zdroj:
www.epi.sk


Predaj pohľadávky je právne ošetrený ustanoveniami § 524 – § 530 OZ. OZ definuje predaj pohľadávky ako akt jej postúpenia. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpiť možno len pohľadávku existujúcu. Zaniknutú pohľadávku nemožno postúpiť. Zato premlčaná pohľadávka môže byť postúpená.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi veriteľom (doterajším vlastníkom pohľadávky – postupcom) a treťou osobou (postupníkom), dochádza k prevodu práv na nového veriteľa. Takýmto spôsobom dôjde k zmene osoby veriteľa. Spomenuli sme, že zákon umožňuje veriteľovi aj bez súhlasu dlžníka urobiť prevod pohľadávky na nového veriteľa, ale následne je nový veriteľ povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi.

V podnikateľských kruhoch sú už dnes známe tzv. faktoringové alebo forfaitingové spoločnosti, ktoré sa “živia” skupovaním pohľadávok. V závislosti od lehoty splatnosti predávanej pohľadávky uzatvárajú tieto spoločnosti dva typy zmlúv o postúpení (odkúpení) pohľadávok – buď ide o faktoringový obchod, alebo forfaitingový obchod. Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok a pri forfaitingu k odkúpeniu dlhodobých pohľadávok od veriteľa.

Pri rozhodovaní sa o tom, či pohľadávku predať alebo nie, je dôležité vedieť, že nie každú pohľadávku dovoľuje zákon postúpiť. Nepostúpiteľnými pohľadávkami sú:

- pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa,
- pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenil v dôsledku zmeny veriteľa,
- pohľadávky, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia a napokon
- pohľadávky, postúpenie ktorých odporuje dohode veriteľa a dlžníka.

Okrem samotnej pohľadávky prejde na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.

Príklad:

Ak mal dlžník záväzok 1 mil. Sk a uhradil 400 000 Sk, znamená to, že dlh je čiastočne splnený. Znamená to, že zanikla len časť dlhu, a to čiastočným plnením dlžníka. Následne patrí veriteľovi právo disponovať s pohľadávkou v sume 600 000 Sk s príslušenstvom, ktorú môže napr. predať (postúpiť).

Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tu je na mieste otázka, či je dovolené, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov. Z tohto ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom. Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Zároveň neobsahuje ani vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli.

Úkon predaja pohľadávky si vyžaduje písomnú formu, inak je dohoda o postúpení pohľadávky neplatná. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty. Inak je tomu v súvislosti s vymožiteľnosťou postúpenej pohľadávky, pretože tu má postupca obmedzenú zodpovednosť. Postupca zodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávky len do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi – za podmienky, že sa na to písomne zaviazal. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu. Ak došlo k postúpeniu pohľadávky bezodplatne, tak ide o dar a v takomto prípade nie je postupca zodpovedný za obsah a kvalitu pohľadávky.

Ďalšou formou ako pohľadávku zhodnotiť, je kapitalizovať ju. Z ekonomického hľadiska ide o vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti, o jej premenu, ktorou veriteľ získava kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti. V praxi je možné pohľadávku kapitalizovať dvoma spôsobmi:

* veriteľ stratí svoju pohľadávku, ktorú má voči tretej osobe a namiesto nej získava kapitálovú účasť v určitej obchodnej spoločnosti alebo

* veriteľ má pohľadávku voči obchodnej spoločnosti a namiesto nej získa (premenením) kapitálovú účasť priamo v tejto spoločnosti.

Pohľadávka, ktorá sa má kapitalizovať, je v súlade s § 59 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom, preto musí byť (ako aj každý iný nepeňažný vklad, napr. podnik, vec, nehnuteľnosť či majetkové právo) ocenená peniazmi, musí byť prevoditeľná a hospodársky určiteľná. Vklad pohľadávky do spoločnosti musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra práve preto, že ide o vklad nepeňažný.

Je zákonnou povinnosťou, aby hodnotu nepeňažného vkladu spočívajúceho v pohľadávke určil znalec v jednom znaleckom posudku. Znalecký posudok musí obsahovať opis pohľadávky, spôsob jej ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom. V zakladateľskom dokumente bude potrebné určiť sumu peňazí, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka.

Keďže vklad do spoločnosti spočíva v prevode pohľadávky, postupuje sa primerane podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu.

II. Opatrenia veriteľa v oblasti neuhradených pohľadávok

► Výzva na plnenie alebo rada č. 1: veriteľ musí konať

Už pri prvých náznakoch neplatenia zo strany dlžníka, napr. vypnutým telefónom, neodpovedaním na emaily a pod., odporúčame veriteľovi urobiť konkrétne opatrenia v záujme splnenia záväzku dlžníkom tak, že dlžník sa písomne vyzve na dobrovoľné splnenie záväzku.

Písomná výzva na zaplatenie dlhu či iná forma upomienky, ktorá bola doručená dlžníkovi, je nadväzne na citované ustanovenie OZ aj dôkazom preukazujúcim poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom (napr. potvrdením prijatia emailovej pošty, doručenkou do vlastných rúk).

Primeranosť lehoty

U peňažných pohľadávok je na mieste aj ponuka splátkového kalendára.

Záver názor: Obávam sa, že bude potrebné na každú jednu, ak nie právnici na porade uvedú spôsob a par., dlžníkovi treba oznámiť, aby vedel, komu plniť.

V prípade, že postupca oznámi dlžníkovi riadnym spôsobom postúpenie pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi, tak dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 júna. 2003, spisová značka 4 Obo 210/01 sa uvádza, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol dlžník len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Ak postupca dlžníkovi neoznámi postúpenie pohľadávky, alebo kým postupník (nový veriteľ) nepreukáže postúpenie, tak sa môže dlžník zbaviť záväzku aj tým, že bude plniť postupcovi (pôvodnému veriteľovi). V takomto prípade nemôže pôvodný veriteľ plnenie odmietnuť, pretože by tým spôsobil omeškanie na strane veriteľa. Ako náhle však tento veriteľ prijme plnenie od dlžníka, tak je celé plnenie povinný vydať bez zbytočného odkladu novému veriteľovi, na ktorého postúpil pohľadávku, inak by išlo o bezdôvodné obohatenie.

Zdroj :
http://www.mesacnikpodnikanie.sk/pos...hladavok-cesia

nejde mi priložiť súbor, preto to sem pricapím, mala si na mysli zrejme také niečo

Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok
uzatvorená medzi


1. ALFA ...................................
IČO ................., DIČ ................, IČ DPH – SK .............

Zapísaná v OR Okresného súdu Prešov, vložka číslo.............


2. BETA ................................................

IČO ....................., DIČ ................., IČ DPH – SK..................

V súlade s ustanovením § 364 Obch. Z., účastníci tejto dohody započítavajú svoje vzájomné pohľadávky v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t.j. 333,20 €, ku dňu ...........2010. Konverzný kurz – 30,126 Skk / 1,00 € , suma v Skk = 10 037,98.


Pohľadávka ALFA, s.r.o. voči BETA

Číslo faktúry Dátum splatnosti Suma € Započítať € Zostatok

FA10/062 22.03.2010 339,15 € 333,20 € 5,95 €

Spolu 333,20 €



Pohľadávka BETA voči ALFA

Číslo faktúry Dátum splatnosti Suma € Započítať € Zostatok

20100033 24.03.2010 333,20 € 333,20 € 0,00 €

Spolu 333,20 €








........................ ............................
ALFA, s.r.o. BETA

Odsúhlasenú dohodu vráťte prosím na adresu ALFA , s.r.o.

Myslím si, že tu ide o postúpenie pohľadávky... Ak máte pohľadávku voči firme X , múžete ju postúpiť firme Y, kde máte záväzok. Tá si ju potom započíta/ aj vy./

najprv treba postúpiť pohľadávku a potom vzájomne započítať

Timka, ale tam ide o trojzápočet.. ale to je už tuším zrušené.. pravdu bude mať plavčík..

nejasná otázka, tým pádom nejasná odpoveď, zadávateľka nech presnejšie napíše čo potrebuje

možno, že časť si chcú započítať a rozdiel doplatiť, alebo postúpiť?

mne sa to zdá jasná otázka.. nezáleží na tom, akú čiastku, jednoducho tú časť na ,,zápočet,, treba postúpiť..

Dohody o trojzápočte boli už zrušené, rozmýšlala by som buď o postúpení pohľadávky, fy , ktorej sme dlžní (dodávateľovi Y) , .....alebo postúpenie záväzku firme , ktorá dlží nám (odberateľovi X) a potom o vzájomnom započítaní vzniknutých vzťahov

ďakujem pekne za odpovede

Mám firmu - A s.r.o. ktorej spoločníci si založili firmu B s.r.o.
Teraz firma A predáva všetky pohľadávky firme B.

- Koľko zmlúv o predaji pohľadávok je nutné napísať?

- Zmluvu o predaji pohľadávky je potrebné doručiť aj dlžníkovi alebo len "Oznámenie o postúpení pohľadávky"?

Oznámenie je jednoznačné. Mne nie je jasné, či je treba poslať aj zmluvu o postúpení aj dlžníkovi: veď prečo by mal vedieť, za akú cenu boli pohľadávky voči nemu predané?