Čínsky vidiek

Koncom januára som sa vybral zo sychravého Shanghaia do provincie Zhejiang (odkiaľ mimochodom pochádza väčšina Číňanov, ktorí žijú na Slovensku), smer malé mestečko Jinhua. Jinhua je viac menej zapadákov, kde nič dokopy nie je, síce mesto má cez štyri a pól milióna obyvateľov,no nič tu neostalo. Kultúrna revolúcia sa tu prehnala so všetkou svojou silou a z tradičnej Číny tu ostala jedna ulička dlhá asi 50 metrov, kde nie je dokopy nič zaujímavé. V celom meste je viac menej všade špina, no o to milší ľudia ako vo veľkých mestách typu Shanghai, Beijing.
V Jinhua toho na videnie naozaj veľa nebolo, tak som sa vybral smer „pravý čínsky bukolický vidiek“, dobrodružstvo sa mohlo začať. Na miestnej jihuaskej autobusovej stanici si kupujeme lístky na autobus smer Wuyuan, jedno z piatich odporúčaných miest na spoznanie čínskeho vidlákova (neodporúčal nikto iný ako sám najväčší sprievodca Lonely Planet, ktorým čím ďalej tým viac opovrhujem). Cesta do Wuyuan bola kapitola sama o sebe, keďže sme išli starým autobusom s ľuďmi, ktorí sa správali ako praví Číňania a vôbec sa neobmedzovali (konečne zmena oproti veľkým mestám v Číne). Program našich spolucestujúcich bol jasný – pozeranie akéhosi sladkého filmu s veľkou zápletkou, kde sa všetci mlátili a bránili fiktívne dobro. Popri filme si väčšina musela pofajčiť, čo pre nás ako ľudí z iného prostredia bol dosť šok, no najlepšie bolo určite CHRAAA flesk, a bolo to tu, to čo som si naozaj nemyslel no prišlo to, v Číne sa pľuje jedna radosť a aj v autobuse, preto tí čo sa chystajú cestovať na vlastnú päsť po Ríši stredu by s tým mali počítať.
Po viac menej únavnej ceste sme teda došli do polozamračeného Wuyuan s tým, že si konečne pozrieme pravý čínsky vidiek, hneď sme sa presunuli do dedinky malý Likeng, kde som opäť zažil šok. Po zaplatení vstupného sme dostali elektronickú kartičku, s ktorou sme mohli prejsť turniket, no za podmienky, že dáme odtlačok svojho ukazováka, tak najprv som tam dal prst milého pána pri turnikete, že ja žiadny odtlačok nebudem dávať, no nakoniec som musel (nechápem na čo im bol môj odtlačok, asi sa boja o pár starých búd, ktoré aj tak postavili pred pár rokmi, respektíve teraz).
Pre uvedenie do obrazu musím poznamenať, že Čína nie je žiadna romantika a kto očakáva prekrásne dediny, kde ľudia žijú v harmónii s vesmírom a stačí im málo, tak musí byť sklamaný. Ryžové políčka oddelené kopou smetí nie sú asi to pravé z naších predstáv o Číne. Dedinka malý Likeng by bola možno krajšia v jarných, alebo letných mesiacoch, no my sme dali prednosť zime. Turisti tu neboli a ak boli, tak ich bolo počuť všade – čínski turisti. Dedina sa mala vyznačovať klasickými vidieckymi obydliami, no s mojim podozrením to boli väčšinou obydlia postavené v minulom storočí (čínska predstava o zachovaní niečoho starobylého nie je o tom, že to musí byť originál). Po rýchlom prejdení malého Likengu, je nutné skonštatovať, že moderná doba zanechala stopy aj tu, strechy na ktorých sú ovešané satelity, motorky na každom rohu, no pračky som tu nevidel, našťastie tu perú ako sa patrí v miestnom potokuJ.
Po návšteve malého Likengu som nestratil nádej a veril som, že aj druhá destinácia, ktorú sa chystám navštíviť, bude lepšia - jednalo sa o Yantou (južne od Wenzhou). Síce som mal v pláne, že ostanem vo Wenzhou (sedem miliónové mesto) a potom sa vyberiem na vidiek,plán sa hneď zmenil a po príchode som sa okamžite rozhodol, že pôjdem predsa len do Yantou (opäť miesto odporúčané LP), po vzrušujúcej ceste, ktorá trvala hodinu a pol, som dorazil na ozajstný vidiek, všade odpadky ako sa na tretí svet patrí, hoci tu bola olympiáda (v Číne) a chystá sa EXPO, zmeny postrehnúť veľmi ťažko. Ako nenáročný turista, hľadám hotel s plesňou čo sa mi aj darí a spím v miestnej nocľahárni za pár šupou, bez klímy a kúrenia, celú noc oblečený vo všetkom čo som mal.
Yantou je malebná dedinka, v ktorej našťastie nie sú výškové budovy, ale pravý čínsky trh, na ktorom sa schádzajú ľudia z celého okolia. Keďže som zatiaľ veľa pravých čínskych trhov nevidel, rozhodol som sa, že si ráno privstanem a pôjdem sa pozrieť ako to vyzerá. Ľudia na vidieku, zrejme nie sú na cudzincov zvyknutí a každý na mňa kričí hej cudzinec, odpovedám, že nie som zo zahraničia a ukazujem na nebo, že prichádzam z Marsu (po čínsky z ohnivej hviezdy). Yantou bol pravý tretí svet so všetkým čo k nemu patrí, špina, smrad polorozpadnuté budovy, motorky a na moje prekvapenie aj kostol. V dedine je niekoľko svätýň a kvázi staré mesto, ktoré je údajne staré cez tisíc rokov , aspoň že tam neboli predajne so pamätnými vecami, najlepšie čo teraz v Číne frčí – s maskotom EXPA.