Občas som strašne rada, že prší. Vtedy môžem v pokoji oddychovať. Samozrejme aj inokedy môžem, ale keď prší, oddychujem akosi prirodzenejšie. Nenadvihuje ma zo stoličky, že treba okopať, poliať, postriekať, pokosiť,orezať, popáliť, porúbať .......Na svoje leňošenie mám predsa racionálne vysvetlenie. Prší.
Zrazu ma z tej nostalgie vyruší deťúch.
-Zahráme si niečo?
Kuchyňa sa vzápätí mení na nasledujúce tri- štyri
...