Pokiaľ cestuje inam ako je jeho obvyklé miesto vykonávania činnosti má nárok na cestovné náhrady na základe cestovných príkazov. Napr. Ak býva v MT a každý deň cestuje do LM, lebo tam má firma, pre kt. pracuje sídlo, nemá nárok na preplatenie CP.

V prvom rade je dôležitá skutočnosť zadávateľky, že pracuje ako zamestnanec na živnosť.
Toto spojenie je nerealizovateľné. Môže pracovať ako zamestnanec, alebo poskytovať služby ako živnostník. A od toho sa odvíjajú aj nároky za vykonanú prácu.

Doplním, od 01.09.2007 novelou zákonníka práce sú sťažené, sprísnené podmienky "zamestnávania" živnostníkov.

Živnostník nie je zamestnanec...
...pri splnení určitých podmienok má nárok na diéty...a podobne...ale nie v zmysle Zákonníka práce.


Pôsobnosť Zákonníka práce
§ 1

(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

(2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.


(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

(5) Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(6) V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Takže čo je výdaj a príjem SZČO stanovuje Zákon o dani z príjmov

Ešte doplním: samozrejme nemá nárok na CP od svojho "zamestnávateľa". ALe len v rámci svojho účtovníctva a účtovania nákladov. Súhlasím s predchádzajúcimi príspevkami, len stále je to bežná prax. Zamestnanec - živnostník si nepomôže.

Všetko záleží od toho, akú zmluvu medzi sebou uzatvoríte. Ak Ťa potrebuje, nedáš sa tlačiť do kúta.

Ešte definícia pojmov v zmysle ZP :

Zamestnávateľ
§ 7

(1) Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

(2) Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

(3) So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

Zamestnanec
§ 11

(1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

(2) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

(3) Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.

(4) Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri

a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,

b) športových podujatiach,

c) reklamných činnostiach.

(5) Výkon ľahkých prác uvedených v odseku 4 povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.

Asi som otazku zle formulovala. Ide o živnostníka, ktorý vykonáva službu. Na čo ma narok a na čo nie?

Zákon o dani z príjmov
§19 ods.2
e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87) ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87)

Ak nie je na pracovnej ceste :
§19 ods.2

Takze si uplatnuje 40% zo sumy = naroku na stravne? Cize ak je stravne 100Sk/den, tak aj na ubytovanie, cestovanie dopravnymi prostriedkami.... si uplatnuje 40% z tej sumy, to jest 40 Sk osobitne na kazdu polozku. A ako je to potom v jeho uctovnictve? Aj tam je len 40% alebo cela suma?

Uff, to si riadne domotala .
Citované ustanovenie obsahuje odkaz na Zákon o cestovných náhradách.
40 % je tzv. vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste.

Sadzby stravného pri tuzemskej pracovnej ceste nájdeš tu
http://www.porada.sk/t38438-sadzby-s...h-cestach.html

Zákon o cestovných náhradách
§ 5
Stravné


(1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.

(2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)
....

Takže má nárok len na 89Sk/deň? Túto sumu si ako nárokuje - u zamestnávateľa, resp. ako náklad vo vlastnom účtovníctve?

Tak teda má zamestnávateľa, a má TPP, alebo je živnostník a nemá zamestnávateľa?

Ty si naozaj účtovník ? Ja som Ti odpovedala v tom duchu ...myslela som, že Ti nie je jasná táto časť zákona .... Ak nie, vyžaduje to iný typ odpovede alebo skôr odkaz na témy, kde je táto problematika tisíckrát rozobratá do najmenších detailov ...

Čítaj trpezlivo napr. tu http://www.porada.sk/t62868-stravne-listky.html .

Mohol by som poprosiť o radu?
SZČO - dopravca má v prebehu dvoch dní tri pracovné cesty:
V prvý deň začína o 7,00 -13,00 (t.j. 6h), večer ide na druhú o 22,00, tá trvá do druhého dňa do 4,00 (t.j. 6h). Poobede druhý deň ide ešte na jednu 13,00 - 20,30 (t.j. 8,5h). Ako ich sčítam. A môžem ich vôbec sčítať, keď ani jedna nie je kratšia ako 5 hodín? Ako potom s diétami?
Vopred ďakujem.

Hm, nikto neporadí?