pačmaha dobrý deň, potrebovala by som poradiť...
babka darovala rodinný dom len jednému synovi ( inak má 3 deti ). darovacia zmluva bola podpísaná r. 2002, na ktorej je v jednom bode napísané že poskytne babke opatrovanie v starobe, doživotné bývanie. v roku 2005 v auguste ju dal do domova dôchodcov, v januári 2006 sa syn stratil a našli ho až po 5 mesiacoch mŕtveho... mal nemanželského syna, ktorý všetko zdedil...
je možné napadnúť zmluvu aby dostala babka rodinný dom naspäť?
dakujem veľmi pekne tatiana
V darovacích zmluvách sa bežne zvykne uvádzať povinnosť obdarovaného postarať sa o darcu. V skutočnosti v tom prípade sú v tej jednej zmluve zakomponované 2 zmluvy:
- jedna samotná
darovacia
- druhá, ktorou sa obdarovaný zaväzuje poskytovať starostlivosť.
Jedna s druhou nesúvisia a nemôžu sa podmieňovať navzájom. Teda darovanie je priame, nedá sa podmieňovať dodatočnými podmienkami.
Po zápise daru do katastra predmet daru nadobudne obdarovaný. Ak by náhodou nesplnil svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v darovacej zmluve, nedá sa z toho dôvodu požadovať, aby bola
darovacia zmluva neplatná.
Darovacia zmluva je platná aj vtedy, dá sa jedine súdnou cestou domáhať, aby si obdarovaný splnil svoji povinnosť (za nesplnenie nie je zvyčajne v zmluve žiadna sankcia - sankciou nemôže byť ani neplatnosť darovacej zmluvy).
Napr. pri kúpnej zmluve je to úplne iné - tam je kúpa podmienená zaplatením kúpnej ceny - povinnosť jednej zmluvnej strany je podmienená iniou povinnosťou druhej strany - ak si jedna strana povinnosť nesplní (nezaplatí), tak druhá strana nie je povinná plniť (dodať napr. tovar). Toto ale pri darovacej zmluve neplatí.
Chcem tým povedať to, že aj keby sa preukázalo, že umiestnením v ústave (čo si tiež myslím, že nie je porušením povinnosti postarať sa o darcu) porušil svoj záväzok, nemožno kvôli tomu požadovať zrušenie darovacej zmluvy.
Uvediem iný príklad - rodič daruje jednému potomkovi nenuteľnosť. Zároveň v tej darovacej zmluve sa uvedie, že obdarovaný je povinný vyplatiť polovicu hodnoty nehnuteľnosti druhému potomkovi (svojmu súrodencovi). Kataster neskúma, či k vyplateniu došlo. Prepis nehnuteľnosti vykoná, ak sú splnené náležitosti zmluvy. AK by obdarovaný potomok nezaplatil, ten komu mal zaplatiť nemôže napadnúť zmluvu, že je neplatná. Môže sa len dožadovať, aby ten obdarovaný mu vyplatil zmluvnú sumu.
Ďalej si myslím, že povinnosť opatrovania neprechádza na dediča. K povinnosti doopatrovania starkej sa zaviazal otec, nie jeho syn. Syn nadobudol nehnuteľnosť dedením, preto povinnosti, ku ktorým sa zaviazal jeho otec v zmluvách na neho neprechádzajú. (Mária27, ak sa mýlim, tak ma oprav..) Potom by museli všetky povinnosti zo zmlúv uzatvorených jeho otcom prejsť na syna.
Podľa mňa je to podobné, ako keby ten dom predal. Od kupcu domu by nemohla starká požadovať, aby sa o ňu postaral. Taktiež by nemohla od nového majiteľa žiadať vrátiť dom. Mohla by jedine (keby ten otec žil) žiadať od otca vrátenie daru - zase je otázne, čo by sa stalo, keby už on predmet daru nevlastnil. Čo by mohla od neho požadovať... peniaze (hodnotu daru)?
Takže môže skúsiť súdne žiadať späť dom, ale nenapadá mi žiadny právny dôvod alebo argument. Myslím, že šanca uspieť je veeeeľmi malá. Musela by nájsť skutočne pádny argument, ktorý by presvedčil sudcu. Len je samotné rozhodnutie alebo zmena názoru na darovanie nestačí. Treba si skutočne vopred dobre rozmyslieť taký krok, ako je darovanie aj so všetkými následkami.