Čo myslíte cenovou odchýlkou? Hlavne pri čom ju chcete účtovať. Skúste citovať český zákon, kedy cenovú odchýlku účtujete. Zrejme to je niečo, čo mi len ináč voláme. Len zistiť, ako...

Je to rozdíl mezi pořizovací a skladovou cenou (mělo by se to dělat při účetní závěrce).

Raz nám na jednom školení vraveli,že je možné prehodnotiť ku koncu roka hodnotu zásob, hlavne tých nepredajných a upraviť skladovú cenu. Rozdiel bol daňovým nákladom. Len neviem, či to ešte platí.

podľa mňa sa účtuje každý mesiac.

áno robí sa, my dokonca každý mesiac pri mesač.uzavierkach....

a jak se počítá?

Uvádzam príklad na výpočet cen.odchýl:

obstaranie materiálu a ajeho spotreba pri oceňovaní vopred stanovenou cenou a cenovými rozdielmi
Na účte 112.1 je vopred stanovená cena vo výške 120 Sk/ks. Rozdiel medzi touto cenou a ďalšou faktúrovanou cenou materiálu sa zaúčtuje na analyt.účet ceny obstarania materiálu 112.2 a ešte zvlášť na analyt.účte sa budú sledovať náklady súvisiace s obstaraním materiálu 112.3.

-dodaný mat. 4ks x 130 Sk bez dph = 520 sa naúčt. 111/321
-k tomu ex.preprava 20 Sk bez dph = sa naúčtuje 111/321
- prevod na sklad:

a) vopred stanov.(VP) cena materiálu ( 120 x 4ks )
480 bez dph = 112.1/111

b) oceň.rozdiel k vopred stan.cene mat.
(OR-ocen.rozdiel 130 SK - 120 SK = 10 x 4 KS)
40 bez dph sa naúčtuje na účet 112.2/111

c) prepravné - náklad na obstaranie
20 SK sa naúčtuje na 112.3./111

- spotreba :
a) spotreba vo vopred stanovenej cene ( VP)
(cca vo výške 3 ks = cca 3/4 zo zásob)
t.j. 360 SKsa naúčtuje 501/112.1

b) odúč.časti oceň.rozdielu (OR) do spotreby vzťahujúci sa na 3 ks
30 SK sa naúčtuje na 501/112.2

c) odúčt.nákladov súvisiacich s obstar.
15 SK sa naúčtuje 501/112.3

Poznámka:
výpočet spotreby oceňovacieho rozdielu (OR) k cene materiálu ako aj nákladov súvisiacich s obstaraním môže účtov.jednotky vykonať v cene po prepočte na 1 ks x počet kusov vydaných do spotreby, alebo aj percent., napr.
-spotreba materiálu je vo výške 75 % z ceny materiálu na sklade
(112.1 = 480 x 75% = 360 SK), tak potom sa odúčtuje do nákladov aj 75% z oceňov. rozdielu k cene mater. (112.2 = 40 x 75% = 30 SK) a 75% z nákladov súvisiacich s obstar. (112.3=20 x 75% = 15 SK).


Alebo spotrebu cenového rozdielu a nákladov súvisiacich s obstaraním môžu účtov.jednotky účtovať nasledovne podľa tohto vzorca:

a) výpočet oceňov.rozdielu k cene obstarania zásob:

OR na začiatku obdobia + OR (obrat) prírastok za prísl.obdobie (za mes.)
OR=-----------------------------------------------------------------------------------
materiál na začiatku obodobia + mat.prírastok

(Orz + Orp) x 100 (0+40) 40
x100 = -------------------------- x 100 = --------- x 100 = ------------x 100 = 8,33%
Mz + Mp ( +480) 480


Oceň.rodziel pripad. spotreb.mater. x percento 360x 8,33
na spot.materiál = ---------------------------------- = -------------= cca 30
100 100




b) výpočet nákladov súvis.s obstaraním:

(Orz+Orp) x 100 (0+20) 20
OR=--------------------- x 100=------- x 100 = -------- x 100 = 4,16%
Mz + Mp (+480) 480



OR pripad. spotreba mat. x % 360 x 4,16
na spotreb.mater.= --------------------------= ------------------ = cca 15
100 100

Poznámka:
výpočet pomocou uvedeného vzorca je prácnejší, ale možnko ho použiť v prípade, že sa vydáva do spotreby vačšie množstvo drobného materiálu a pod. Je však na rozhodnutí účt.jednotky, aký spôsob účtovania cenovej odchýlky ( cenový alebo oceňov.rozdiel) od obstaráv. ceny mater. a vedľajších nákladov spojených s obstar. zásob si zvolí. Postup účtovania obstarania a úbytku zásob musí mať účt.jednotka spracované v inter.smernici. Vzorce sa mi poposúvali, tak som ich oddelila smailíkmi...:p

Tiež sa trápim s cenovou odchýlkou, pretože nám budú vznikať náklady súvisiace s obstaraním tovaru, avšak až vo veľkých intervaloch, teda nebudem ich môcť zahrnúť do obstarávacej ceny. Konkrétne nám budú fakturovať prepravné avšak až za 1 štvrťrok aj to nie vždy v rovnakých sumách.
Moja otázka znie: dajú sa aplikovať postupy od renči aj v prípade, ak na analytický účet 112.3 - náklady na obstaranie budú v iných intervaloch, ako nákup tovaru?

Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať v ocenení cenou zistenou 1.váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov, alebo 2.spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob(FIFO - first in first out=prvý dnu,prvý von). Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.

----------------------------------P(A)*Q(A) + P(B)*Q(B)
Vážený aritmetický priemer = -------------------------
----------------------------------------Q(A) + Q(B)

P(A) - cena zásob
Q(A) - množstvo nakúpených zásob v cene P(A)
P(B) - ďalšia cena toho istého druhu zásob
Q(B) - množstvo nakúpených zásob v cene P(B)
Tento vzorec je môžné upraviť v čitateli aj v menovateli o ďalšie nákupy.
Obstarávaciu cenu zásob je možné na analytických účtoch rozdeliť na cenu, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním alebo na vopred stanovenú cenu, za ktorú sa majetok obstará a odchýlku od skutočnej ceny, za ktorú sa majetok obstará a náklady súvisiace s obstaraním. Pri vyskladnení zásob sa tieto náklady alebo odchýlky rozpúšťajú spôsobom uvedeným vo vnútornom predpise účtovnej jednotky.

Fajn, ale čo v prípade, ak 3 mesiace budem vydávať tovar (FIFO metódou) a zrazu mi prípe faktúra za dopravu spätne za 3 mesiace. Sú to jednoznačne obstarávacie náklady, avšak v čase predaja tovaru ešte v neznámej výške.
Máte niekto nejaký nápad?

Na to treba nejaký dobrý program,predsa by si nerobila úpravu ručne,to by sa musel človek zblázniť.

Samozrejme nie ručne, ale účtovne sa mi to nezdá správne. Ako môže rozúčtovať náklady na tovar predaný spred troch mesiacov, keď už tento mesiac mám uzatvorený?! Znovu ho otvoriť, preceniť a zatvoriť? To by sa materská firma chytala za hlavu za tie štatistiky...

Však práve preto si firma má urobiť smernicu a vybrať si ten spôsob,ktorý bude pre ňu najvýhodnejší.Faktúru síce môžu poslať neskôr,ale určite má firma prehľad o nákladoch za dopravu aj na základe iných podkladov.

Veď práve ide o to, že ten prvý kvartál nebudeme mať ani poňatia o cenách. A cena za prepravu na tej istej trase toho istého tovaru sa dá predpokladať iná výška.

Sú len 2 cesty,zistiť si náklady na dopravu pred koncom kvartálu a ak sa to nedá,tak upravovať dodatočne.Čo iné sa s tým dá robiť.