Pokiaľ dobre čítam, lekárka syna vyšetrila a odporučila na liečenie. Cestu si zaplatíš sám. A vo vyšetrovaní a liečení sa bude pokračovať. Ty v tom vidíš zanedbanú liečbu? Si precitlivený, tak ako moje deti, keď vnúčatá kýchnu. A to sme si už s nimi užili. U detí sa vyskytujú z tohoto uponáhľaného života neurózy a podobné pliagy, tak je potrebné, aby ste sa Vy dospeláci zpozitívnili a deťom boli v tomto príkladom.

Ano vidím, zanedbanú liečbu, už ztoho hľadiska že keby do vas pchali lieky za 1800sk a lieky nezaberajú neviem čo by ste urobili na mojom mieste, z tou precitlivosťou by som brzdil, ja som osobne preskákal vela nemocníc a viem čo to je keď majú deti brať lieky a tieto lieky im zničia život,. namiesto toho aby im pomohli!!!

Ak máš pochybností o lečbe lekárky, existuje úrad- Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa môžeš obrátiť so svojím podnetom na prešetrenie.

O tej zanedbanej lekárskej strarostlivosti by som ti vedela rozprávať...... Moja mama v doliečovacom centre v noci vracala krv, okrem toho ako sme sa neskôr dozvedeli krvácala aj do brucha a ten ako si hovorí "lekár" jej neprivolala niekoho profesionálejšieho, ale pichol jej niečo na vredy, vraj jej praskol vred a máme si ju ráno previezť autom!!!!! do nemocnice, ktorá bol 60 km vzdialená ak chceme, pretože v piatok v noci ako on chudák bude zháňať sanitku na prevoz. Okrem toho o ňu ani len sestrička nezakopla v noci. Keď som sa to ráno ako sme išli pre ňu dozvedela a narobila krik, zavolal sanitku. V nemocnici nám povedali, že ešte tak hodinu dve a bola by zomrela. Mala masívne krvácanie do žalúdka z liekov, ktoré jej pichali a nesmeli!!!, nakoľko v kombinácii s tými ktoré brala spôsobovali už spomínané ťažkosti. Tak sa ťa pýtam, čo je zanedbaná starostlivosť? To, že lekárka sa snaží pomôcť a netrafí sa hneď, lebo nie vždy to ide alebo to, čo sa stalo nám?

Podľa Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Zodpovednosť za škodu vzniká pri splnení nasledovných podmienok :
1. porušenie právnej povinnosti
2. vznik škody
3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody
4. zavinenie
Až po splnení všetkých štyroch podmienok je možné voči škodcovi žiadať náhradu škody.

Okrem vyššie uvedenej všeobecnej zodpovednosti existujú a prípady osobitnej zodpovednosti, kedy nemusia byť splnené všetky podmienky pre zodpovednosť. Z nich je pre zdravotníctvo významná najmä zodpovednosť za škodu spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci. Takýmito okolnosťami sú napr. neočakávané účinky liekov alebo technickej vady prístroja. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, keď následkom takejto okolnosti vznikla škoda, zavinenie sa nevyžaduje.

Pokiaľ sa domnievate, že Vaše dieťa – ako pacient bolo poškodené lekárskym zákrokom a chceli by ste požadovať náhradu škody , museli by ste najskôr na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a potom popr. pred súdom uspieť s tvrdením, že boli splnené vyššie uvedené podmienky zodpovednosti. Tvrdenie sa však musí náležite dokázať, čo nebýva ľahké.

Prepac, ale z toho, co si napisal mi skutocne nevychadza, ze ide o zanedbanu starostlivost. Treba si uvedomit, ze urcenie spravnej diagnozy v niektorych pripadoch nie je lahke ani pre skuseneho lekara, ktory robi vsetko, co dokaze. Dokonca este aj diagnostika niektorych skrytych poruch na autach (ktore su neporovnatelne jednoduchsie ako ludsky organizmus) byva niekedy problemom, treba sa s tym zmierit.

Ja by som videl inu moznost, ako stazovat sa na lekarku. Vy ako rodicia (pripadne syn sam) sa moze snazit vypozorovat, s cim mozu jeho problemy suvisiet (napr. strava, ale dost mozne, ze to bude hlavne stres), v tomto su vase moznosti dokonca ovela vacsie ako moznosti ktorehokolvek lekara. Pripadne sa mozete zaujimat o nejake prirodne preparaty, ale v pripade zaludka vie aj uprava zlozenia stravy casto spravit zazraky.

Pred par hodinami som tu spominal jednu knihu, ktoru napisal rusky lekar zidovskeho povodu - Levi. Okrem ineho sa v nej mozno docitat, ze ludia sa mylne domnievaju, ze maju akesi "pravo" byt absolutne zdravi, ze rozlisuju iba medzi "zdravim" a "chorobou" (pricom moentalny stav vsetkych nas je stale niekde "medzi"). Ludia sa tiez mylne domnievaju, ze predsa "za vsetko je niekto zodpovedny" a ze ak sa necitim na 100% na vine musi byt lekar. Ale bohuzial, priroda to zariadila inak, vsetko je to trocha zlozitejsie.

Ono je to ale vždy na dlhé lakte. Nám asi každý lekár, s ktorým sme potom prišli do kontaktu povedal, že by sme mali podať sťažnosť, ale že sa to bude ťahať strašne dlho a aby sme sa pripravili nato, že pre mamu to nemusí byť práve najpríjemnejšie vzhľadom nato, že odvtedy sa jej vybudovala dosť veľká fóbia z lekárov a nemocníc.

V čase, keď z lekárov sa nám stávajú revolucionári, postávajúci po námestiach vypiskujúc za vyššie platy, v čase, keď to najlepšie z nich už zobralo nohy na plecia, si ani neviem predstaviť tých ostatných na súdoch, vo vyšetrovniach a neviem kde kade. Ešte že máme babky bylinkárky. Tam chodím aj preventívne aj nepreventívne. A nemám v pamäti za tie roky, žeby sfušovali naordinované čaje. Asi je potrebné kombinovať a skúšať aj túto dostupnú formu múdrosti.

Ja mám tiež, našťastie, aj keď malé skúsenosti s neodbornosťou lekárov.Sme pomerne zdravá rodina, ale nedá mi nespomenúť môjho otca 60-nika. Posledné 4 roky mal problémy s vnútornosťami-konkrétne ho pobolievalo v ľavej časti brucha. Podrobil sa niekoľkým vyšetreniam po celom Slovensku, až mu z toho hrabalo. Samozejme, za to obdobie pojedol "tony" liekov, keďže mu
nevedeli určiť diagnózu, zle to psychicky znášal a musel navštevovať pychiatra. A ten mu zase predpísal lieky. Nekonečný kolobeh. Ale asi pred 2 mesiacmi úplne náhodou natrafil na jedného lekára, ktorý mu určil diagnózu a liečbu a odvtedy je pokoj.
Ďalší prípad: moja malá dcérka, trochu to skrátim: bežné detské choroby, hlavne keď nastúpila 1-krát do škôlky, časté chrípky apod. Musela som zvádzať veru ťažký boj s lekárkou, keď vždy chcela nasadiť na liečbu antibiotiká. Prišla som vždy pekne k lekárke "naštudovaná" z internetu /o škodlivosti častého používania antb./ a vždy som jej povedala, samozrejme
jemne, že nie celkom súhlasím, aby dcére predpísala silné lieky. Takže lekárka ma už pozná a liečime úplne klasicky: čaj, citrón, maximálne nejaký sirupček.

Absolutne suhlasim. pokial nieje ziadny dôvod na branie antibiotik, tak naco ich brat? mimochodom, antibiotika zaberaju len na bakterie, na virusi maju nulovi ucibok.
Uzivanie antibiotik ma aj viacero stranok.
Nacrtnem asi tu nejmenej znamu.:
Preco je na atb. napisane, ze sa musia pravidelne brat?
Pretoze ak si date atb. a zabudnete si dat dalsiu davku, hladina atb. v krvi sa znizuje a bakterie si zacnu robit ochranu proti atb. potom sa zacnu rozmnozovat, pretoze im uz nic nebrani. A takto vznikaju odolne kmene bakterii. Je to problem.

Reakcia na tich lekarov
nebranim ich, poznam ich az velmo dobre.
treba si len uvedomit ze lekar je len clovek a clovek je omylny. Najhorsie je na tom to, ze si chybu neprizna, pokracuje v nej...

je to problem, da sa riesit pochopenim z oboch stran.
Lekar si musi uvedomit ze aku silu ma. A pacient si musi uvedomit ze lekar niej boh // a to si musi uvedomit aj lekar //.