili. Tak som to brala ako prišlo a zbytočne som sa nezaťažovala rozpitvávaním. Som pomerne kľudná povaha a trvá dosť dlho kým ma niekto nas...e ale moje deti mali času dosť a myslím, že u vás je to taky tak.

...úspešnosť celkom dobrá. Ale takýmto spôsobom škola vychová dobrých pár čiernych oviec.

Milá ermon, asi by nás - tých násilníčok - bolo viac. Tiež sa znížim k telesnému trestu iba v krajných prípadoch. Ale nech si páni zákonodárci myslia o mne čo chcú, aj keď som rodič, som tiež len človek a niekedy mi jednoducho prasknú nervy. A nemyslím si, že taký primeraný rodičovský výprask je týranie dieťaťa. Dnešné deti sú iné, ako sme boli my. Keby som si ja dovolila to, čo vidím robiť deti okolo seba, týždeň by som si nesadla bez bolesti. A veru by som si dobre rozmyslela, či sa o niečo podobné v dohľadnej dobe pokúsim. Už len samotný strach z výprasku mal výchovný účinok. Ale všetko musí mať určitú rozumnú a únosnú hranicu. Ak vytnem mojej dcére dve po zadku, keď sa so mnou začne rozprávať ako s nejakým krčmovým kumpánom alebo nevie, kedy je tma a ona má prísť domov, myslím, že to nikomu neublíži. Hlavne keď som si už na upozorňovaní a dohováraní mohla aj jazyk zodrať.Dolámať dieťaťu ruku pretože mi nepodá dosť rýchlo pivo z chladničky, to je už extrém a ja by som s radosťou takýto trest vyskúšala aj na dotyčnom rodičovi. A samozrejme, je tu otázka telesných trestov v škole a ako úplný extrém postoj k výchove detí u našich snedých spoluobčanov a otázka sexuálnych deliktov na deťoch. Ale k tomu sa asi ešte dostaneme.

a čo toto?

Trestanie učí deti klamať
Telesné tresty dieťa ponižujú a naučia ho pretvárke, tvrdí DOROTA KOPASOVÁ z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, kde vedie aj psychologickú poradňu.

Aký je váš názor na telesné tresty detí?

Som zásadne proti. Neuznávam fyzické tresty ani psychické týranie, ani vyhrážanie ako „počkaj, veď uvidíš!". Mala by byť len dôsledná výchova podporená trpezlivosťou.

Akú výchovu odporúčate?

Dieťa sa dá vychovať aj pochvalami a pozitívnou motiváciou. Poviem mu napríklad: „Toto si spravil dobre. Toto nie je ešte tak, ako si predstavujem, ale verím, že to dokážeš." Mnohí rodičia i učitelia majú tendenciu dieťa presvedčiť, že je neschopné. Skôr ho podceňujú, ako oceňujú. Chváliť nie je v našej spoločnosti zvykom. Skôr opak - pohaniť. Ale pochvalou človek rastie. To je veľmi dôležité.
Deti tiež treba učiť rozhodovať o sebe samých. Odmala ich viesť: „Mohol by si to urobiť tak a tak. Ja by som to spravil takto, ale ty si iný. Rozhodni sa." Tak sa naučí rozhodovať sa, pričom rodič ani učiteľ nie sú tí zlí, čo mu to nadiktovali a on ich musí poslúchať. Samozrejme, že mu rodič ponúka také možnosti, ktoré sú z jeho pohľadu správne, takže dieťa usmerňuje.


Niekedy dieťa veľmi rozčúli aj rodiča, ktorý ho nechce biť, len sa neovládne. Čo potom?

Rodič by sa mal ospravedlniť a vysvetliť, čo sa stalo. V očiach dieťaťa tým stúpne, lebo si dokázal priznať chybu. Nemyslite si, že mňa moje deti nikdy nevytočili. Ale vždy som si povedala: „Si dospelá a múdrejšia ako ony. Musíš to zvládnuť rozumom!"

Sú aj deti, ktoré sa nevedia vpratať do kože. Neposlušné, bezočivé, agresívne, nikto si s nimi nevie poradiť. Na ne už dobré slovo nezaberie.

Pred asi štyrmi-piatimi rokmi som vypracovala a overila na populácii našich detí program rozvoja prosociálneho správania detí predškolského veku, žiakov základných a stredných škôl. Niektoré školy ho využívajú. Ide o to, aby sa deti naučili prosociálnemu správaniu - byť k druhým ústretoví, vedieť pozdraviť, pomôcť, pochopiť sa... Toto v rodine často chýba.

Čo taký výprask u dieťaťa vlastne vyvolá? Aké pocity?

Dieťa to ponižuje. Učí ho to klamstvu a pretvárke, ničomu dobrému. A násilie vyvoláva ďalšie násilie. Napríklad smerom k niekomu slabšiemu.

Niekedy a u niekoho jedna po zadku je účinnejšia ako desať dohovorov.

A ty čo by si robil? Obskakoval toho svojho a hladkal druhého a kto by dozeral na tých osemnástich? Ten tvoj ešte po zadku nedostal?

na rodičov si zabudol?

Pravdaže dostal. Čo si ale myslím o fyz. trestoch v škole som písal v príspevku č.19. Pre istotu ti to dám aj sem:

Učiteľ je (alebo by mal byť) podľa mňa najväčší vzor pre deti. Čím iným ak nie vlastným správaním by mal deťom ukazovať čo a ako robiť?
Každý učiteľ by si mal uvedomiť, že je okolo neho počas 6-8 hod. 20-30 špongií, ktoré "nasávajú". Každým slovom a činom pôsobia naraz na veľkú skupinu detí. Málo ľudí má (alebo môže mať) taký vplyv na toľko ľudí naraz.
Učitelia dosť veľkou mierou formujú myslenie a správanie ľudí a preto by sa to malo brať vážne. Už sme tu o tom v jednej téme hovorili...

Monika nepreháňaš to? Nečítaš aj ty priveľa "múdrych" knižiek?Ty asi nie si bátorička? Možno by si svojim deťom mala dať viac práce a zodpovednosti, ale to naozaj len v rovine "možno"

Sociálni kurátori sa pre nedostatok prostriedkov a bohužiaľ aj pre našu vysokú nevšímavosť nestačia postarať o týrané deti a zrejme tam smeruje návrh zákona, ktorý spomínaš.

možno máš pravdu...

Nemusíš sa opakovať, ja ti zase zopakujem otázku a odpovedz priamo, čo by si ty robil? /na mieste učiteľa/

Nesúhlasím s tebou, podľa mňa by tým vzorom mali byť rodičia.

Väčšina z nás dala tomu svojmu po zadku, a to máme na starosti len tie svoje. Samozrejme je to zlyhanie a mrzí nás to, ale prečo potom upierame túto možnosť aj učiteľovi? Nie je to farizejstvo?

Nesúhlasím s tebou. Vzorom by mali byť rodičia ale určite aj učitelia. Vieš, často sú rodičia dosť zlým vzorom... Pre ten prípad je dobré ak môže ako vzor poslúžiť učiteľ, vychovávateľ...

A to fakt nevieš čo robiť v takom prípade? To je veľmi smutné...

Nepotrebujem to vedieť, nie som učiteľka, ale to už som tu písala.

Ak nechceš, neodpovedaj.

Smutné je, že zase prekrúcaš a namiesto odpovede znevažuješ toho, kto sa pýta.

Usmievam sa keď čítam tvoje slová o prekrúcaní a znevažovaní - asi vieš prečo.

Kukučka ty sa tu postupne pekne vyfarbuješ... Pravdaže odpoviem iba vtedy, kedy budem chcieť. A keď nebudem chcieť, tak neodpoviem vôbec.

Je veľmi zaujímavé, že práve ty tu ideš písať takéto... Skús sa obzrieť späť, na koľko otázok si ty neodpovedala. A pritom mrkni aj na tvoje provokačné príspevky.

Len dodám, že odkedy necítiť za tebou podporu múdrej Danili, tak tvoje argumenty často končia iba provokáciou. Budeš jej musieť asi napísať...

zase ste v sebe?!