Podľa mňa to je jasným príkladom dvojitého zdaňovania.
Platby za energie a služby nie sú príjmom prenajímateľa
Ak by by došlo k vzájomnému vyrovnaniu na konci zúčtovacieho obdobia tak ani preplatok by podľa mňa nepodliehal zdaneniu.
Jedine v prípade, ak vzájomné vyrovnanie nie je dohodnuté, podliehal by preplatok zdaneniu, lebo jedine takto by to príjem.

Pokiaľ má nájomca priamo na svoje meno uzatvorené zmluvy s dodávateľmi, tak určite to nemôže byť príjem prenajímateľa, ani nepeňažný. (myslím, že takýchto prípadov je minimum). Ak ale platí v mene prenajímateľa, je to iná situácia. Vtedy by sa o tom nepeňažnom príjme dalo uvažovať.
Pokiaľ by bol nájomca podnikateľ, nemal by totiž nárok účtovať si platby za iný subjekt do nákladov.
A prenajímateľ má plus, mínus (teda pokiaľ ide na skutočné výdavky :-) )

PS: Tým nechcem povedať, že s tým súhlasím. Iba hľadám logiku veci....

No ved prave!
"najomca plati priamo.." si tiez vysvetlujem tak, ze plati na zaklade zmluv priamo dodavatelom energii a sluzieb.
Tak, ako si taketo platby najomcu nemoze dat prenajimatel do nakladov, tak to nemoze byt ani jeho prijmom, a to ani nepenaznym...

Je to čudné vyjadrenie . Pritom Zákon o DzP § 17 odst.23 hovorí o tomto nepeňažnom príjme .


(23) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)

Ak je zmluva postavená tak , že nájomca uhradí mesačný nájom napr.300 euro včetne energií , tak všetky energie v spojené s nájmom sú mojim výdavkom .

Je to postavené inak na hlavu , lebo ak niekto uplatní paušálne výdavky , aj tak sa mu tam časť výdavkov premietne .

Praveze najomne je treba dohodnut ako ciste (teda "studene" - slovami pracovnicky DU). Je na to judikat, ze ak je dohodnute "300 vratane energii", nie je jasne, co je najomne a co su poplatky za sluzby, a preto je takato dohoda o najomnom neplatna.

"Prevádzkové" náklady bytu musí obsahovať nájomná zmluva. Keďže ide o byt, platenie energií a spol. je viazané na vlastníka. (Zrejme ťažko v prípade klasického bytu je možné napr. u energetikov určiť na faktúre iného plátcu energií než vlastníka bytu). To znamená, že energie musí platiť vlastník (bez ohľadu na to, či mu nájomca uhradí nájomné); koniec koncov výšku poplatkov zohľadňuje v nájomnom.

§686
(1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Iste, ale zálohové platby za elektrinu a plyn a pod., ktoré platí nájomca vo svojom mene priamo dodávateľovi na základe vlastnej (nie prenajímateľovej) zmluvy uzavretej s dodávateľom, sa neuhrádzajú ani prenajímateľovi, ani v jeho mene.
Ak je teda zmluvne dohodnuté, že ohľadom týchto platieb si nájomca uzavrie s dodávateľmi samostatné zmluvy, je splnená podmienka platnosti nájomnej zmluvy, ale platby dodávateľom nie sú príjmom ani výdavkom prenajímateľa.

Citované z dokumentu DRSR.

Pokyn DR SR
k obchodnému majetku, ktorý je využívaný daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Obchodný majetok je pre účely podnikania zadefinovaný v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“).
Podľa § 6 ObchZ obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt a to
-
vecí, t.j. veci v právnom zmysle,
-
pohľadávok, t.j. právo na plnenie od dlžníka (§ 487 ObchZ)
-
a iných práv, t.j. napr. právo z priemyselného vlastníctva, právo na ochranu obchodného mena a
-
peniazmi oceniteľných iných hodnôt, t.j. iné majetkové hodnoty oceniteľné peniazmi, ktoré nie sú ani vecami ani právami, napr. obchodný podiel, know-how, obchodné vzťahy a pod.,
ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Daňovník, fyzická osoba vlastniaci majetok a to či už veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné iné hodnoty, ak chce využívať tento majetok na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov sa môže sám dobrovoľne rozhodnúť
-
či tento majetok zaradí do svojho obchodného majetku, t.j. bude o ňom účtovať alebo evidovať v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo
-
ho do svojho obchodného majetku nezaradí, t.j. nebude o ňom účtovať alebo nebude viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.
Uvedené má podstatný význam a dôsledky pre daňové účely a to
-
nielen na uplatňovanie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom daňovníka ale
-
zároveň aj na prípadné zdanenie resp. oslobodenie príjmov z predaja takéhoto majetku.

Uplatňovanie výdavkov súvisiacich s obchodným majetkom daňovníka
Vychádzajúc z daňovej definície obchodného majetku daňovníka, fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov vymedzenej v ustanovení § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, len v prípade, ak daňovník účtoval alebo účtuje, evidoval alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov o svojom majetku, ide o obchodný majetok, pri ktorom je možné uplatňovať ako daňové výdavky
-
výdavky na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku,
-
výdavky na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku,
-
výdavky na opravy a udržiavanie tohto majetku a
-
iné súvisiace výdavky spojené s používaním tohto majetku.


Inými súvisiacimi výdavkami v súvislosti s využívaním majetku daňovníkom, o ktorom účtuje alebo eviduje sú výdavky na riadnu prevádzku majetku napr. elektrina, plyn, voda, t.j. náklady na energie, pohonné látky a pod., výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov súvisiacich s obchodným majetkom podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, úroky z úverov, pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na nákup obchodného majetku a iné súvisiace výdavky s obchodným majetkom, ktoré keďže sú vynakladané v súvislosti s obchodným majetkom daňovníka sú aj uznanými daňovými výdavkami.


Viac sa dočítate tu :http://www.porada.sk/t94701-pokyn-dr...mi-6-a.htmlSom

Som za to , že netreba z toho robiť paniku .Treba im to asi dementovať s ich vydaným pokynom .
Ak si podnikateľ dá do príjmu celý prenájom včetne energií , tak energie sú jeho výdavkom .
Predsa všetky doklady sú na jeho meno . Neboli by jeho výdavkom len vtedy, ak by tieto energie dal napísať na nájomcu , čo sa môže stať , ale myslím ,že zdravý rozum to nedovolí .

Miešame niekoľko vecí do jedného vreca:
-prenajímateľ môže mať byt v obchodnom majetku ale nemusí
-nájomca platí náklady spojené s užívaním bytu vo svojom mene alebo v mene prenajímateľa.
Čiže kombinácií je viacero. Ako som spomínal, oddelenie vlastníka bytu od plátcu energií pri byte nebude zrejme reálne.

Prečo by bolo nerealne, aby zmluvu s elektrárňami a plynárňami mal nájomca?

Úhrada za plnenia súvisiace s užívaním bytu nie je zahrnutá do nájomného. Zálohy za tieto plnenia sa platia preddavkovo mesačne spolu s nájomným a po uplynutí stanoveného obdobia sa raz ročne zúčtujú. Účastníci sa však môžu dohodnúť aj inak, napr. na priamych platbách, kedy prenajímateľ nemá s splatením za ne nič spoločné, len ich nájomcovi umožní.

Nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu
§ 696


(1) Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Studené nájomné príjem nezníži
Do príjmu z prenájmu v daňovom priznaní treba zahrnúť aj platby za služby a energie.
BRATISLAVA. Niektorí prenajímatelia majú zmluvu o prenájme uzatvorenú tak, že v nej uvedú len takzvané studené nájomné, teda sumu bez platieb za služby a energie. Nájomník platí faktúry osobitne, hoci sú na majiteľa bytu. Príjem v daňovom priznaní im to nezníži.

„Pri posudzovaní príjmu z prenájmu nehnuteľnosti je potrebné predovšetkým rešpektovať nájomnú zmluvu. Ak prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu, pričom nájomca podľa nej platí priamo za dodávku služieb, vodu, elektrinu, plyn a podobne, táto suma sa považuje za nepeňažný príjem prenajímateľa," potvrdila Anna Šrojtová z daňového riaditeľstva. Ten podlieha zdaneniu.

Túto časť som skopírovala z pripojeného článku.
------------------------------------------------------------------------------
Možno sa mýlim, skôr sa mi však zdá, že za nepeňažný príjem sa považujú len tie platby za služby, ak keď faktúry platí nájomca, ale sú vystavené na prenajímateľa. Ak by sa pripustil ten výklad, ktorý si naznačila, že nájomca má uzavreté zmluvy s dodavateľmi služieb a aj platenie za služby realizuje vo svojom mene, potom mi ten nepeňažný príjem prenajímateľa vychádza ako holý nezmysel. Veď ako by sa prenajímateľ dozvedel, aké všetky služby spojené s nájmom bytu mám sólo dohodnuté a aká bola ich výška v príslušnom roku? Aby ich mohol uviesť ako nepeňažný príjem. To by muselo byť v nájomnej zmluve uvedené, že ako nájomca som mu povinná ich výšku pravdivo a v určitých termínoch nahlasovať, a to považujem za nezmysel. A ešte väčší to, že ako prenajímateľ mám mať príjem(nepeňažný) z niečoho, k čomu nemám žiadny právny vzťah a nijako sa ma netýka. Účtovníctvo predsa nemôže byť až tak nelogické.

Zda sa mi, a usudzujem na to aj z diskusie k clanku v SME, ze ta cast, ktoru si zvyraznila fialovou, pribudla az neskor...

Aha ... , tak sa to potom vysvetlilo .

a mne sa v článku páči táto časť:



"Paušálny rébus

Kto pri prenájme nemá vysoké výdavky alebo sa nechce zaťažovať evidenciou, môže v daňovom priznaní uplatniť paušálne výdavky. Tie sú 40 percent zo zdaniteľného príjmu, no ich výšku treba upraviť.
Spôsob, ako sa to robí, upravuje zákon a poučenie je aj v daňovom tlačive. Výdavky musíte upraviť v pomere, v akom je suma príjmov zahrnovaných do základudane k celkovým príjmom a do daňového priznania uvediete upravenú sumu.
Ak je napríklad ročný nájom daňovníka 3520,60 eura, po odpočítaní oslobodenia uvedie do daňového priznania príjem 2626 eur. Paušálne výdavky pri uvedenej výške príjmu z prenájmu bude treba upraviť tak, že sa znížia na 74,59 percenta (vychádzame z pomeru 2626/ 3520,60). Pri výdavkoch vo výške 1408,24 eura (40 percent z 3520,60 eura) si tak takýto daňovník uplatní len 1050,40 eura. Čiastkový základ dane, ktorý uvedie v daňovom priznaní, potom bude 1575,60 eur (rozdiel 2626 * 1050,40 eura). Ten následne znižuje o nezdaniteľné časti základu v súlade s platnou legislatívou."

ono, 40 % je vždy 40%... či zo sumy 3520,60, či z 2626, neviem, prečo na výklad výpočtu paušálnych výdavkov idú takto „naokolo“ a pomerovo...

ale to som už kúsok

neviete, ako sa posunul názor na túto tému - započítanie platieb za energie do príjmu prenajímateľa? ja mám situáciu, kde v elektrárňach je nahlásený priamo nájomca, ale SPP a bytové družstvo je nahlásené na vlastníka a platí nájomca.

predpokladám, že k takémuto nepeňažnému príjmu si môže daňovník uplatniť aj výdavky za tieto energie?

Pod prenájmom sa väčšinou myslí byt, a tam sa vlastní z platba "nájomného" správcovi domu nemôže "vykrútiť", je viazaný na spolurozhodovanie s ostatnými vlastníkmi bytov. Keď si však predstavíme prenájom samostatného objektu - napr. rodinný dom či nejaký sklad, kancelárske priestory - majiteľ môže kľudne rozviazať zmluvu s elektrárňami či SPP. ( Teda ak mu nevadí, že objekt bude chátrať.) Ak prenajme takýto objekt - s nájomníkom sa napr. vôbec nedohodne o elektrine či SPP, ale mu umožní uzavretie zmluvy. No aj v tom komplikovanom byte si nájomník môže dať zaviesť napr. internet cez pevnú linku. Ako to teda je? Toľko zvedavý laik...