Našim pedagógom:

Koľko času ubehne, kým sa z hravej bytosti stane dospelý človek.
Koľko námahy vynaložia tí, čo jeho dušu zušľachťujú ako najvzácnejší kvet. Je šťastie pre dieťa, ak vyrastá v prostredí, kde sa zasievajú do srdca dobro a láska. Ale charakter dieťaťa pestujú aj pedagógovia. Oni sú tými záhradníkmi, čo odstraňujú burinu, aby rastliny mohli zdvihnúť hlávky k slnku.

Vzdávam hold vašej práci, práci všetkých, ktorí sa staráte o naše najmilšie, plačúce, smejúce sa, bezradné, slušné i trošku problematické poklady. Poznáte ich prednosti i nedostatky, to, čo my, možno z preexponovanej lásky, nie sme schopní reálne vnímať. Poznáte a robíte všetko preto, aby ste rozvíjali to dobré a napravili to, čo sme my snáď zanedbali. Koľko vrkôčikov ste zaplietli? Koľko pančušiek obuli? Koľko zaslzených očičiek potešili? Koľko našich slniečok k sebe pritúlili? To nik nespočíta. To nik z tých detských očí nevyčíta. To sa nevykazuje. To sa neprikazuje. Niečoho podobného je schopná len láska k deťom. Koľkokrát ste maľovali snehuliaka, kreslili kruhy, čiary, vlnovky? Koľkokrát ste opakovali básničku či pesničku? Koľko programov nacvičili? Koľkorát ste triedu zdobili? Možno to sa všíma – možno to sa vníma. Niečoho podobného je schopná len vysoká profesionána úroveň pedagóga.

Prajem Vám do ďaľších rokov - a nielen v zamestnaní ale aj v súkromí - predovšetkým veľa zdravia, lásky, trpezlivosti a radosti.

A ešte všetkým pre radosť.

Vyslovujem veľké ĎAKUJEM v mene pedagógov.

Ďakujem nielen v svojom mene, ale určite aj v mene ostatných kolegov za milé slová a pohladenie na duši, vážim si to o to viac, že v poslednej dobe je takýchto slov málo. Ďakujem

Je to zvláštne, v dnešnom svete plnom agresivity, si prečítať také milé slová. Ďakujeme