Nuž takto, ak by som si aj myslel že píšeš sprostosti povedal by som to tak, že možno máš informácie ktoré ja nie a máš iný názor, v každom prípade by som to formuloval inak. Odsúdiť niečo ako sprostosť svedčí skôr o tvojom slušne povedané čiernobielom videní. Do očí by si mi to asi takto nepovedal a ak áno svedčilo by to skôr o tom že sa správaš ako primitív a mohol by si očakávať, že sa potom rovnako budem správať ja k tebe.
Teraz vysvetlím prečo som hovoril aj o týchto druhoch ktoré uvádzaš.
Tak za prvé som zvyknutý na to, že ľudia často nemyslia nechcú presne to čo povedia, nie pretože by sa nevedeli vyjadrovať ale jednoducho pre krátkosť času nebudú predsízne ako právnici bazírovať na každom slovíčku. Takže keď niekto chce strom, častokrát nie je ani proti väčším kríkom, najmä ak práve vysádza záhradu.
Z toho čo napísal som pochopil že nechce striekať a tak som mu uviedol druhy ktoré nemusia byť striekané a podľa mňa patria do každej záhrady...
Ďalšou veľmi dôležitou vecou, ktorú si mnohý ľudia neuvedomujú je, že jednotlivé druhy napríklad veľkoplodý hloh či drieň naozaj je možné pestovať vo forme stromu a nie jeden raz som ich takto aj videl ako staršie stromy v parkoch napríklad. To aký tvar bude daný druh mať - ako bude rásť, či formou kríku, či stromu závisí od pestovateľa.
Zemolez skutočne chce byť kríkom a si by to chcelo viac "presviedčania" aby sa stal stromčekom a zatiaľ som ho v takomto tvare nevidel, čo neznamená že je to nemožné, no asi nikto nevyvinul dostatočnú snahu, veď väčšine ľudom je tak trochu jedno, či bude rozkonárovať hneď pri zemi alebo až vyššie.
Vinič je fakt popínavka ale videl som ho už všeliako tvarovaný. V prírode sa popína na stromy, takže vlastne kopíruje tvar opory, ktorú mu dáme k dispozícii. Za určitých okolností dokáže byť aj "samonosný" a videl som ho už aj takto pestovaný, ale nie je to bežné ani prirodzené...
Takže čiastočne sa ti môže zdať s tvojeho uhlu pohľadu že nepíšem úplne striktne k téme a medzi stromy som zaradil kríky ale je dôležité ako to chápe Maro 15, ktorý zadal túto otázku v tejto novej téme, ak si aj on bude myslieť že píšem hlúposti tak potom na tom zrejme niečo bude.

..v dnešnej dobe niet ani jedného ovocného stromu, aby sa nemusel striekať chemikáliami.., iba ak nebudeš striekať a budeš mať červivé plody ale nebudú chemický striekané z tvojej strany..., ale vedz, že kyslé dažde a rôzny spad aj tak sa tomu neubrániš.., takže tak

Špecializujem sa na stomy krásne odolné a užitočné. Dôležité je aby spĺňali všetky tieto funkcie.
Ešte vyššou kategoriou sú bezúdržbové, to sú také, ltoré nielenže netreba striekať, ale ani strihať, polievať, proste sa vysadia a nech rastú a tešiť sa z toho ako sa im darí a ako kvitnú, a rodia chutné a zdravé ovocie.
Dôležitá informácia tu však chýba. Žiješ v teplej podunajskej nížine či vysoko v horách v Poprade alebo niekde medzi. Nie všade totiž všetko rovnako dobre prosperuje.
Vo všeobecnosti ne najvhodnejšia Asimina - volajú ju aj banán severu - poľahky vygúgliš viacej informácií - stojí za to!
Zaujímavý je niektorý s pomedzi Diospyrov - volajú aj Hurmi Kaki alebo ebenovník alebo Tomel - všetko to isté.
Veľmi perspektívny je Amelanchier - veľa najdeš na stránke www.bormato.cz
Veľkoplodý drieň a veľkoplodý hloh - napríklad na asimina.webnode.sk
Tiež Actinidia Arguta a Kolomikta s pomedzi popínaviek, sem patrí aj interšpecifické odolné odrody stolového hrozna.
V poslednom čase sú propagované nové odrody zemolezu veľkoplodé, sladké.
Rezistentné odrody jabloní, sliviek, egrešov.
Bez postrekov sa dnes už ťažko dopestujú broskyne, marhule, višne a "obyčajné" jablká, hrušky, slivky a iné chúlostivé veci.

Bolo by dobré sa vrátiť späť k téme. Pokiaľ ide o klasické ovocné stromy tak to nebude tak jednoduché. Broskyne treba na 100 % postriekať pred rašením resp. tesne pred rašením postrekom proti kučeravitosti, ak sa to nespraví tak strom skončí alebo pár rokov trpí. takže postrek proti hubovej chorobe proti škodom broskyne vôbec nestriekam. Marhule to isté, pred kvitnutím a tesne po odvitnutí treba postriekať proti monilioze, hlavne za daždivého počasia. Jar 2009 bola suchá a striekať marhule nebolo treba. Jar 2010 bola upršana (aj v čase kvitnutia) a kto si marhule nepostriekal mal smolu. Na jar 2009 sa každý chválil akú má peknú úrodu marhúľ, a v roku 2010 bol každý ticho. Monília sa šíri len za daždivého počasia a len počas kvitnutia, strom síce po napadnutí prežije, veľa konárikov odumrie, nastáva glejotok (medzi živím a mrtvym miestom) a na úrodu sa môže zabudnúť. proti hmyzu marhule vôbec nestriekam. Čerešne a višne rovnako ako marhuľa, ak ich chytí monilioza tak je s nimi amen. čerešne treba striekať aj proti červíkom http://www.floraservis.sk/vrtivka-ceresnova.php. Slivky chytá šárka, ale teraz je dostatočný sortiment odrôd odolných voči tejto chorobe, zo škodcov je to piliarka http://www.floraservis.sk/piliarka-slivkova.php. Hrušky, treba vybrať odrody odolnejšie proti chrastavitosti a hrdzi hruškovej http://www.floraservis.sk/hrdza-hruskova.php. Hrdza sa v našom okolí nenachádza a odrôd odolných proti chrastavitosti je niekolko (Dicolor, Konferencia, Wiliemsová) - tie mám aj ja. Náhrada za hrušky je azijská hruška, ja mám odrodu Niitaka ale chuťovo na naše hrušky nemá ani zďaleka, netrpí však chorobami ani škodcami. Dobrá je aj dula a mišpula, taktiež netrpí chorobami a ani škodcami. Dula a mišpula nemajú také využitie ako vyššie spomenuté ovocné druhy. Odporúčam zasadiť na záhrade jahody, maliny a ríbezle, postrek sa nevyžaduje. Ak sú vytvorené vhodné podmienky pre vošky tak ako minulý rok, treba striekať 1 - 2 x za vegetáciu proti týmto škodcom. síce strom nezabijú, ale zbytočne ho brzdia, je to škaredé a môžu spôsobiť roznášanie chorôb. Jablone som nespomenul, lebo mám len jeden stromček odrody Jonagored. pri jabloniach je tej ochrany viac, závisí od odrody a tu by mohol poradiť niekto iný. Veci ktoré som spomenul v tomto píspevku sú moje zistenia, snažím sa postrekovať čo najmenej.

Ešte aby som to dokončil, tak mám aj netradičné menej známe druhy ovocia (len 2-3 roky) takže tých skúseností je pomenej. Každopádne však zemolez (je to drobné, nič extra), drieň, kiwi, baza (kvety natrhám za mestom), arónia (trpká, tak pre vtáctvo), muchovník a neviem čo ešte nikdy nenahradia naše tradičné ovocné druhy. slúžia skôr ako doplnok + viem sa pochváliť pred susedmi že mám niečo iné, čo nepoznajú. Asimina a hurmi kaki, no hurmikaki ak zarodí je to hodnotné ovocie, ale kde je istota že zarodí (stačí studená zima ako rok 2009/2010) a nebolo ani jedného kvetu, ale strom v pohode prežil (obalený len kmeń, pre istotu) a čakám čo bude tento rok. Asimina (2x) je vonku druhý rok, ale čo som dočítal resp. skúsenosti iných hovoria, že úroda - fakt že strom zarodí je už krásny výsledok a druhú vec je, či plody vôbec dozrejú. Každopádne si nemyslým, že by to bola náhrada za jabloň. jabloň na jeseň vysadíte a ak je na M9 plodí pomaly na druhý rok a zaručene, trochu staroslivosti a máte o úrodu postarané. asimina je za prvé drahá (štepené odrody), je tam oveľa väčšia starostlivosť zo začiatku a potom neisté výsledky. Každopádne asiminu ďalej hodnotiť už nebudem (toto boli v skratke napísané zistenia z kiwifora.cz), nech sa vyjadria skúsenejší. Nikto ma však nepresvedčí, že asimina je ako jabloň (tá dozreje aj na severe).
Záver - stačí vyvinúť trocha úsilia, nejaký ten rez, postreky a výsledky sa dostavia. základ by mali tvoriť u nás pestované druhy ovocia a ako doplnok a. argutu niekam na plot, krík čo bude zároveň aj okrasný (arónia - na jeseň červené listy, hloh) a aby mi susedia a známi závideli, pichnúť tam aj hurmikaki alebo asiminu (taktiež sú pekné, listy atď).

Čo ma prekvapilo, že práve moja odpoveď tebe si vyslúžila 6 hlasov, čím bola označená ako "Doteraz najužitočnejšia odpoveď" a bola presunutá na prvé miesto hneď pod úvodnú otázku zadávateľa tejto témy.
Táto prekvapivá podpora ma naozaj potešila. Znamená to, že to tu nepíšem zbytočne a niekto je možno rád keď mu to aj pomôže.
Možno keby si si všímal aj pozitívnych vecí a nehľadal všade len chyby nemusel by si čítať len hlúposti pretože by si v hlúpostiach našiel aj sem tam nejakú užitočnú myšlienku.
Svedčí to o tom, že ostatným ľuďom až tak nevadí že občas ako nedokonalý smrteľník si niečo menej podstatné nepovšimnem napríklad neskúmal som až tak profil samotného pisateľa - zadávateľa témy a snažil som sa odpovedať na jeho otázku, čím došlo k tomu že som si neuvedomil, že je zo Šurian, ktoré samozrejme ako Nitran dobre poznám.
Keďže to nikomu okrem teba nevadilo a možno si to tiež nikto okrem samotného maro15 nevšimol, a teba to zjavne veľmi trápi, ospravedlňujem sa ti za to. Ako vidíš ja s tým nemám problém sa ospravedlniť.
Ešte mi prezraď prečo dávaš do svojich reakcií viac bodiek ako písmen?

Chcem iba doplniť. Samozrejme že patrí josta do každej záhradky aspoň jeden kríček, alebo jej sestra kroma, je to niečo obdobné ale menej bujné.
Je to skôr pre niekoho kto má rád kyslejšie ovocie a ríbezle, ktoré tiež patria do záhradky hoci ja biele a červené nemám rád, má m len kvôli deťom. Mne osobne chutia iba čierne ríbezle, ktoré majú pre mňa výraznejšiu chuť a napokon aj obsah vitmínov oveľa vyšší než u ostatných ríbezlí. Napriek tomu som sa stretol s tým že niektorým ľuďom nechutia práve tie čierne. Viacej mám však rád egreše, ktoré majú vyváženejšiu chuť a je už dostatok rezistentných odrôd, ktoré nie je potrebné vôbec striekať. Všetky staršie neodolné už vôbec nemá význam ani pestovať.
Ak mám s touto klasikou porovnať Amelanchier, tak ho stavám na vyššiu úroveň a to nielen preto, že to nemá sused a viem sa popýšiť. Nejde ani o jeho estetickú funkciu v záhrade, ide o chuť a využiteľnosť. To že je v Kanade pestovaný na mnohých hektároch nie je náhoda. Je to veľmi nenáročné ovocie ale najmä úrodné a chutné. Žiaľ väčšina ľudí pozná len semenáče, ktoré možno nemajú úplne všetky najlepšie chuťové parametre... Dobré odrody sú však porovnateľne chutnejšie od ríbezlí, egrešov, černíc, jost a podobne. 90% šťavy, žiadna väčšia kôstka, pokiaľ nezjem pol kg ani od tohoto kríčka neodídem, takže jeden je do záhradky málo.
Na takzvanú Kamčatskú čučoriedku som zanevrel ešte v začiatkoch keď bola pred 20 rokmi ako novinka. Rodila slabo zopár maličkých plodov, ktoré stihli odzobať vtáci, popadať a mravce odniesli...
Je to len posledné dve sezóny, keď som ich rahabilitoval. Objavil som chutné sladké novšie odrody, ktoré sú úrodnejšie a majú aj väčšie plody. Je fakt že sú vlhkomilnejšie, takže minulí rok im vyhovoval...
Tiež ich nestriekame, takže sem do tejto témy patria.
Kanadská čučoriedka je zasa sklamaním pre väčšinu záhradkárov, pretože je nevedia vytvoriť trvalo kyslú pôdu. Pre toho kto ju pestuje vo veľkých nádobách s čistou rašelinou, alebo oddelí pre ne záhon foliou aj zospodu a polieva dažďovou vodou, je však veľkým potešením.
Maliny a ich krížence sú super ovocie ľahko sa pestuje, nenáročné, nemusí sa striekať, rovnako kto má rád černice...

Dakujem za odpovede.Ten banán severu si určite vysadím,o nom som tu už aj pred tým čítal.Mal som na mysly skor tradičné odrody,ako čerešna,jablon,marhula,slivka,hruška.Tie rezistentné jablone ma celkom zaujaly.Aj pár kríčkov toho muchovníka by som možno niekde k plotu vyskušal,aj ked ja by som ho možno radšej tahal do hora.Wabi vy sa tým živíte?Maly by ste aj také stromy o aké mám záujem?

wabi má všetko......treba ho navštíviť

Lonicera, ak dobre vidím...rezom dosiahnutý efekt kmienika....

...paloo a nie je to Asimina? Ja vidím plody..

Lonicera kamtschatica

ja som zástanca klasických drevín
ináč lonica je dobrá ale strašne malé plody sa mi urodili.
Asimina ma láka ale zatial ma odradila cena... aj ked od vlanajska sa to mozno už zlacnelo.
kolko stojí asimina?

Myslím, že ani pre toho kto ide po cene tak 5€ nie je až taká tragédia.

Síce najviac propagujem dreviny menej známe jednak preto, že ich ľudia nepoznajú a stoja jednoducho zato, jednak preto, že tie ktoré propagujem skutočne sú nenáročné na postrek a často aj na inú opateru.
Samozrejme som tak ako každý vyrástol na jaklkách a slivkách a iných klasikách a určite proti nim nič nemám. Naopak som zberateľom zaujímavých odrôd a snažím sa šíriť najmä naše pôvodné krajové odrody, pokiaľ sú dostatočne kvalitné a obstoja v konkurencii noviniek a fakt je že niektoré obstoja a treba ich ďalej šíriť ako dedičstvo našich predkov.
Snažím sa k nim pristupovať bez pátosu a sentimentu a hlavne prakticky, tak ako boli pestované od nepamäti. Pričom podobne ako pri ľudových piesňach ktoré tiež nemajú autora a formovalo ich veľa generácií, pričom sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie, to zvádza k tomu aby ich niekto zamietol ako stariny a iný milovník starých tradícií ich práve preto pestoval nezávisle ne tom aké sú. Som presvedčený, že oba extrémy nie sú najšťastnejším riešením. Tak ako nie všetko nové je dobré, tak ani nie všetko staré nie až tak osvedčené do dnešných podmienok. Treba pozerať výhody a nevýhody a podľa toho postupne preberať a porovnaním sa preosejú plevy a zostanú len zlaté nugaty.
A tak niekde a hlavne pre niekoho je lepšie nové a niekde a pre iného zasa staré...
Tak ako nemožno odsudzovať ľudí za to že sú iní a nie sú naklonovaní ako tie naše odrody v sadoch všetky rovnaké, tak potom má každý právo na svoju predstavu záhrady.

Napadlo ma definovať jednotlivé nátury záhradkárov s ich záhradami a napokon závisí od každého, čoho je skôr zástancom :
Extrém keď sa niekto bráni všetkému čo je užitočné a chce len aby to hlavne nerodilo uvádzať nebudem, hoci sú i takí...

1. Moderný konzument
Okrasnej záhrady s občasným úžitkom ale s dôrazom na krásu a bez postreku. K tomu bude smerovať aj druhy a odrody veľmi často netradičné a okrajovo využívané. Chce modernú záhradu a stará sa aby vypadala dobre, ovociu sa však nebráni.

2. Vlažný pestovateľ
Dáva síce dôraz aj na úžitok ale okrasná funkcia nie je druhoradá ale je na významnom mieste. Zrejme tiež radšej bez postrekov.
Ovocné druhy skôr zaujímavé nie často sa vyskytujúce ale užitočné primerane zapadajúce do synchronizovaného celku.

3. Poctivý záhradník
Dominuje práve úžitkovosť a krásu bude hľadať v pekne obrobenej záhrade s obsypanými stromami krásnych plodov a nejaký ten postrek sem tam aj zvládne.
Ovocné druhy hlavne tradičné prípadne aj iné ale s primeranou produkciou so starostlivosťou ktorú vyžadujú

4. Dôsledný produkčník
Všetko pre úžitkovosť, využitie techniky, všetká starostlivosť, pravidelné postreky podľa druhov, hnojenie, herbicídy, vyslovene veľkovýrobná produkcia.
Žiadané odrody štandardne najpestovanejšieho ovocia v radoch, jednotlivé práce podľa agrotechnických termínov a podľa plánu.

5. praktický záhradkár
Časovo nebude stíhať až tak dôsledne vykonať všetko a tak sa zmieri aj s tým že nebude všetko 100% dôkladne obrobené ale zvolí zjednodušenie tak aby to nebolo vyslovene zanedbané. Z minima maximum, nemusí vždy presne výjsť, no ako ideál prečo nie.
Či za málo času (čas=peniaze?) veľa muziky (chuť zdravých vitamínov môže byť hudba z rajskej záhrady).
Záhrada na oddych viac než na prácu pričom chce aby vždy keď príde bolo niečo zdravé chutné do úst.
Stromy klasické sem tam aj nejaká novinka, hlavne nech sú bezúdržbové či aspoň odolné.

6. Staromilý parkovník
Niekomu jednoducho učarovala prirodzenosť a preto necháva takmer všetko na prírodu v žiadnom prípade nestrieka, nerád strihá či robí čokoľvek čo by záhradu menilo. Sem tam niečo vysadí, občas poleje, raz ročne možno pokosí.
Záhrada je skôr parkom nie je až tak dôležité že neprodukuje maximum. Ani kvalita nie je prvoradá. Nepodlieha móde a čo si o tom myslia iní nie je veľmi dôležité.
Vysádza hlavne klasiku a staré zabudnuté druhy a odrody s dôrazom na bezúdržbovosť.

7. Bioretrolesník
Nemá záhradu ale hlavne les, prípadne jedlý les. V žiadnom prípade nerobí žiadne zásahy. Nestrihá, nekosí, nestrieka, dokonca ani nehnojí. Najradšej by mal všetko neštepené a prirozdené. Len staré odrody, či lepšie semenáče. Odmieta nové veci. Pričom nové je všetko čo si myslí že sa objavilo po roku 1900 napríklad.

Snažil som sa roztriediť rôzne pohľady na tému záhrada pritom nikoho neuraziť a skôr pobaviť. Iste nie je možné rozčleniť tieto charakteristiky a každý sa nájde možno vo viacerých typoch charakteristík.
Kde sa nájdeš ty?

8. Nedôsledný nestíhač
Chce síce niektorú s uvedených stratégií, život však mení a tak to nie je to čo si predsavzal. Vnútorne s tým nie je spokojný a ak sa nenaštve pretože záhradu má predsa len rád, tak sa sám pred sebou vždy nejako ospravedlní. Sadí často náročné druhy a ťažko sa poučí, že to nezvládne a nedopadne to dobre pretože to zasa nesplní. V určitom období intenzívne pracuje na tom aby to bolo tak ako si predstavuje, neskôr zasa nechá všetko na prírodu a tá mu to pokazí.
Neznamená to, že by nemal aj z takéhoto záhradkárčenia radosť ak sa dokáže zmieriť že to nie je úplne tak ako by si predstavoval.

9. Neistý bez vízie
Nie všetci vždy vo všetkom vieme čo by sme vlastne chceli, alebo to meníme pričasto aby sme my a naše okolie prišli na to ako to vlastne je. Podľa toho asi vzniklo: Nevie presne čo chce, ale neprestane, kým to nedostane. V záhrade potom je všetko jedno cez druhé, pričom príroda si s tým už nejako poradí...

10. Zberateľ
Chce mať všetko. Vysádza teda všetko čo sa mu podarí jednoducho či lacno získať. pokiaľ je to malé tak ako tak, potom ale všetko rastie a vzniká prales, či aspoň húština. Zberateľ ďalej dopĺňa a zahusťuje a niekomu sa to možno páčiť nemusí ale ak je s tým spokojný on alebo to aspoň napĺňa jeho zberateľskú túžbu tak prečo nie.Snažil som sa roztriediť rôzne pohľady na tému záhrada pritom nikoho neuraziť a skôr pobaviť. Iste nie je možné rozčleniť tieto charakteristiky a každý sa nájde možno vo viacerých typoch charakteristík.
Kde sa nájdeš ty?

netreba ist do extremov s definíciami . ja sa nebranim ani zaujímavostiam... preto mám aj muchovník, kiwi a ine veci..
Raz v katalogu rastlinky.sk ma asimina odradila cenou.. ak ste pán Danek tak ste mi raz aj písali o asimine ale nebola tam cena.. len nejaky načrt ceny a potom som to nechal tak.
som raz ze je vela ludí ktorý pestuju kade co, takto je svet uplny.
ak raz budem mat možnost tak sa zastavím u Vás v nitre a pozriem.
inak ja som z rodiny kde sa vzdy pestovala zelenina.. tie časy su bohuzial prec a preto postupne vyplnam naše volné zahrady okrasnou a lesnou skolkou.
ale hladám aj úžitok a to hlavne v rýchlorastucich drevinách ktorým sa aj profesne venujem.
vy ste vyučený za zahradkára alebo je to len hobby?
s pozd.
Lovász

To je skôr na osobnú správu ak nevieš poslať v rámci porady, tak napríklad aj asimina.kaki@gmail.com

Keď sa tu už bavíme o nenáročných ovocných stromoch, mohol by mi niekto poradiť odolnú a hlavne chutnú odrodu jablone. V poslednej dobe sa propagujú hlavne odrody Topaz a Rubinola, ale zaujímali by ma aj skúsenosti s inými odrodami (s novými a starými).

Nuž pokiaľ máš na mysli posledných 20 rokov, počas ktorých profesor Hričovský natáča relácie v televízii, tak je to možné, ale nieviem že by tieto 2 odrody predstavovali zrovna trend.
Hoci Rubinola je fakt dobrá.
Čo sa týka odolnosti topazu nie je to čo to bývalo už.
Obe menované odrody nemajú dostatočnú skladovateľnosť, hoci chuťovo sú OK.
Tie špičkové rezistentné odrody keď sme na jeseň ochutnávali, tak podľa mňa najvýznamnejší nemenovaný slovenský pomológ, ktorý má prezívku chodiaca pomológia povedal: "Prišla k nám raz jedna babka... "Babka okoštujte ktoré jabĺčok je najlepšie" ... "Vy tu nemáte zlého jablka. Všetky sú dobré a najlepšie, za mojich mladých čias také jablká nebývali...""
Skutočne každá s týchto špičkových odrôd je dobrá a má svoje čaro. Je to príliš individuálne.
Ak mám hovoriť za seba, tak som zástancom stĺpovitých, červenodužinatých, (majú 10x viac bioakívnych látok než bežné druhy) rezistzentov, len treba ešte popracovať na kvalite a skladovateľnosti... v najbližších rokoch preto vzniknú určite aj odrody stĺpovitých, červenodužinatých, rezistzentov s dobrou skladovateľnosťou a vinikajúcou chuťou.