urcite si kup stromcek. ak to kupis v kvalitnom a zabehnutom zahradnictve alebo ovocnej skolke, je to na kvalitnom podpniku, je to kvalitna odroda a mas asponako taku zaruku, ze dostanes to, za co zaplatis..
alebo si mozes zasadit kostku (nie marhhule, ale skor myrobalan) a pockat,kym sa ti v jednom roku vyrastie podpnik, ten sa na druhy rok na jar zaockuje (ak je to ok, tak sa ocko ujme a zacne rast)... a potom tento rok aj vyrastie vyhonok, ktory sa moze vysadit a na mieste ho zacnes tvarovat a rezat, aby z toho bol normalny riadny strom.. alebo ho este nechas rok na mieste kde si zasadil podpnik a zaockoval, na treti rok zastrihnes a na jesen mas stromcek v takom tvare ako si zelas... a to na jesen vysadis .. a potom cakas, dalsie dva-tri roky na kvalitnu urodu..

jednoznacne najlepsie je kupit si hotovy stromcek

Vdaka za radu. Mne sa jednalo hlavne o to zachovat tu sortu co mam ( a to neviem ako sa vola). Tak by som to chcel rozmnozit. To ockovanie mi je zname ,ide to i do belice, ale nema to dlhu zivotnost.
dik.

tak tu odrodu mozes zobrat nejakmu ovocinarovi ktory by vedel urcit, aka je to odroda... alebo podla nejakej knizky, ale to sa uz blizime k neistote

a dalsia moznost je, zobrat stepy k nejakemu ovocinarovi, aby ti tozaockvoal a dopestoval, ak si netrufas na ockovanie/vrublovanie

ale viem, ze vela ludi zahradkarov si bezne ockuje a vrubluje, a maju dobru ujatelnost


vela zdaru pri pestovani

Keď sme dostali našu záhradu od babky, bola zarastená slivkami. Môj manžel
si kúpil nejakú príručku (Vrúbľovanie a štiepenie al. podobne) . Začiatkom roka
si do piesku uložil prútiky a v apríli štepil (príručka na zemi, nože v ruke). Dnes
nám závidia naše marhule.

ano, toto uznavam.. vela "amaterov" (bez urazky prosim), ma ovela vecsie uspechy ako profesionali...
(viem to posudit, zahradnictvo aj na strednej, aj na vysokej, neukonceny doktorat (ach ja b...c, ale praca bola prednejsia) a predsa sa mi nedarilo poriadne nic zaockovat.. maval som ledva 50% uspesnost ...
.
a preto si velmi vazim ludi, ktori chytia knihu, pozeraju na druhych a ide im to... "jednoducho talenty od prirody"
.
drzim palce, nech sa dari aj nadalej, nielen v zahradke...

Neviem posúdiť akú percentuálmu úspešnosť mal manžel (určite menej ako 50%), no nevzdal sa (naša záhrada má 1 ha a bola v 1/3 husto zarastená slivkami) . To boli jeho začiatky a k úspechu je potrebné viac aspektov nielen "talent od prírody a chuť" (neberiem to ako urážku, lebo ako str. ing. naozaj dokázal, že má talent a dobrý vzťah nielen k práci v záhrade, ale k rôznym stav. prácam, čo v nemalej miere teraz využívame pri stavbe rod. domu).

Nie, je potrebné kúpiť si buď tú istú sortu, alebo na podpník zaočkovať tú Vašu. Z kôstky Vám síce vyrastie marhuľa, ale nebude mať vlastnosti tej o ktorej snívate Pane. Krásny deň

Kupujem stromčeky marhúľ skoro každé 4 roky.1.rok zasadím, 2.rok sa utešujem, že budem mať , 3. rok už zopár zarodí, 4.rok pekne zakvitne, jasám a vädnem spolu s marhuľou ,koncom leta ju suchú vypiľujem. a tak to ide s ďalšou. Chcela by som vedieť, aká sorta je vhodná pre oblasť Zvolena a Žiaru . Poraďte mi, prosím.

Vo Vašich podnebných podmienkach je to už ťažké s akoukoľvek odrodou. Žil som istý čas na Myjavských kopaniciach a tam sa starý rodičia tešili jednej jedinej marhuli, ktorá ich nezaujímala ani odrodovo, ani výnosovo, ale tým, že vôbec prežívala a rodila. Totiž široko ďaleko marhule aj ako tak rástli a ujímali sa, ale nezarodili. Jarné mrazíky, ktoré v tých pásmach bývajú dlhodobejšie im každoročne všetku úrodu "zobrali".
Tajomstvo ich rodiacej marhule spočívalo v tom, že bola vysadená na juhovýchodnej strane pred dvojpodlažným rodinným domom a tak bola krytá pred severákmi. Časť z jej koruny bola pod neveľkým balkónom, niekedy sa stalo, že marhule dozreli iba pod balkónom! = MIESTO

Ďalšia rada sa týka pôvodu. V žiadnom prípade nekupujte výpestky z ovocných škôlok, ktoré sú nižšie položené ako Miesto kde má marhuľa rásť a rodiť. Úspech môžete dosiahnuť ak sa Vám podarí zohnať marhuľu z najvyššie položenej ovocnej škôlky u "nás", bez ohľadu na veľkosť plodov, ktorú Vám budú sľubovať "dolniaci". = PôVOD

Tretia rada, vysaďte aj zopár broskýň tie sú odolnejšie ako marhule! Sú odolné práve voči jarným mrazom, takže keď sa Vám marhuľa znova nezadarí predpokladám, že ostane aspoň nejaká broskyňa.

A posledná rada. Ja by som odporúčal uskromniť sa a vysadiť na zimu aj zopár "hniezd s marhuľovými a broskyňovými kôstkami. Na prvú úrodu budete síce dlhšie čakať a
v žiadnom prípade nemôžete očakávať výstavné kusy ovocia, ale ovocný pravo korenný semenáč sa Vám môže oplatiť najvyššou možnou odolnosťou voči, škodcom, mrazom, ale aj iným chorobám.
"Lepšia planá marhuľa, ako žiadna"
Okrem toho rozdiely v chuti sú pri planých - neštepených odrodách malé, a vo veľkej väčšine prípadov nás každý húževnatý semenáč prekvapí svojou jedinečnou, charakteristickou chuťou, na ktorú si zvyknete a iste si ju aj istotne obľúbite. Najväčšie rozdiely bývajú najmä vo veľkosti, lenže spravidla
"Dobrého veľa nenarastie"
aj keď výnimka potvrdzuje aj toto pravidlo.
"Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche"

Ten kto si všimol niekedy až priepastný rozdiel v povahách, respektíve temperamentoch medzi čistokrvnými a nešľachtenými plemenami psov - "orechmi", ten iste pochopí o čom je tu reč, keď sa rozprávame o semenáčoch, alebo pravo korenných stromoch.
= PRIRODZENOSť

Nuž pekne to ten Húžva napísal a vo väčšine aj súhlasím len teda predsa len by som mal čosi doplniť.
Hlavne nič nie je dané jednoznačne, takže ktorékoľvek z pravidiel je možné nedodržať a napriek tomu to môže aj tak môže podariť.
K semenáčom. Vsadil som stovky marhuľových semenáčov a ani jeden nebol vyslovene zlý. Každý marhuľový semenáč z ušľachtilej marhule bude mať plody, ktoré sa dajú jesť a budú dokonca celkom chutné. V tom naozaj problém nie je. Často sa však stáva, že stom má ostré-tŕnité konáre, takže sa horšie oberajú, úroda nemusí byť práve veľká. Plody môžu mať tendenciu pukať a hniť. Môžu byť náchylnejšie na moníliu a hnilobu plodov.
Nie je totiž pravda, že semenáče sú odolnejšie ako odrody,ktoré sú často šľachtené aj na rezistenciu voči chorobám. Múžu byť odolnejšie a môžu mať aj veľké plody, nie je to však pravdepodobné, rovnako ako krížence niesú v priemere inteligentnejšie ako takzvaný čistokrvný pes. Nie sú samozrejme ani hlúpejšie a to z rovnakej príčiny prečo ftipy o blondínkach môže a nemusia platiť pre brunety a naopak - proste takýto rasizmus nefunguje.
Čo s toho vyplíva? Že semenáč u marhule bude skôr menej odolný a pravdepodobne bude mať o niečo nižšie úrody o niečo menších plodov, má však jednu obrovskú prednosť, okrem toho že je zadarmo - ak bude na správnom mieste nikdy sa nebude presádzať - nemusí prekonať šok z presadenia z ktorého sa marhuľa často už nikdy neprekoná do konca veľmi často prikrátkeho života. Preto treba kvôstku vysadeiť na miesto kde má stáť strom a nikdy už nepresádzať. Lepšie je dať hoc aj blízko seba 2 tromy a to preto že takto je to pre marhuľe prirodzené, tak rástli po miliony rokov vedľa seba viacej jedincov vo svojej prapôvodnej domovine strednej Ázii, kde sa dajú v tej najplanejšej forme najsť aj dodnes.
Ak budete chcieť odrodu zaštepiť, je to možné a odporúčam no nie je to nevyhnutné.

Ďakujem za reakciu aj usmernenie, respektíve doplnenie tej mojej,ale tiež nemôžem so všetkým súhlasiť a to najmä čo sa týka nečistokrvných psov a semenáčov.

Mám v živote už 5 psa a ani ten nie je čistokrvný, rozpisovať sa o tom je zbytočné, ako som už poznamenal to pochopí iba ten kto to skúsil.

Ale na spresnenie vrátim sa k tým semenáčom. Dosť som o ovocných stromoch prečítal. Veľa starých antikvárnych kníh mám ešte aj doma. Sú v nich viacgeneračné skúsenosti a pozorovania...
Ďalej som sa rozprával s prostými ľuďmi, ktorým sa prosto v ovocinárstve darilo, že ako to robia... Spojil som to s vlastnými skúsenosťami a celkom prirodzene sa stotožňujem s názorom vyčítaným z jednej z tých antikvárnych kníh:
Najfascinujúcejšie v nej pre mňa boli kapitoly o opeľovaní.

Ak si dokážete predstaviť "krížové výpravy" jenotlivých opeľovačov najmä z radov hmyzu na jednom kvete ovocného stromu...ak si dokážete predstaviť tie nekonečné včelie "ochutnávky" ak si dokážete predstaviť, že koľko sa ich tam vystrieda a kde všade už predtým boli (na akých rôzličných,miestach a kvetoch, ich príbuzných ovocných odrôd), stále je reč o jedinom kvete.
Samozrejme, že rátame s tým, že každá takáto hmyzia návšteva - "ochutnávka" má podstatný vplyv na "charakter"= kvalitu budúcej odrody pravokorenného stromu - semenáča ---
Ak si toto všetko dokážeme predstaviť, tak vedzme aj to, že v prírode je to zariadené tak dokonale, že aj keby tých návštev, jediného kvetu bola za jeden deň miliarda, teda miliarda potenciálnych opeľovačov, respektíve oplodnení peľom z iného stromu, tak strom si z tej miliardy "návštev dokáže automaticky, bez nejakého veľkého zvažovania vybrať pre ten určitý kvet tú pre neho najnajnajlepšiu kombináciu. Prosto akoby, najideálnejšieho partnera s ktorým dokážu vytvoriť iba to najlepšie čo sa toho roku vytvoriť dá. Najskôr však samozrejme iba v podobe kôstky (jadra) v rastúcom oplodnenom piestiku, budúcom plode!

Táto dokonalá voľba (v tomto prípade peľu), ktorej cieľom je neprestajný vývoj všetkého živého vrátane stromov je samozrejme dokonalým dielom Božím.

Avšak to, že nám z kôstky vyrastie aj napriek tomu chorý strom - chorý semenáč neznamená, že by to čo som tu opísal nefungovalo, je to iba akýsi patologický očistný rituál tej odrody, ktorým sa postupne snaží zbavovať vlastných slabín, resp. nežiadúcich vlastností. Tento rituál sa dá urýchliť zasadením ďalšej kôstky z toho z kôstky vypestovaného ovocného stromu.
Jeden pestovateľ zbavil takýmto generatívne množiacim spôsobom svoju pravokorennú broskyňu kučeravitosti, ale až v 7 "kôstkovom" pokolení!
Výsledok je ale taký, že jeho pravokorenná odroda broskyne je dokonale rezistentná voči kučeravitosti broskýň.

Čo sa týka psov, ak ste mal len 5 krížencov a žiasdneho čistokrvného, ťažko porovnávať... Je to skúsenosť a citová vezba na 4nohého kamaráta, chápem to len tedea sa to dá ťažko zovšeobecniť. Poznám ľudí, ktorí tvrdia pravý opak že len psi čistokrvného plemena sú najinteligentnejší a zasa napríklad niekto uznáva len Nemeckých ovčiakov ako najinteligentnejších a pod. Nesúhlasím ani s jedným z týchto názorov pretože niesom rasista hoci rozdiely sú samozrejme jasné ale inteligencia je vec zložitá a nie je možno jú posudzovať ak človek nie je citovo nezaiteresovaný.
K opelovaniu kvetov - pri každej kvôstke je len jeden otec a jedna matka, hoci by kvet opelilo hoci aj tisíc včiel a každá tam priniesla množstvo rôzneho pelu - pri konkrétnom klíčivom semenáčiku rozhoduje o jeho vlastnostiach ak pominieme boha iba materská odroda a najmä jedno jediné zrnko pelu, ktoré bolo najšikovnejšie a stalo sa otcom. Iste je to zložitejšie na mikroskopickej úrovni. Je to to isté ako keď sa narodí prostitútke dieťa. Podľa toho čo píšete by potom dieťa mohlo mať pomerne veľké mnpžstvo otcov a pritom je úplne isté, že otec - biologický otec je len jeden.
Kučeravosť nie je vrodená choroba ale spôsobuje ju huba to sa dá dočítať v ktorejkoľvek knižke a ak máte strom ktorý nikdy netrpí kučeravosťou pravdepodobne tam bude aj niečo iné než vrodená rezistencia ale ak takáto broskyńa existuje zaujíma ma to samozrejme. Som ale trocha skeptický, pretože zatiaľ všetci ktorí tvrdili že majú takúto broskyňu sa mílili.
Verím však že vi vravíte pravdu, tak to dokážte a ukážte tú zázračnú broskyńu odolnú voči kučeravosti!

Prepáčte, ale zdá sa že sme na inej frekvencii, takže akékoľvek ďalšie zdôvodňovanie, či dokazovanie by bolo aj pre mňa, aj pre Vás vyčerpávajúce.
Tú broskyňu nemám a ani sa ju nesnažím mať, keď si predstavím, že by som mal teraz po nej pátrať.
To bola pre mňa dávna info ja som ju prijal a ďalej neriešil. Spokojil som sa jednou našou ušľachtilou a dvomi pravokorennými broskyňami, ktoré sme ešte nikdy nestriekali, kučeravitosť ich chytí každý rok, ale vždy sa z nej nejako dostanú, jediné čo si všímam, že sú z roka na rok odolnejšie. Pokusy ohľadom toho vyliečenia z tej kučeravitosti b., prenechám možno ďalším generáciam, ale už teraz vidím, že z ničoho, zo žiadnej choroby ovocného stromu netreba robiť hneď paniku!
Ak ju aj niekto neustále vytvára, tak sú to pravdepodobne firmy, ktoré vyrábajú, alebo distribuujú chem.postreky.

Takže prepáčte, ale ja nemusím a ani nemôžem mať vo všetkom pravdu som človek...

"Nikto na svete neni tak múdry, aby sa nemohol pomýliť."
"A nikto na svete nie je tak hlúpy, aby nás nemohol niečo naučiť."

Súhlasím, pekne ste to povedal.
Ešte k tej kučeravosti. Stromy sa s ňou vysporadúvajú tak, že poškodené prvé listy zhodia - takto zhodené poškodené listy však ďalej šíria vzduchom spóry huby, ktoré potom nakazia stromy široko ďaleko v ďalšom roku zjari keď stromy začínajú pučať. Mimochodom tento rok bolo napadnutie kučeravosťou najslabšie za posledných 30 rokov a to preto, že bola práve v období šírenia spór mimoriadne teplá a najmä suchá jar a tak spóry nenapučali včas a neskôr už nemohli. Nie je však predpoklad že by sa táto situácia znova tak ľahko opakovala...

Prepáčte mi, že sa pletiem do debaty skúsenejších...
Marhule sú marhule, kučeravosť je kučeravosť, všetko je tak ako má byť....
Marhule štepiť do myrobalánu, relatívne najlepše to znáša...Ťažko je porovnávať, že ja som tak alebo onak...Priatelia pre predsa sa tu nebudete hádať....v našich zemepisných šírkach vyhráva myrobalan....

Tým že stromy zhodia prvú násadu poškodených listov a sú nútené vyhnať nové listy. Značne sa tým oslabia, čo sa prejaví nielen na úrode ale aj na raste a pokiaľ to takto trvá niekoľko rokov, stromy ak sú slabšie aj vyschnú alebo len živoria a nie sú schopné prinášať úrodu.
Nijako to nesúvisí s tým o akú odrodu sa jedná. Ešte som nestretol odrodu, ktorá by netrpela kučeravosťou. Možno niektoré stromy to lepšie znášajú ale tiež tým trpia. Semenáče často znášajú tento stav lepšie, ale skôr si myslím že je to preto, že neboli nikdy presádzané, než preto, že sú prirodzene odolnejšie.
Môj názor je, že broskyne sa z presadenia už nikdy nespamätajú a preto a pod tlakom hubových chorôb a neodborného rezu v záhradke dlho nevydržia, česť výnimkám.
Preto robím broskyne technológiou na vzduchovom vankúši a ponúkam ich ako jednoročné očkovance, pretože takto si presadenie ani nevšimnú, keďže majú veľa vlásočnicových koreňov a koreňový bal nie je narušený a žiadne korene nie sú odrezané, preto potom oveľa lepšie prospievajú a dlho vydržia. Žiaľ záhradkári sú nepoučiteľní a stále dávajú prednosť veľkým vyhúknutým stromom a nepozerajú na to že korene sú úbohé a strom má takto veľmi zlý začiatok do života, ktorý je vďaka tomu navyše často veľmi krátky.
Mnohí však vlastne ani nevedia že existuje aj iná alternatíva...
O marhuliach platí vlastne to isté...

Možno viac než o zemepisných šírkach je to o kvalite pôdy.
Zostáva však jednoznačné ak chcete mať kvalitný, úrodný, dlhoveký strom, je treba vysadiť kôstku a z nej vyrastený strom už nikdy nepresádzať. Zvolenú podľa možnosti čo najrezistentnejšiu odrodu zaočkovať, či zaštepiť vysoko, až na mieste kde chceme korunu, tak, aby podpník vytvoril aj kmeň. V mladosti od prvého roka nehnojiť dusíkom, aby stromček vytvoril tvrdé odolné drevo, ktoré vydrží a nie mäkké rýchlo vyrastené ako v škôlke.
Hovorí sa že málo býva niekedy viac a tu to iste platí.
Ak nechcete čakať na vyrastenie kôstky alebo neviete štepiť a očkovať stromky, tak najbližšie k tejto variante je zakúpiť si malý stromček pestovaný metódou na vzduchovom vankúši.

aha, zasa budem o niečo skúsenejší... a to teraz myslím vážne... Wabi a teraz otázka: čakať na kôstku to je trošku beh nadlhšiu trať...mám marhule staré niekde medzi 50 až 70 rokov...každý rok prekonávam ľahké srdcové príhody, keď vidím, že o niektorú z nich prichádzam...apoplexia a podobné radosti pestovateľa...nové odrody sú prešlachtené (prepáčte to je môj súkromný názor) a v podstate nič nevydržia... a to už nehovorím, že tie pahýle ani nevyzerajú ako strom...takže len štepiť, štepiť a štepiť a dúfať, že sa podarí obmena celého sadu...

Nuž teda k tomu prešľachteniu nových odrôd - stále sa najviac predávajú staré odrody ako je Maďarská, Veľkopavlovická a Sabinovská. Odchádzajú ale ešte rýchlejšie ako tie "nové". Je to preto, že choroby sú stále agresívnejšie a výpadok marhúľ stále častejšie. Novšie odrody sú naopak odolnejšie, pretože práve na to sa v poslednej dobe šľachtia.
To ale ako som už písal nie je o odrodách ale o podpníkoch a spôsobe ich pestovania...
Ak staré stromy vydržia dlhšie je to preto, že nie sú vlastne neboli rýchlené. Mali preto tvrdšie a lepšie vyzreté drevo a nie riedke ako predávané škôlkovance majú dnes. Donútili ich rýchlo vyrásť - nadopovali hnojivami a hormónmi bez ohľadu na následky - hlavne že rýchlo vypestujú krásne veľké stromy. Staré stromy mali v mladosti vyzreté drevo na kmeni a boli zaočkované do nepresádzaného podpníka, alebo presádzaného v čase keď bol ešte maličký a toto presadenie lepšie zvládol.
Proti monilioze sa ešte pred pár rokmi vôbec marhule nestriekali, dne je to nevyhnutnosť...

Ďakujem za odpoveď... teraz preskočím na broskyne...aký postrek sa Vám osvedčil pri kučeravosti? Ja mám pocit, že stromy sú rezistentné už asi voči všetkému...nie som zástanca masívneho chemického ošetrovania, lenže je aj iná alternatíva? nielen že broskyniam sa u nás až tak veľmi nedarí, ešte aj tie postreky sa ako keby miňali účinkom...