suzinka zdravím všetkých! prosím vás, potrebovala by som súrne veľmi súrne príhovor na oslavu 50.narodenín. ale nie krátky, ani nijakú vinšovačku, ale niečo dlhé a tak troška dojímavé... viete o niečom? ďakujem...
Možnože Ti to pomôže. Priznám sa, ja som to ešte nečítala, ale niekedy dávno som si to stiahla, že sa to niekedy zíde.
Na torte päťdesiat
farebných sviečok,
márne sa pokúšaš
dozvedieť, prečo.
Netráp sa zbytočne,
nerob si problém,
nemysli práve dnes
na bruško oblé.
Chceme Ti spríjemniť
tento deň darom,
postav sa proti nám
s usmiatou tvárou.
Chceme Ti spríjemniť
tento deň vinšom,
dnes celá rodina
bude Ti milšou.
Na stole päťdesiat
červených ruží,
nech Ti to zdravíčko
naďalej slúži.
Zdvihnime poháre,
pozrime ku dnu,
zvlhčime hrdlá skôr,
než oči zvlhnú!
******
Vraj si chcel rozmeniť,
milý bratku,
na drobné svoju
päťdesiatku?
Myslíš, že niekto by
chcel vziať
od Teba rôčikov
päťdesiat?
******
Priateľke k päťdesiatke
Rok sa s rokom preteká
ako kvapka v rieke vody
zakiaľ tečie v koryte
nikomu to neuškodí.
Máj, mesiac je lásky času,
každý rok sa opakuje,
ukazuje sveta krásu
a deň zrodu znova tu je.
Prišiel v šate kytíc pestrých,
sem-tam vráska, sivý vlas,
to je žitia filmu prestrih,
láska, tá je predsa v nás.
Preto nesmúť, hore hlavu,
vypi kalich života,
on pri daniach dáva zľavu,
nezvíťazí clivota.
Oči detí, vnúčat čistých
hradia krásu všetkých krás,
tu je žitia pravý predstih
aj odmena žitia v nás.
******
Vinš krstnému synovi k 50-inám s menom na 2 slabiky
Na krst som Ťa niesla ............
v rozochvenom náručí
prosiac tíško Pána Boha
by Ti veľa šťastia, zdravia
do života poručil;
aby Ti dal silu ducha,
zdravie tela do vienka,
nech na detstvo žostane Ti
tá najkrajšia spomienka.
Vyslyšal ma, vyrástol si
na cenného človeka,
všetko dobro celý život
do duše Ti priteká.
Nech Ta Pán Boh dlho živí
pri sile a pri zdraví,
nech Ti padne k nohám šťastie
zo slnečnej výšavy.
Päťdesiat rokov polstoročie v čase
pochvala, uznanie, kto ich prežil v kráse
plodného života plného obetí
v kňazský šat posvätný celý čas odetý,
kto dával nádeje, kto bol vždy k pomoci
chorým, či zúfalým od rána do noci,
kto dával odpustky, kto žehnal národ náš,
pri kom stál k pomoci v Ťažký čas Mesiáš,
ten, kto sa nezrútil v zúfalstve temných dní,
ten, kto vždy v božiu moc veril a o nej snil.
Dnes už čas pokročil, vďaka je na rade,
roky sa lopotil, no srdce má mladé,
je v ňom lásky sily,
je to náš jubilant pán kanonik milý.
******
Roky tak padajú
ako meteory,
jubilant ich strácal
nevie ako ktorý.
Leteli do diaľav
tajomstvá vesmíru
nechajúc za sebou
činov hru nesmiernu.
Horkosť sa tratila,
zbavila reťazí,
dobro sa zaskvelo
a láskou víťazí.
Dožiť sa radosti
kvitnúceho rána
je zázrak milosti,
najkrajší dar Pána.
Zdravica od najmenších
Aj my dnes želáme
dobrého zdravíčka
pre nášho (našu) ....
od Pána z nebíčka.
Nech mu (jej) dá dar zdravia
a mnoho žitia síl (v ňom je žitia sila)
aby tu radostne
dlho a šťastne žil. (dlho štästne žila)
******
Príhovor na stretnutie 50-ročných rodákov
Drahí vrstovníci a rodáci,
dnešný deň je pre nás, päťdesiatročných, ktorý ,sme sa tu
v rodnej obci stretli, naozaj vzácnou príležitosťou, aby sme sa
aspoň v duchu premietli, čo sme prežili, aby sme zalistovali
každý v knihe svojho života a na jej stránkach si prečítali, akú
sme si ju vlastne napísali a aby sme sa pritom zamysleli aj nad
tým, čím sme prispeli do tej spoločnej.
Naše životné osudy zaiste neboli navlas rovnaké. Jednému sa
v živote ušlo viac radostných chvíľ; iný zasa prežili viac tých
neradostných, täžkých a smutných, Ale roky, ktoré sme prežili,
boli pre všetkých nás rovnako tažké práve pre udalosti, ktoré sú
s varovným výkričníkom zapisané v tej spoločnej knihe nášho
života.
Ako vieme od svojich rodičov, nikoho z nás nevítali kyticou
ruží, ako je to krásnym zvykom dnes. Narodili sme sa do ťažkých
rokov, poznačených krízou, biedou i nezamestnanosťou. A roky
nášho detstva kruto zasiahli vojnové udalosti, ktoré v našich
mysliach zanechali nezmazateľné stopy
O čo sú štastnejšie naše deti a vnúčatá, ktoré sa narodili
v ovela radostnejšej dobe! A iste práve táto nová doba, ktorú
sme od svojho dospievania až po dnešné zrelé roky aj my sami
prežívali a na jej vytváraní a formovaní sme sa všetci veľmi
intenzívne a spontánne zúčastňovali, poznačila životy všetkých
nás. Preto sa vieme stále tak úprimne akoby detsky tešiť z každej
z tých tisícov maličkostí, ktorými je naplnený dnešok a náš život
v ňom.
Pozeráš vôkol a všade vidíš niečo nové, niečo, čo Ťa upúta.
Pri pohláde na rodnú obec, na jej nové moderné domy a ulice
spnmienka na jej kedysi takú chudobnú tvár je už len zlým snom.
Človek je pyšný na rodákov, keď vidí, čo všetko vybudovali. Vo
vnútri srdca každý z nich musí cítiť uspokojenie a radost; že sme
tiež nestáli bokom, že sme sa snažili každý svojou hrivnou
prispieť k spoločnému dielu. A pri pomyslení na to, že plody
našej práce slúžia našim deťom a vnúčatám, zalieva nám srdcia
hrejivý pocit najväčšieho blaha, aké môže prežívať človek vo
svojom živote.
Nuž, takí sme my! Stretneme sa po rokoch. Chceme hovoriť o
sebe, o živote a nakoniec hovoríme o práci, zvelaďovaní obce, o
krásnom živote našich potomkov
Alebo - žeby práve v tom bol vlastne pravý dôvod, pre ktorý
sme sa stretli?
Áno, veď našou každodennou prácou sa mení nielen obec,
náš dnešok, ale aj náš život a my sami, dnešní päťdesiatnici.