Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Reakcie

  1. avatar
    • |
    • permalink
    Vierka, Teba nemusela nasmerovať Janka. Ty si už dávno pred tým pomáhala a odovzdávala svoje skúsenosti vo svojej téme. Už dlho sa Ti darí odovzdať ich tak, aby mali ľudia chuť žiť. Podarilo sa Ti otvoriť srdcia mnohým ľuďom, ktorí tiež ochotne a nezištne radia, držia nad vodou ak treba. Dostala si veľký dar, nájsť tie správne slová. Tento dar si povýšila na svoje poslanie.

    Citujem z Tvojho príspevku to, čo si tentokrát Ty nalistovala v mojej hlave:
    ...no začala som sa od toho času zaoberať i inými kultúrami a hlavne pátram ako sa oni vysporiadavali so svojimi chorobami....no to je bude asi niekedy samostatná kapitola, ktorá je tiež zaujímavá aspoň podľa mňa....

    ...prestala som sa trápiť budúcnosťou a je to veľmi zvláštny pocit .....

    Zhrniem to takto: Ak človek reálne dospeje k obsahu týchto viet, tak jeho život dostane také malé krídla.

    Objímam Ťa, veď vieš, že si môj hnací motor.
  2. avatar
    • |
    • permalink
    Ahoj Majka,

    trošku máš pravdu, že pokúšam osud, ale nie som tým úplne istá, na mojej ceste počas ochorenia som stretla veľmi veľa dobrých ľudí, neviem, akí boli pred chorobou.....dali mi veľa energie k životu a tú chcem ja teraz odovzdať iným, ktorí to potrebujú a čo sa týka buriny to je len môj relax a dobíjanie bateriek, neboj napr. dnes celý deň oddychujem ....vlastne ležím, mám pri sebe laptop a pripravujem zmluvy a také somarinky, na ktoré nemám čas počas účtovania, alebo keď chcem byť v záhrade.....snažím sa to korigovať a píšem ďalšie pokračovanie blogu....za posledné dni som toho veľa zažila....
    Veľmi pekne ďakujem....objímam a prajem pekný víkend. V.
  3. avatar
    • |
    • permalink
    Vierka, prečítala som si to až dnes, poradu mám zapnutú vždy keď zapnem počítač, ale až dnes som mala čas aj niečo prečítať. Zase som sa presvedčila o tom, že si človek s veľkým srdcom. Ale aj ako čítam, občas "pokúšaš osud", na čo ja by som odvahu asi nenašla, aj keď nikdy, nehovor nikdy. Ale verím v to, že všetko zlé je na niečo dobré a posunie nás to ďalej.
    Prajem Ti veľa síl v Tvojej odvahe bojovať a pomáhať.
    Maja
  4. avatar
    • |
    • permalink
    Danielka,

    vydrž, nič nie je beznádejné, len to občas dlhšie trvá, ja sem píšem svoje pocity ako to prežívam, možno sa to zdá niekomu nie veľmi vhodné, no myslím si, že ľudia by mali vedieť ako to je žiť s rakovinou a ža sa dá s ňou bojovať, len treba chcieť a myslím, že je to tak i s ostatnými chorobami, ktoré ľudia prežívajú, ja mávam tiež depky, to je úplne normálne....takže hlavu hore, držím palce a uvidíš bude to dobré....objímam....
  5. avatar
    • |
    • permalink
    A že som práve tento blog dnes našla Vierka.... práve keď na mňa lezie depka z mojich chorôb... Lebo to by som nebola ja, keby sa niečo nedobabralo.... A tak som dobre išla.... No ale ako píšeš..hlavu hore a nevzdám boj... Drž sa ja Ty....
  6. avatar
    • |
    • permalink
    micinka1*,

    ďakujem, ale už vyššie napísané, no si zlatá.....
  7. avatar
    • |
    • permalink
    Super! Držím ti palčeky!!!
  8. avatar
    • |
    • permalink
    Akeber,

    ďakujem, ale ako som už vyššie napísala tak je to samozrejmosť.....
  9. avatar
    • |
    • permalink
    Ahojky Oli,

    ďakujem, i keď je to samozrejmé, najskôr som tam len nakukla, vedie to Janka Pifflová-Španková mnohí si ju budete pamätať ako moderátorku STV, teraz je redaktorkou....je to zlaté žieňa, ktoré s týmto začalo, nakoľko si prešla tým čím ja, a keď som videla, koľko ľudí tam príde vystrašených, nahnevaných a pod., boja sa , myslia že život skončil - no nie je to pravda, oplatí sa bojovať čo i len za jeden deň, no uvedomíme si to až keď sa nás to dotkne a ak nás nasmerujú takí ľudia ako je Janka, tak sme ochotní prijať všetko....tak som tam a odovzdávam svoje skúsenosti s touto potvorou ďalším, ale tak, aby mali chuť žiť....to je všetko......
  10. avatar
    • |
    • permalink
    Keby po svete chodilo viac takých Vierok ako si Ty , hneď by bol svet krajší.
  11. avatar
    • |
    • permalink
    ..... a začala som pomáhať na onkológii spolupacientom ..... je to tiež zaujímavý pohľad na svet zasa očami druhých s podobným osudom ako mám ja a mnohé z nás.....

    Vierka po dlhej dobe som si Ťa prišla pozrieť. Si zlaté a nezištné dievča a pomáhaš každému, komu sa dá. Skopírovala som časť Tvojho blogu. Za toto by si si zaslúžila ( a nielen Ty, ale všetci takíto ľudia) titul skutočná celebrita a nie tie pochybné potvory, čo sa pretŕčajú v médiách. Prečo tam nedajú, takýchto ľudí, ktorí robia niečo skutočne záslužné, aby mali mladí aj takýto vzor. Aj keď nereagujem, ale chodím aj do Tvojej témy a viem, že sa pekne navzájom podporujete a to je hlavné. Lebo niekedy sa Ti rodina v takejto situácii obráti chrbtom a keby Ťa nepodporili cudzí ľudia, tak je to skutočne po psychickej stránke veľmi deptajúce.
  12. avatar
    • |
    • permalink
    Dav
    Nepoučiteľný optimistický bojovník Obdivujem Ťa a prajem veľa víťazstiev...
    veľmi pekne ďakujem, ale to je len realita, ktorú buď treba žiť, alebo nie, nič iné medzi neexistuje.
  13. avatar
    • |
    • permalink
    Nepoučiteľný optimistický bojovník Obdivujem Ťa a prajem veľa víťazstiev...
  14. avatar
    • |
    • permalink
    VieraPopluharova
    Veľmi pekne ďakujem, už som tu veľmi dlho nebola, mám toho ešte veľa čo by som chcela napísať, ale na to musí dozrieť čas .... no určite ešte svoje pocity napíšem, nie pretože, by som chcela, aby ma niekto ľutoval, ale preto, aby sa ľudia poučili a snažili sa zmeniť svoj život skôr ako bude neskoro.....
    Určite , každý kto prečíta zamyslí sa a prehodnotí svoj postoj k zdraviu a plnohodnotnému životu
  15. avatar
    • |
    • permalink
    akeber
    Vierka si veľmi silná osobnosť . Prečítala som tvoj život pred aj po,,, niektoré vety akoby sa ma dotýkali a poukazovali na mňa . Verím , že kto prečíta tvoj blog zamyslí sa nad sebou . Bodaj by ich bolo veľa .
    Šťastným alebo nešťastným sa nestávam mamonom a životnými okolnosťami , ale svojím postojom k životu.
    Tvoj postoj k životu je správny , to už aj sama vieš .
    Veľmi pekne ďakujem, už som tu veľmi dlho nebola, mám toho ešte veľa čo by som chcela napísať, ale na to musí dozrieť čas .... no určite ešte svoje pocity napíšem, nie pretože, by som chcela, aby ma niekto ľutoval, ale preto, aby sa ľudia poučili a snažili sa zmeniť svoj život skôr ako bude neskoro.....
  16. avatar
    • |
    • permalink
    Vierka si veľmi silná osobnosť . Prečítala som tvoj život pred aj po,,, niektoré vety akoby sa ma dotýkali a poukazovali na mňa . Verím , že kto prečíta tvoj blog zamyslí sa nad sebou . Bodaj by ich bolo veľa .
    Šťastným alebo nešťastným sa nestávam mamonom a životnými okolnosťami , ale svojím postojom k životu.
    Tvoj postoj k životu je správny , to už aj sama vieš .
  17. avatar
    • |
    • permalink
    nedocitala som ta celu. ale prechadzam niecim podobnym a chcem mat tolko ssily coo ty
  18. avatar
    • |
    • permalink
    dievčence, nemám slov, len by som Vám poslala takého smajlíka-medvedíka objímajúceho (čo je na skype).
    Pepsi-pekne píšeš, Vieročka-dúfam že sa nelúčiš, a keby aj, že tieto tažké chvíle Ti vyvážia chvíle štastia či úľavy ktoré si určite zaslúžiš aposielam Ti veela slniečka
  19. avatar
    • |
    • permalink
    Zitka,

    dlho som nebola na svojom blogu, na predchádzajúce príspevky, som už odpísala, všetky ma potešili, podporili v mojom živote, no Tvoj okrem toho ma po istom čase rozplakal, rozplakal od nemohúcnosti niektoré veci čo by som v predchádzajucom živote zmenila, ale hlavne od šťastia, že som tu našla veľa priateľov s "P" a som šťastná, že Ty práve patríš medzi nich. Ako iste vieš už som o sebe veľa popísala, poznáte takú aká som, Juraj (buchač) možno trošku kruti hlavou, že takto sa odhaliť je niekedy nebezpečné, áno má pravdu, ak ukážeš svoje slabosti stratíš veľa takzv. priateľov, ktorí Ťa poznali len vtedy keď si bola v plnej sile, mne sa to stalo, bohužiaľ, ale nesmútim za nimi, mám Vás, Teba a vy ste sa stali mojimi naozajstnými priateľmi a rodinou. Viem, že sa môžem na Vás obrátiť v dobrom i zlom.

    Ďakujem Ti.
    V.
  20. avatar
    • |
    • permalink
    Nádej č.2

    nádej je i drahocenná tekutina, ktorá zachraňuje životy, životy ľudí po haváriach, úrazoch, operáciach, ale najväčšiu spotrebu tejto "nádeje" máme práve my onkologický pacienti.
    No táto nádej je niekedy prchavá a je jej veľmi málo. Dnes som sa presvedčila ako je ťažké zohnať takúto pomoc-niekedy ozaj poslednú nádej pre nás.
    Je veľmi veľa ľudí, zdravých ľudí, ktorí túto tekutinu považujú za samozrejmú a ani si neuvedomujú.Dala som prosbu na facebook a čo myslíte , koľko ľudí zareagovalo, ktorých veľmi dobre poznám a viem, že sú zdraví, hanbím sa , ale ani jeden, pribudlo mi na stránke kopa všelijakých obrázkov, nechcem povedať otvorene dement... príspevkov, ale ani jeden sa neprihlásil, že by poskytol svoju krv pre iných, aby mohli aspoň žiť.
    No presvedčila som sa, že úplne cudzí ľudia, ktorí nás nepoznajú sú ochotní kedykoľvek zareagovať a zmobilizovať svoje sily a darovať nám kus seba, kus svojej nádeje pre nás.
    Samozrejme nepíšem o poraďákoch, tu sa vždy nájdu ochotní ľudia.
    A tak som dnes veľmi sklamaná z ľudskej sebeckosti z môjho blízkeho okolia, ale šťastná z nezištnosti Vás moji milí a i skupine nezištných darcov zo str. "MOJA KRVNÁ SKUPINA"