Starí rodičia zomreli ešte v roku 1939 a 1941.Môj otec mal 5 rokov,keď osirel.
Mal ešte 4 súrodencov starších od neho o 9 až 20 rokov.3 najstarší odišli ešte pred začiatkom vojny do cudziny.Otec aj s bratom zostali na Slovensku.Na sklonku vojny bola ich obec vypálená a môjho otca aj s bratom zobrali nemci na určitú dobu do Nemecka,ale vzhľadom k ich veku boli rozdelení do rozličných táborov.Po návrate z Nemecka sa otec s bratom niekoľko rokov nemohli nájsť.Brat ho dal vyhľadať Červeným krížom až už bol ženatý.
Po tzv.nežnej revolúcii sa otec zaujímal o dedičstvo po rodičoch a brat ho vtedy presvedčil,že rodičia boli veľmi chudobní a mali iba kúsok poľa a malý domček.Podľa jeho brata sa to ani neoplatí vybavovať,že by boli vyššie výdavky spojené s vybavovaním než by bolo z toho osohu.A ešte by sa to skomplikovalo s tým,že majú súrodencov v cudzine a nemali s nimi žiaden kontakt.Otec bratovi uveril.
Pre rokom som náhodou na katastri zistila,že otcov brat si dal všetky pozemky prepísať na seba ešte v roku 1993.Otec o ničom informovaný nebol.