Čo ma prekvapilo, že práve moja odpoveď tebe si vyslúžila 6 hlasov, čím bola označená ako "Doteraz najužitočnejšia odpoveď" a bola presunutá na prvé miesto hneď pod úvodnú otázku zadávateľa tejto témy.
Táto prekvapivá podpora ma naozaj potešila. Znamená to, že to tu nepíšem zbytočne a niekto je možno rád keď mu to aj pomôže.
Možno keby si si všímal aj pozitívnych vecí a nehľadal všade len chyby nemusel by si čítať len hlúposti pretože by si v hlúpostiach našiel aj sem tam nejakú užitočnú myšlienku.
Svedčí to o tom, že ostatným ľuďom až tak nevadí že občas ako nedokonalý smrteľník si niečo menej podstatné nepovšimnem napríklad neskúmal som až tak profil samotného pisateľa - zadávateľa témy a snažil som sa odpovedať na jeho otázku, čím došlo k tomu že som si neuvedomil, že je zo Šurian, ktoré samozrejme ako Nitran dobre poznám.
Keďže to nikomu okrem teba nevadilo a možno si to tiež nikto okrem samotného maro15 nevšimol, a teba to zjavne veľmi trápi, ospravedlňujem sa ti za to. Ako vidíš ja s tým nemám problém sa ospravedlniť.
Ešte mi prezraď prečo dávaš do svojich reakcií viac bodiek ako písmen?

Je pravda že k tejto téme povedal Wabi viac.

Bolo by dobré sa vrátiť späť k téme. Pokiaľ ide o klasické ovocné stromy tak to nebude tak jednoduché. Broskyne treba na 100 % postriekať pred rašením resp. tesne pred rašením postrekom proti kučeravitosti, ak sa to nespraví tak strom skončí alebo pár rokov trpí. takže postrek proti hubovej chorobe proti škodom broskyne vôbec nestriekam. Marhule to isté, pred kvitnutím a tesne po odvitnutí treba postriekať proti monilioze, hlavne za daždivého počasia. Jar 2009 bola suchá a striekať marhule nebolo treba. Jar 2010 bola upršana (aj v čase kvitnutia) a kto si marhule nepostriekal mal smolu. Na jar 2009 sa každý chválil akú má peknú úrodu marhúľ, a v roku 2010 bol každý ticho. Monília sa šíri len za daždivého počasia a len počas kvitnutia, strom síce po napadnutí prežije, veľa konárikov odumrie, nastáva glejotok (medzi živím a mrtvym miestom) a na úrodu sa môže zabudnúť. proti hmyzu marhule vôbec nestriekam. Čerešne a višne rovnako ako marhuľa, ak ich chytí monilioza tak je s nimi amen. čerešne treba striekať aj proti červíkom http://www.floraservis.sk/vrtivka-ceresnova.php. Slivky chytá šárka, ale teraz je dostatočný sortiment odrôd odolných voči tejto chorobe, zo škodcov je to piliarka http://www.floraservis.sk/piliarka-slivkova.php. Hrušky, treba vybrať odrody odolnejšie proti chrastavitosti a hrdzi hruškovej http://www.floraservis.sk/hrdza-hruskova.php. Hrdza sa v našom okolí nenachádza a odrôd odolných proti chrastavitosti je niekolko (Dicolor, Konferencia, Wiliemsová) - tie mám aj ja. Náhrada za hrušky je azijská hruška, ja mám odrodu Niitaka ale chuťovo na naše hrušky nemá ani zďaleka, netrpí však chorobami ani škodcami. Dobrá je aj dula a mišpula, taktiež netrpí chorobami a ani škodcami. Dula a mišpula nemajú také využitie ako vyššie spomenuté ovocné druhy. Odporúčam zasadiť na záhrade jahody, maliny a ríbezle, postrek sa nevyžaduje. Ak sú vytvorené vhodné podmienky pre vošky tak ako minulý rok, treba striekať 1 - 2 x za vegetáciu proti týmto škodcom. síce strom nezabijú, ale zbytočne ho brzdia, je to škaredé a môžu spôsobiť roznášanie chorôb. Jablone som nespomenul, lebo mám len jeden stromček odrody Jonagored. pri jabloniach je tej ochrany viac, závisí od odrody a tu by mohol poradiť niekto iný. Veci ktoré som spomenul v tomto píspevku sú moje zistenia, snažím sa postrekovať čo najmenej.

Ešte aby som to dokončil, tak mám aj netradičné menej známe druhy ovocia (len 2-3 roky) takže tých skúseností je pomenej. Každopádne však zemolez (je to drobné, nič extra), drieň, kiwi, baza (kvety natrhám za mestom), arónia (trpká, tak pre vtáctvo), muchovník a neviem čo ešte nikdy nenahradia naše tradičné ovocné druhy. slúžia skôr ako doplnok + viem sa pochváliť pred susedmi že mám niečo iné, čo nepoznajú. Asimina a hurmi kaki, no hurmikaki ak zarodí je to hodnotné ovocie, ale kde je istota že zarodí (stačí studená zima ako rok 2009/2010) a nebolo ani jedného kvetu, ale strom v pohode prežil (obalený len kmeń, pre istotu) a čakám čo bude tento rok. Asimina (2x) je vonku druhý rok, ale čo som dočítal resp. skúsenosti iných hovoria, že úroda - fakt že strom zarodí je už krásny výsledok a druhú vec je, či plody vôbec dozrejú. Každopádne si nemyslým, že by to bola náhrada za jabloň. jabloň na jeseň vysadíte a ak je na M9 plodí pomaly na druhý rok a zaručene, trochu staroslivosti a máte o úrodu postarané. asimina je za prvé drahá (štepené odrody), je tam oveľa väčšia starostlivosť zo začiatku a potom neisté výsledky. Každopádne asiminu ďalej hodnotiť už nebudem (toto boli v skratke napísané zistenia z kiwifora.cz), nech sa vyjadria skúsenejší. Nikto ma však nepresvedčí, že asimina je ako jabloň (tá dozreje aj na severe).
Záver - stačí vyvinúť trocha úsilia, nejaký ten rez, postreky a výsledky sa dostavia. základ by mali tvoriť u nás pestované druhy ovocia a ako doplnok a. argutu niekam na plot, krík čo bude zároveň aj okrasný (arónia - na jeseň červené listy, hloh) a aby mi susedia a známi závideli, pichnúť tam aj hurmikaki alebo asiminu (taktiež sú pekné, listy atď).

jurkomts...........sám by som to lepšie nenapísal...

ja ešte... skromne.... po tých pekných a úplných odpovediach praktikov...

pridám aj JOSTU - kríženec egreša a čiernej ríbezle. Mám ju už niekoľko rokov a krásne plodí, i keď starostlivoť nemá žiadnu.

Úroda je oveľa bohatšia ako kamčatka. Nepotrebuje tak veľa vody a ani špeciálnu pôdu ako záhradné čučoriedky.

Chcem iba doplniť. Samozrejme že patrí josta do každej záhradky aspoň jeden kríček, alebo jej sestra kroma, je to niečo obdobné ale menej bujné.
Je to skôr pre niekoho kto má rád kyslejšie ovocie a ríbezle, ktoré tiež patria do záhradky hoci ja biele a červené nemám rád, má m len kvôli deťom. Mne osobne chutia iba čierne ríbezle, ktoré majú pre mňa výraznejšiu chuť a napokon aj obsah vitmínov oveľa vyšší než u ostatných ríbezlí. Napriek tomu som sa stretol s tým že niektorým ľuďom nechutia práve tie čierne. Viacej mám však rád egreše, ktoré majú vyváženejšiu chuť a je už dostatok rezistentných odrôd, ktoré nie je potrebné vôbec striekať. Všetky staršie neodolné už vôbec nemá význam ani pestovať.
Ak mám s touto klasikou porovnať Amelanchier, tak ho stavám na vyššiu úroveň a to nielen preto, že to nemá sused a viem sa popýšiť. Nejde ani o jeho estetickú funkciu v záhrade, ide o chuť a využiteľnosť. To že je v Kanade pestovaný na mnohých hektároch nie je náhoda. Je to veľmi nenáročné ovocie ale najmä úrodné a chutné. Žiaľ väčšina ľudí pozná len semenáče, ktoré možno nemajú úplne všetky najlepšie chuťové parametre... Dobré odrody sú však porovnateľne chutnejšie od ríbezlí, egrešov, černíc, jost a podobne. 90% šťavy, žiadna väčšia kôstka, pokiaľ nezjem pol kg ani od tohoto kríčka neodídem, takže jeden je do záhradky málo.
Na takzvanú Kamčatskú čučoriedku som zanevrel ešte v začiatkoch keď bola pred 20 rokmi ako novinka. Rodila slabo zopár maličkých plodov, ktoré stihli odzobať vtáci, popadať a mravce odniesli...
Je to len posledné dve sezóny, keď som ich rahabilitoval. Objavil som chutné sladké novšie odrody, ktoré sú úrodnejšie a majú aj väčšie plody. Je fakt že sú vlhkomilnejšie, takže minulí rok im vyhovoval...
Tiež ich nestriekame, takže sem do tejto témy patria.
Kanadská čučoriedka je zasa sklamaním pre väčšinu záhradkárov, pretože je nevedia vytvoriť trvalo kyslú pôdu. Pre toho kto ju pestuje vo veľkých nádobách s čistou rašelinou, alebo oddelí pre ne záhon foliou aj zospodu a polieva dažďovou vodou, je však veľkým potešením.
Maliny a ich krížence sú super ovocie ľahko sa pestuje, nenáročné, nemusí sa striekať, rovnako kto má rád černice...

A akú máš, wabi, skúsenosť s odrodami čiernych ríbezlí? Ja som zohnal iba Titaniu a Ojebyn (pre tých, čo mažú príspevky - ide o odrodu), no chuťou boli pre mňa trochu sklamaním. Čierne ríbezle mám veľmi rád, no tieto sa nedajú porovnať s jedným starým kríkom neznámej odrody, ktorý som koštoval. Tiež sa chuťou nevyrovnajú ríbezliam, ktoré si pamätám z detstva.

V prvom rade poviem, že mne teda chutia všetky čierne ríbezle aj tieto dve odrody mám aj iné a ide skôr o to že tieto sú odolnejšie a dajú sa oberať aj neskôr vydržia dlhšie aj skladovanie aj na kríkoch. Staré odrody sa dajú tiež použiť, majú síce nerovnomernejšie dozrievanie, treba oberať na 2 x ak chcete optimálnu zrelosť, tiež toľko čerstvé nevydržia a mäknú a podliehajú skaze, ale chuťovo sú takto mäkké pre niekoho asi lepšie.
Množia sa ľahko aj odrezkami aj potápaním, ak teda viete o lepšom kríte namnožte si poľahky.
Ak ani to, tak potom jedine začať mladnúť
Všetko bolo v malosti lepšie, aj slnko viac svietilo. Až na tie mladé kočky tie sú stále mladšie a krajšie len neviem ako to robia!

veď jasne. Samozrejme mi chutia aj tieto mladé, ja len že tá stará bola o niečom inom. Ale to je len môj subjektívny pohľad. Už k nej však nemám prístup.

Keď je reč o čiernych ríbezliach - poraďte mi odolnú odrodu. Moja je posledné dva roky napadnutá múčnatkou (egrešovou?) a striekanie nie je to pravé orechové.

Americká múčnatka ktorá parazituje na egrešoch môže napadnúť aj konce letorastov čiernych ríbezlí. Mám novšie i staršie odrody čiernej ríbezle v zbierke a žiadna takto zatiaľ netrpí, takže v tomto smere žiaľ praktické skúsenosti nemám... vlastne skôr našťastie?
Rezistentné sú napríklad aj BEN TIRRAN, BEN GAIRN, VIOLA, TITANIA.
Odskúšavam ich a som spokojný.

Mám TITANIU a som spokojný