Keď bol môj syn (maturant) škôlkar, rodičia si ma zvolili za "pokladníčku"a asi 3-4 roky som vyberala tieto dobrovoľne povinné príspevky pre MŠ, ale nebolo to ZRPŠ, ale obč. združenie - musela som viesť aj účtovníctvo. Musím povedať, že za tie roky sme nemali takéto problémy ako Vy píšete. Vyberala som raz za 2 mesiace po 200-400 Sk (kto koľko mohol alebo chcel), každému som dala príjmový doklad a vždy som mala pri sebe šanón s originálmi dokladov o všetkých nákupoch. Každý tam mohol nazrieť.Vždy po vyzberaní som na všetky dvere v škôlke vyvesila oznam, kde stálo, koľko som za ktorú triedu vyzbierala a po položkách presný zoznam nakúpených vecí, a samozrejme zostatok v pokladni a v banke. Peniaze som vždy vložila na vkladnú knižku. P.riaditeľka vždy dostala nejakú hotovosť, z ktorej nakupovala hygienické, čistiace prostriedky, farbičky, výkresy, hračky, nikdy nie káva alebo niečo, čo by nebolo pre deti. Raz za mesiac sme sa stretli tuším 5 rodičia s riaditeľkou, tá nám povedala, čo potrebujú a my sme sa vyjadrili, či to dovolíme kúpiť alebo nie. Asi len raz sa stalo, že jeden otecko nesúhlasil s nákupom nových vodovodných batérií, tak sa nekúpili. Inak to boli vždy také požiadavky, s ktorými sme ako rodičia súhlasili. Nemyslím si, že by tam bol priestor na to, aby ktokoľvek mohol obviniť mňa ako vyberačku peňazí alebo p. riaditeľku z toho, že sa nehospodárne vynakladajú tieto prostriedky. O vyšších výdavkoch sa dokonca rokovalo na rodičku, aby to neostalo len na nás piatich, čo sme boli vo výbore. Preto si myslím, že rodičia tie peniaze dávali radi, lebo videli, že sa naozaj použijú len pre deti. Nemala som jediného rodiča, ktorý by nezaplatil. Dokonca musím povedať, že viac prispevali tí "chudobnejší" ako tí, čo mohli dať aj viac.
Takže si myslím, že ak si určíte podobné pravidlá ako sme mali my, tak rodičia ochotne prispejú, ak si budú istí, že to nie je pre p. zástupkyňu, ale pre Vaše deti.