[IMG]file:///C:/DOCUME%7E1/admin/LOCALS%7E1/Temp/moz-screenshot-62.png[/IMG][IMG]file:///C:/DOCUME%7E1/admin/LOCALS%7E1/Temp/moz-screenshot-63.png[/IMG][IMG]file:///C:/DOCUME%7E1/admin/LOCALS%7E1/Temp/moz-screenshot-64.png[/IMG][IMG]file:///C:/DOCUME%7E1/admin/LOCALS%7E1/Temp/moz-screenshot-65.png[/IMG]Možno trochu z inej strany.
Na svoju dobu som mala deti neskôr, dnes je to bežné, a po odležaní prvých troch mesiacov
(rizikové tehotenstvo) na gyn. v Pod. Biskupiciach, som sa tešila že tam aj odrodím. Kto to pozná vie,
že za týždeň sa tam rodili max. dve deti. Na tú dobu "súkromná pôrodnica" aj s personálom.
V lete sa však rekonštruovala sála, tak som si našla lekárku s pôrodnou sestričkou na Zochovej. Úžasné bytosti.
Na Zochovej 25 - 30 detí? Opravte ma...
Poriadny rozdiel. Trpela som, že dieťa nie je pri mne.
Pri jednej roznáške mi ho sestrička podávala tak, že držala dieťatko za mašle (vyšla som z terminológie)
na zavinovačke, nemala pod ním druhú ruku, ešte dnes si pamätám ako ho prinášala takto po celú trasu,
na izbe nás bolo päť, mašľa sa pretrhla, šitie, a dieťa spadlo našťastie nie v chodbičke medzi posteľami,ale mne na nohy asi z pol metrovej výšky.
To sa stalo na druhý deň po pôrode. Samozrejme mlieko nikde. Všetky deti papali. Darmo som vysvetľovala detskej primárke, aby ma pustila domov,
vysvetlila som situáciu, nie - musím tam byť dovtedy, kým nebudem mať mlieko. Iné matky sa prepúšťali, môj prípad po týždni vzdala s tým,
že do prepúšťacej správy uviedla, že dieťa bude na umelej výžive. Cestou sme vybrali sušené mlieko.
Doma nás čakali brat so švagrinou a mamou. Švagriná mi povedala, nič sa neboj, prilož si ho.... 20 min. cesty stačilo na moje uvoľnenie a pocit bezpečia a mlieko som skutočne mala.
Píšem to preto, či aj u vás má manželka psychickú pohodu, či je všetko O.K.