nooo a nech sa na mňa nikto nehnevá , tak toto človeka vie dožrať .Nemám náhodou uverejniť aj váhu a číslo topánok ?

Informačné povinnosti, ktoré musí podnikateľ zverejniť na požiadanie príjemcu

Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie príjemcu služby sprístupniť informáciu aj o
· mieste, kde je možné získať profesijné pravidlá, ak poskytovaná služba je regulovaným povolaním,
· kódexe správania, ktorý sa poskytovateľ služby zaviazal dodržiavať, informácie o tom, kde možno doňho nahliadnuť elektronickými komunikačnými prostriedkami, prípadne v ktorých jazykoch je prístupný,
· možnosti mimosúdneho riešenia sporu, ak to vyplýva z členstva poskytovateľa služby v profesijnom združení alebo z kódexu správania, ktorý sa poskytovateľ služby zaviazal dodržiavať,
· svojej podnikateľskej činnosti v iných oblastiach a svojich partnerstvách, ktoré priamo ovplyvňujú poskytovanie služby, ako aj o opatreniach, ktoré prijal na zabránenie konfliktu záujmov.

Ja by som k tomuto pridala nasledovné :

Otázka č. 7: Čo ďalšie prináša zákon?




Doteraz sme si hovorili, ako funguje JKM pre účely zápisu oprávnenia na podnikanie do obchodného registra a pre účely získania oprávnenia na podnikanie fyzickou osobou a s tým spojené ohlasovacie a registračné povinnosti. Viete tiež, že JKM je vaším informačným centrom a napríklad otázkou cez e-mail dokážete vyriešiť nejasnosti ohľadne získania potrebných podkladov k živnosti a pod. Samotný zákon však prináša pre vás ako podnikateľské subjekty ešte ďalšie povinnosti, ktoré by ste skôr hľadali v živnostenskom zákone alebo normách, ktoré sa dotýkajú ochrany spotrebiteľov, ako v tomto predpise. Poďme si teda predstaviť, o čo konkrétne ide.

Ako poskytovateľ služieb ste od 1. júna 2010 povinný informovať
príjemcu vašej služby (osoba, ktorej sú služby určené a ktorá ich aj na základe zmluvy využíva) o skutočnostiach,
ktoré sú uvedené v § 6 zákona. Ten rozsah je celkom široký, tak si aspoň príkladmi uvedieme, čo všetko musí konečný užívateľ vašich služieb dostať:
-označenie vášho obchodného mena, právnu formu, miesto podnikania alebo bydlisko, sídlo a kontaktné údaje (telefón, fax a e-mail),
-IČO a DIČ, ak vám bolo pridelené, sú údaje, ktorý musíte zverejniť konečnému príjemcovi vašej služby,
-na žiadosť musí každý podnikateľ označiť JKM alebo príslušný orgán, ktorý oprávnenie na podnikanie vydal,
-vaše členstvo v profesijnej komore, titul, aký vám bol udelený,
-samozrejmosťou je informovanie o všeobecných podmienkach poskytovania služby,
-zatajiť nemôžete ani ustanovenia zmluvy, ktoré definujú voľbu práva alebo voľbu súdu,
-cena služby je základná informácia, ktorá sa zverejňuje.




Pre naše potreby je zbytočné uvádzať celý výpočet podľa § 6 zákona. Jednotlivé informačné povinnosti nie sú ničím problematické a vašou povinnosťou je ich uviesť všetky. Oveľa dôležitejšie je definovať formy, ako sa tieto informačné povinnosti dostanú ku konečnému príjemcovi služby. Zákonodarca uvádza dva spôsoby, ktoré musíte splniť súčasne, pritom druhý zo spôsobov zverejnenia informácií je v alternatíve.
Obligatórne ste ako podnikateľ povinný všetky informácie podľa § 6 zákona mať k dispozícii v mieste, kde sa služba poskytuje, alebo v mieste, kde uzatvárate s konečným príjemcom zmluvy (prvý spôsob). Odporúčame preto zrozumiteľným spôsobom vypracovať odpovede na všetky povinné informácie a zverejniť ich na jednom mieste a mať tiež v prípade potreby kópiu pre žiadateľa. Druhá forma zverejnenia je viazaná na informačné dokumenty, ktoré adresujete príjemcom vašej služby (to sú väčšinou letáky a tomu podobná propagácia) (druhý spôsob I.) alebo môžete informácie uverejniť na svojej internetovej stránke, prípadne s použitím iných elektronických komunikačných prostriedkov, ako je napríklad e-mail a pod. (druhý spôsob II.). Teda majte na pamäti, že musíte vždy použiť prvý spôsob a súčasne si vybrať použitie druhého spôsobu, buď alternatívu I. alebo II.
Ako poskytovateľ služby ste tiež povinný sprístupniť informáciu podľa § 6 ods. 3 až ods. 5, ktoré sa týkajú kódexov správania, mimosúdneho riešenia sporov vrátane ich obsahu a podmienok, ak máte takéto pravidlá upravené vo vlastnom kódexe alebo kódexe organizácie, ktorej ste členom. Opäť vás odkážeme na § 6 ods. 3 až ods. 5 pre bližšiu definíciu vzhľadom na to, že nie je potrebné citovať konkrétne ustanovenia zákona, ktoré nie sú problematické.
Dôležité je tiež vedieť, že ak sa dopustíte porušenia vyššie uvádzaných povinností, môže vám byť uložená pokuta za správny delikt od 100 € do 1 500 €.




Druhou povinnosťou, ktorá je iba potvrdením už existujúcej právnej úpravy, je zákaz diskriminácie príjemcov služieb. Táto povinnosť vychádza zo zákazu diskriminácie, ktorá by mala pôvod v štátnej príslušnosti, mieste trvalého pobytu alebo sídle príjemcu vašej služby. Samozrejme, zákonodarca použil zákaz diskriminácie, čo sa však pod tým konkrétne rozumie, je otázka na výklad v danom prípade, kedy sa bude konečný príjemca služby domáhať ochrany podľa § 7 zákona a následkom môže byť uloženie pokuty pre vás ako podnikateľa, ktorý službu poskytuje za diskriminačných podmienok, a to vo výške od 100 € do 3 000 €.
Napríklad, pokiaľ máte v platnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré umožňujú predaj vašich výrobkov iba zákazníkom, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v Slovenskej republike (a to bez ohľadu na dôvod), máte diskriminujúcu podmienku, ktorá bráni nákupu napríklad spotrebiteľovi z Poľska. Ani dôvody, ktoré sú bežné a spočívajú v platobných podmienkach,

doprave a pod., už neobstoja. Odporúčame preto dobre si upraviť najmä dodacie podmienky, aby ste nemuseli riešiť problém, že si tovar objedná napríklad už spomínaná osoba z Poľska a vaše obchodné podmienky umožňujú platbu po dodaní (na dobierku), no nie do iného členského štátu. Pokiaľ už umožňujete zasielanie tovaru na dobierku v rámci Slovenska a slovenským zákazníkom, je nutné dať túto možnosť aj konečným príjemcom vašich služieb v rámci ostatných členských krajín.
Orgány dozoru majú aj vďaka Smernici možnosti prepojenia a vzájomnej spolupráce, preto sa nedá spoliehať na fakt, že zahraničný zákazník nedokáže uplatniť svoje práva v inom členskom štáte. Spomínaný poľský orgán dozoru môže osloviť slovenského partnera a ten bude voči vám postupovať v rámci správneho konania, kde výsledkom môže byť až zastavenie prevádzky (v závislosti od hroziacej škody, resp. záujmu, ktorý ste ohrozili). Pre Slovenskú republiku je orgánom dozoru Slovenská obchodná inšpekcia.

Z dôvodovej správy k informačným povinnostiam poskytovateľa služby:

K §6 - Ustanovenie upravuje rozsah informačnej povinnosti poskytovateľa služby vo vzťahu k príjemcovi služby. Návrh zákona rozlišuje medzi povinnými informáciami a inými informáciami, ktoré poskytovateľ služby poskytne na základe žiadosti príjemcu služby.
Poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť sprístupnenie týchto informácií v mieste poskytovania služby, včas na viditeľnom mieste a tiež v informačných dokumentoch. Poskytovateľ služby môže tieto informácie poskytovať aj elektronicky.
V prípade porušenia informačných povinností poskytovateľom služby, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. a).

Dnes som zaregistrovala v DUPP 10/2010 túto informáciu. Ako to budete riešiť ? Ja som rozmýšľala, že tieto informácie vypíšem na A4 podľa toho § 6 zákona o službách a vyvesím vedľa reklamačného poriadku.

hmm, nejdeme rozobrať, čo všetko vlastne treba zabezpečiť?

ak by niekto chcel študovať dôvodovú správu http://www.zervan.sk/load/downloads/ds136.pdf

136
ZÁKON
z 3. marca 2010
o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 6
Informačné povinnosti poskytovateľov služieb
(1) Usadený poskytovateľ služby a cezhraničný poskytovateľ
služby (ďalej len „poskytovateľ služby“) je
pred poskytnutím služby alebo pred podpísaním zmluvy
o poskytnutí služby povinný príjemcu služby zrozumiteľne
a jednoznačne informovať o

a) obchodnom mene, právnej forme, mieste podnikania
alebo bydlisku, sídle, telefónnom čísle, faxovom
čísle alebo adrese na zasielanie elektronickej pošty,
b) označení registra alebo inej úradnej evidencie osôb,
ktorým bolo udelené oprávnenie, a čísle, pod ktorým
je v tomto registri alebo evidencii zapísaný, ak sa
poskytovateľ služby do príslušného registra alebo
evidencie zapisuje,
c) príslušnom jednotnom kontaktnom mieste alebo
o príslušnom orgáne, ktorý rozhodol o udelení
oprávnenia, na základe ktorého poskytovateľ poskytuje
službu,
d) identifikačnom čísle pre daň z pridanej hodnoty, ak
mu bolo pridelené, inak o daňovom identifikačnom
čísle,
e) svojom členstve v profesijnej organizácii, ak ide
o poskytovateľa v regulovanom povolaní, udelenom
akademickom titule, a tiež v ktorom členskom štáte
mu bol tento akademický titul udelený, ak je členom
profesijnej organizácie alebo ak mu bol akademický
titul udelený,f) všeobecných podmienkach poskytovania služby,
g) zmluvných ustanoveniach, ktoré sa týkajú voľby
práva alebo voľby súdu, ktoré poskytovateľ služby
uplatňuje,
h) zodpovednosti za vady, ak ju poskytuje nad rozsah
povinnosti ustanovenej zákonom,
i) cene služby alebo odmene, ak je cena alebo odmena
určená vopred,
j) spôsobe výpočtu alebo spôsobe určenia ceny alebo
odmeny, ak táto bude stanovená po poskytnutí služby a charakter služby neumožňuje stanoviť cenu
alebo odmenu vopred,
k) základnom popise služby, ak to nie je zrejmé,
l) kontaktných údajoch poisťovateľa, s ktorým uzavrel
zmluvu o poistení, rozsahu poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú výkonom činnosti a o územnom
rozsahu tohto poistenia,
m) kontaktných údajoch, kde možno podať sťažnosť
alebo reklamáciu na poskytovanú službu alebo získať
informácie o poskytovanej službe v Slovenskej
republike.


(2) Poskytovateľ služby je povinný sprístupniť údaje
podľa odseku 1 prostredníctvom
a) informácií dostupných v mieste, kde je služba poskytovaná,
alebo kde sa uzatvára zmluva o poskytovaní
služieb,
b) informačných dokumentov určených príjemcovi
služby, ktoré obsahujú podrobný popis poskytovanej
služby, alebo
c) elektronických komunikačných prostriedkov, najmä
uvedením údajov na internetovej stránke poskytovateľa
služby.

(3) Poskytovateľ služby je povinný na požiadanie príjemcu
služby sprístupniť informáciu aj o
a) mieste, kde je možné získať profesijné pravidlá, ak
poskytovaná služba je regulovaným povolaním,20)
b) kódexe správania, ktorý sa poskytovateľ služby zaviazal
dodržiavať, informácie o tom, kde možno
doňho nahliadnuť elektronickými komunikačnými
prostriedkami, prípadne v ktorých jazykoch je prístupný,
c) možnosti mimosúdneho riešenia sporu, ak to vyplýva
z členstva poskytovateľa služby v profesijnom
združení alebo z kódexu správania, ktorý sa poskytovateľ
služby zaviazal dodržiavať,
d) svojej podnikateľskej činnosti v iných oblastiach
a svojich partnerstvách, ktoré priamo ovplyvňujú
poskytovanie služby, ako aj o opatreniach, ktoré prijal
na zabránenie konfliktu záujmov.

(4) Ak je poskytovateľ služby členom profesijného
združenia alebo sa zaviazal dodržiavať kódex správania,
z ktorého vyplýva možnosť mimosúdneho riešenia
sporov, poskytovateľ služby je povinný o tom informovať
príjemcu služby a uvádzať to v každom dokumente,
ktorý obsahuje popis služby vrátane informácie o obsahu
a podmienkach využitia mimosúdneho riešenia
sporov.
(5) Ak pre poskytovateľa služby povinnosť poskytnúť
informácie vyplýva z osobitného predpisu,21) povinnosť
poskytnúť informácie podľa odsekov 1 až 4 má iba
v rozsahu, ktorý presahuje jeho povinnosť podľa osobitného
predpisu.

Nerozumiem cene v súlade s § 6 odst. 1 písm.i) a j)

i) cene služby alebo odmene, ak je cena alebo odmena
určená vopred,

j) spôsobe výpočtu alebo spôsobe určenia ceny alebo
odmeny, ak táto bude stanovená po poskytnutí služby
a charakter služby neumožňuje stanoviť cenu, alebo odmenu vopred

Čo tým zákonodarcovia mali na mysli ? Inak ja som už znechutená neustálym sankcionovaním. Zasa nám hrozí pokuta za niečo .

Ja tomu rozumiem, tak, že napr. podnikateľ, ktorý poskytuje niekomu službu, či už PO alebo FO, musí pred poskytnutím tejto služby alebo (ak si o poskytnutí služby spíšu zmluvu) pred podpísaním zmluvy jednoznačne informovať odberateľa služby,
- za koľko mu danú službu vykoná, to znamená, že ho bude informovať o cene alebo odmene za službu, ak sa dohodnú na presnej sume vopred,
- alebo ho musí informovať, ako mu bude počítať cenu alebo odmenu za vykonanú službu až po vykonaní služby, teda ho musí informovať o jednotkovej cene, prípadne o navýšení ceny za podmienok tých a tých. Napr. objednávateľ ešte nevie dopredu konkrétne údaje, potrebné pre určenie ceny vopred, napr. m2, alebo počet strán, alebo počet spracúvaných dokladov, teda charakter služby neumožňuje stanoviť cenu alebo odmenu vopred.

To mi je jasné, však to sme robili aj doposiaľ , len nie je mi jasné to uverejnenie . Máme cenník , tak čo a kde ešte treba uverejňovať .

Ďakujem za Tvoju reakciu .

Ak mu zo zákona vyplýva povinnosť zrozumiteľne a jednoznačne informovať o cene a odmene tak, ako sa to uvádza v § 6 ods. 1, spôsob, akým informuje je uvedený v § 6 ods. 2:
Poskytovateľ služby je povinný sprístupniť údaje
podľa odseku 1 prostredníctvom
a) informácií dostupných v mieste, kde je služba poskytovaná,alebo kde sa uzatvára zmluva o poskytovaní služieb,
b) informačných dokumentov určených príjemcovi služby, ktoré obsahujú podrobný popis poskytovanej služby, alebo
c) elektronických komunikačných prostriedkov, najmä uvedením údajov na internetovej stránke poskytovateľa služby.

Ja si myslím , že to nič nové nie je , nakoľko ceny sa dohodnú vždy vopred , resp. sa spraví cenová ponuka a ak zákazník súhlasí s cenou tak sa obchod alebo služba uzavrie.

To zverejnenie povinných informácií je predsa zrozumiteľne vysvetlené práve v tvojom príspevku 4, citujem z neho:

Jednotlivé informačné povinnosti nie sú ničím problematické a vašou povinnosťou je ich uviesť všetky. Oveľa dôležitejšie je definovať formy, ako sa tieto informačné povinnosti dostanú ku konečnému príjemcovi služby. Zákonodarca uvádza dva spôsoby, ktoré musíte splniť súčasne, pritom druhý zo spôsobov zverejnenia informácií je v alternatíve.
Obligatórne ste ako podnikateľ povinný všetky informácie podľa § 6 zákona mať k dispozícii v mieste, kde sa služba poskytuje, alebo v mieste, kde uzatvárate s konečným príjemcom zmluvy (prvý spôsob). Odporúčame preto zrozumiteľným spôsobom vypracovať odpovede na všetky povinné informácie a zverejniť ich na jednom mieste a mať tiež v prípade potreby kópiu pre žiadateľa. Druhá forma zverejnenia je viazaná na informačné dokumenty, ktoré adresujete príjemcom vašej služby (to sú väčšinou letáky a tomu podobná propagácia) (druhý spôsob I.) alebo môžete informácie uverejniť na svojej internetovej stránke, prípadne s použitím iných elektronických komunikačných prostriedkov, ako je napríklad e-mail a pod. (druhý spôsob II.). Teda majte na pamäti, že musíte vždy použiť prvý spôsob a súčasne si vybrať použitie druhého spôsobu, buď alternatívu I. alebo II. Koniec citátu.
Podľa všetkého bol použitý nasledovný výklad zákona: V § 6 ods. 2 je za písmenom a) iba čiarka a slovo "alebo" je až za písmenom b). Takže je to tak, ako je uvedené v citáte príspevku 4. Platí a+b alebo a+c.
Môže sa však nájsť právnik, ktorý dá iný výklad, alebo to môže ešte usmerniť samotné ministerstvo.

Nevravím, že to tam nie je zrozumiteľne napísané , ale ešte by som k tomu zákonu prijala nejaké zrozumiteľnejšie usmernenie aj so vzorom

Tie informácie, ktoré nie sú v § 6 ods.1 vymenované, si myslím, nie je podnikateľ povinný na požiadanie zverejniť, ale len poskytnúť.

Naša spoločnosť sa zaoberá stavebnou činnosťou. Neviem si predstaviť ako uvediem cenu za službu. U nás sa robia kalkulácie cez program a následne sa vyhotoví cenová ponuka. A už vôbec nie, že by som tieto info uvádzala v napr.inzeráte.