No ja si myslim, ze v pripade umrtia otca sa treba o dedicstvo zaujimat a pripadne vyhladat pomoc pravnika. Ak vsak otec prevedie majetok uz za zivota na inych rodinnych prislusnikov, potom to asi bude tazke - skor asi nemozne, nieco dosiahnut.

Čítala som pozorne porady zrejme právnikov, ako dobehnúť nechceného dediča, resp. ako sa dá obísť zákonný nárok dediča. Určite by som radšej prijala radu od odborníkov , ako tomu predísť.

Otec ťa pripravil o seba a nemal ani toľko slušnosti,aby sa o Teba zaujímal.Máš jedinú šancu a síce,že si na Teba v živote nespomenie a tak mu ani nenapadne,že by si mohla mať právo dediť.Nepripomínaj sa ani jemu,ani jeho deťom,bud neviditeľná a po očku sleduj,čo sa v tej rodine deje,prihlás sa len o dedičstvo.Ale ak otec na to myslí a za života prepíše všetko na svoju rodinu,nespravíš s tým nič.

a mimochodom,si tu asi pod pravým menom,takže toto napríklad nikdy nerob.Co ked poradu číta napr.Tvoja nevlastná sestra?

Formulovala si to absolútne presne a oceňujem aj štipku sarkazmu, ktorý z príspevku plynie. Chcem veriť, že všetci tí, ktorí tvrdili v téme "Ako vydediť" , že každý má právo na poradu na tomto verejnom poráli ,že využijú všetky svoje právne vedomosti v žonglovaní so zákonmi, a poradia mi.

Nemusíš sa cítiť dotknutá a myslieť si, že tí, ktorí radili ako obísť nevlastného súrodenca sú automaticky proti tebe. On sa pýtal a ľudia reagovali na otázku.
Žiaľ, ako už bolo napísané, ak Ťa budú pri delení majetku tvoji "príbuzní" z otcovej strany chcieť obísť, neexistuje právna možnosť tomuto zabrániť. Celé je to o vzťahoch v rodinách.
Ja som tiež z "prvého" manželstva, našťastie sa mi nestalo to, že by ma po otcovej smrti jeho ďalšia rodina chcela vynechať z dedičstva, ale pravdou je aj to, že ani ja som sa takými otázkami počas otcovho života nezaoberala, lebo ani nebol čas a ani myšlienky. A otec umrel veľmi nečakane a náhle.

Bohužiaľ ty vystupuješ v dedičskom vzťahu len pasívne. Ty nemôžeš nič urobiť pre to, aby si si zabezpečila dedičstvo, neexistuje právne ustanovenie ktorým by si si to poistila.

Jednoducho ak po smrti otca bude nejaký majetok predmetom dedičského konania, tak si zákonnou dedičkou. Ak ale nebude mať žiadny majetok, tak sa nič nededí.

Jedine v prípade, že by otec mal v čase smrti majetok, ktorý by bol predmetom dedičstva a otec by ťa v závete vydedil, vtedy môžeš napadnúť tento závet za neplatný a budeš dediť podľa zákona.

Necítim sa dotknutá. Skôr sa zamýšľam nad rozsahom, obsahom a etikou poskytovaných porád, predovšetkým v sekcii rodinného a pracovného práva. Keď čítam, ako jeden dedič chce “vybabrať“ s druhým dedičom alebo ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď, pretože tento nerobí robotu podľa jeho predstáv, ale požaduje radu o najvhodnejší výpovedný dôvod, aby sa ho mohol zbaviť. Zamýšľam sa nad tým, či porady na tomto portáli môžu byť skutočne bezbrehé , najmä ak sa v obdobnej téme dočítam, že „apelovanie na morálne hodnoty je predsa len trošku mimo témy“ a keď jeden z hlavných moderátorov sa s tým plne stotožní. A kladiem si otázku , či odborník môže mať zo svojich porád skutočnú radosť a uspokojenie, ak v súkromných vzťahoch svojim návodom pomôže jednému, získať výhodu na úkor duhého . Nie, nie som dotknutá, ale sklamaná.

Vtedy ešte je podľa mňa možnosť, o ktorej sa hovorí v § 484 Obč. zákonníka a to:

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do
jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak
ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta
sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal
dedičov predok.

Viem, že už bola tu diskusia o niečom podobnom a tak si pamätám, že bolo povedané, že toto platí len vtedy, keď je čo dediť, ale keď nie je nič, tak sa nemá k čomu dar pripočítať. (Nejako takto si to pamätám). Ale medzičasom viem o jednom prípade, kde beží súdne jednanie, kde dedič zo zákona napadol darovanie nehnuteľnosti svojou matkou, po ktorej nebolo čo dediť a vyzerá to tak, že by mohol aj uspieť.

Trošku . Ahoj, Petra.
Stokrát som si pre seba popod fúzy zahundrala: buď ticho, nič nepíš,nik nie je na tvoj názor zvedavý. A predsa musím reagovať - prinútili ma k tomu Tvoje pocity sklamania. Môj pohľad je takýto: Petra, Ty si tá druhá strana mince. Poraďáci radili najskôr tej prvej strane - tomu, ktorého si označila ako jednodňového poraďáka a ktorý je Tvojím protivníkom vo vašom spoločnom probléme. On zadal otázku a tí, ktorí vedeli, reagovali a radili. Bez akejkoľvek šance poznať záujmy a stanoviská zainteresovaných (vás dvoch) a posúdiť, či je ich rada spravodlivá. Odpovede poraďákov boli relevantné vzhľadom na stupeň poznania (problému), ktorý im zadávateľ poskytol. Nič viac, nič menej.
Až potom - ako reakciu na to - si zadala svoju otázku Ty, ktorá predstavuješ ten iný uhol pohľadu. Opäť zareagovali poraďáci, ktorí ti vysvetlili, v akej pozícii sa v danej problematike nachádzaš Ty.
Nenahrávali teda tomu prvému pýtajúcemu sa na úkor Tvoj a, nepresunuli ťa na druhú koľaj v prospech toho Tvojho "protivníka".
Poraďáci, ktorí reagovali na toho, ktorý chce aby si nededila aj tí, ktorí reagovali na Teba sa nedopustili žiadneho prehrešku voči etike.
Ich príspevky sú nestranné a korektné. Prosím, aby si ich neodsudzovala preto, lebo jedna minca má dve strany. Oni za to nemôžu. Verím, že po triezvom pohľade na obidve - vás dvoch sa týkajúce - témy sa upokojíš a
v budúcnosti nájdeš na Porade veľa užitočných informácií.

Môj názor :
prečo by si si nemohla vo forme dedičského podielu užiť niečo, čo Ti bolo odopierané počas doterajšieho života. Ty si nič "nezbabrala" ...teda nevidím dôvod na vydedenie .



PS . Klári ,tiež som popod nos hundrala podobné vety.

Súhlasím s Melnick.
Ak dobre viem, dosť často sa stáva, že zákonní dediči si vyžiadajú im prináležiacu časť dedičstva ešte za života budúceho, hm, poručiteľa. Či už vo forme hnuteľného/nehnuteľného majetku alebo vo forme peňazí.
Petra môže urobiť to isté ešte predtým, než sa jej otec, ehm, ... alebo, kým neprepíše všetko na ním vybratého dediča. Nech rýchlo koná, však?

Dve zadané témy, dva rozdielne pohľady a k nim názory fundované v medziach zákona a zadarmo. Čo ešte viac chcete?

Skôr je zarážajuce, čo Vás deti vedie k nárokovaniu si na majetok, ktorý Vám nepatrí? Ako ste sa pričinili o majetok svojich rodičov? Kto Vám dáva právo rozhodovať o ňom? Je to majetok Vašich rodičov a je na nich ako s ním naložia. Aj keď možno pre niekoho nespravodlivo, ale iba oni sa budú raz zodpovedať sami sebe, prečo tak urobili. Vy deti si zhromažďujte svoj majetok a o tom si rozhodujte. A ak ho raz venujete charite, bude to iba vaše rozhodnutie.

V podstate mas pravdu. Kazdy, nech si rozhoduje o svojom matetku sam. No na druhej strane - na to by bolo potrebne zmenit zakon, ktory (ktovie preco?) chrani deti pred vydedenim. Teda obmedzuje prava rodicov, nalozit s majetkom po svojom.

Ja ale teraz chcem pisat o niecom inom. Chapal by som nazor, ze rodic ma 100% pravo rozhodnut co s majetkom po smrti. Ale nie som si tu celkom isty tym, ze v tomto filozofickom spore ide naozaj o prava rodicov. Napr. v teme, ktora to tu cele zacala, sa pan Melichercik pyta, ako vydedit. Ale nie svojho syna (aby rozhodol s svojom majetku), ale svojho brata, ktoreho pre istotu ani nenazyva bratom.

Teda este raz - nechce rozhodovat o osude svojho majetku, ale pyta sa v mene (akoze) otca, pravdepodobne preto, ze chce otcovi "pomoct" "spravne" sa rozhodnut.

Preto si myslim, ze zakon nejaky zmysel ma. Je totiz dost bezne, ze dieta, ktore sa ucelovo votrie to priazne rodica prave par tyzdnov pred smrtou ziska majetok vsetkych surodencov (teraz nepisem o ziadnej konkretnej teme na Porade - pozn.) Alebo ho ziska nejaka 20 rocna "profesionalka", ktora sa nelepi na chlapa tiez par dni pred smrtou. Vtedy robia ludia aj rozhodnutia, ktore casto uz s titulu svojho stavu plne nechapu (casto sa vola notar narychlo k smrtelnej posteli) a ak je pravda, ze sa budu zodpovedat sami sebe (ako pises) tak toto "zodpovedanie" prave v takychto pripadoch nemusi byt radostne. Myslim, ze tazko sa cloveku vyrovnava s nejakym omylom, ktory spravil, ak ho uz nikdy nemoze napravit.

Takto aspon ja chapem zmysel toho zakona. Inak by nejaky zakon, upravujuci dedicstvo nemusel vobec jestvovat. Ja to chapem prave ako snahu zakonodarcov zabranit podvodom a spekulaciam. Samozrejme, nazory na uvedeny zakon mozeme mat rozne...

Ďakujem všetkým,ktorí sa zapojili. Dovolím si zareagovať osobitne na príspevok anklar, ktorý sa mi javí ako zovšeobecňujúci viaceré názory a aj preto, že dostal hádam najviac súhlasov.

Takže milá Anklar,
myslím, že na Porade by nikto nemal mať obavy vyslovovať svoj názor z dôvodu, že naň nikto nie je zvedavý. A na Tvoj príspevok určite nezareagujem tak, ako sa to stalo v opozičnej téme „Ako vydediť“. Ak si sa tam do témy nezapojila, tak pripomínam, že ten, čo potreboval poradu, prispievateľke bez rozpakov odporučil: ... „Ak mi nemáte mi čo povedať k danej téme alebo poradiť, nechajte si svoje komentáre pre svojho manžela,tiež neviete koľko jeho detí pobehuje po svete a dozviete sa to až pri dedení“... S takou aroganciou a dešpektom som sa na Porade ešte nestretla. Preto ten výraz „jednodňový poraďák“, a to je označenie celkom korektné. A konečne, je aj presné.

Je mi ľúto, ak som vzbudila dojem, že púšťam oheň a síru len preto, že niekto radil môjmu akoby protivníkovi. Vôbec nie. Netrpím žiadnou traumou zo svojho nemanželského pôvodu, pretože som prežila krásne detstvo, s iným otcom a súrodencami . Som finančne zabezpečená a nezávislá. S biologickým otcom ma nič nespája ľudsky,citovo a ani ekonomicky. Preto mi je úprimne jedno, či celý svoj majetok prepije, prekartuje alebo daruje. Prajem mu dlhý a dobrý život s milovanými deťmi. Pre seba si prajem jediné, aby som v budúcnosti nemusela riešiť morálnu dilemu... áno, či nie... , ak by sa raz nemal kto o neho postarať.

Keďže nestojím o dedičstvo, je namieste otázka, prečo som vytvorila túto tému. No celkom určite pre tú spomínanú aroganciu a tiež preto, aby som dala impulz k zamysleniu sa nad tým, či niektoré porady nepresahujú hranice etiky (a to nemám na mysli etiku vyplývajúcu z poraďáckej Etikety), ale aj preto , že podľa môjho názoru viaceré príspevky publikované na "Porade" možno označiť ako návod na protiprávne konanie. Zrejme si presvedčená o tom, že je všetko v poriadku, potom Ti tento názor asi nezmením. Len chcem pripomenúť, že človek vždy nesie svoju zodpovednosť za verejne publikované názory, aj keď si nemusí uvedomovať ich dôsledky.

Možno som mimo témy, a to, čo je pre ňu prioritné, by sa hodilo do inej rubriky. Vzájomným kontrastom názvu témy som práve chcela naznačiť tú mincu, ktorú si spomínala vo svojom príspevku. Teda to, že v celej oblasti súkromného práva vystupujú dve strany. Ak jednej z nich poradím s problémom tak, aby riešenie bolo v súlade so zákonom, potom to treba oceniť. O tom „ Porada“ je . Vážim si veľa poraďákov za ich fundovaný postoj a za to, že nikdy neprekročili pomyselnú hranicu etiky. Vždy si s potešením prečítam ich príspevky, v ktorých sa dozvedám veci, ktoré sú mi profesijne vzdialené. Takých poraďákov je veľa a ja si ich úprimne vážim.

Ahoj, Petra.
Výsostne si vážim Tvoj príspevok, ktorý si adresovala konkrétne mne. (Okrem toho, veľmi sa mi páči aj Tvoja štylistika, trochu podobná mojej.) Z Tvojho listu mám však pocit neistoty - neviem určiť, či je pozitívnou alebo negatívnou reakciou. Uniká mi jeho posolstvo, to, čo mi ním chceš vyjadriť. Citujem ťa:"Chcem poprosiť všetkých tých, ktorí tak vďačne a fundovane radili jednodňovému poraďákovi ako "vydediť dediča" , aby aj mne poradili, čo urobiť, aby mňa môj otec nepripravil o dedičstvo."
Môj príspevok pre Teba vychádzal práve z tejto Tvojej vety. Zatiaľ si myslím, že som svoj príspevok formulovala dostatočne zrozumiteľne.
Preto ma Tvoj list mätie. Pravdepodobne som ním vyvolala Tvoju nevôľu. Nebolo to mojím cieľom. Keď som ho písala, neboli vo mne negatívne pocity.

Citujem:"Je mi ľúto, ak som vzbudila dojem, že púšťam oheň a síru len preto, že niekto radil môjmu akoby protivníkovi. Vôbec nie. Netrpím žiadnou traumou zo svojho nemanželského pôvodu, pretože som prežila krásne detstvo, s iným otcom a súrodencami . Som finančne zabezpečená a nezávislá. S biologickým otcom ma nič nespája ľudsky,citovo a ani ekonomicky. Preto mi je úprimne jedno, či celý svoj majetok prepije, prekartuje alebo daruje. Prajem mu dlhý a dobrý život s milovanými deťmi. Pre seba si prajem jediné, aby som v budúcnosti nemusela riešiť morálnu dilemu... áno, či nie... , ak by sa raz nemal kto o neho postarať."

Z obsahu tohto odseku sa mi javí, že predsa, si so všetkým vysporiadaná napriek tej vete, ktorú som citovala ako prvú. Žeby, predsa len, bolo všetko v poriadku?

Na záver toľko, Petra: nech poviem čokoľvek, urobím čokoľvek, vždy viem, že za to nesiem zodpovednosť. Zodpovednosť nesiem aj za svoje myšlienky. A som takmer stále v strehu. Buď si istá - žiadny negativizmus voči Tebe (voči nikomu) v sebe nemám.
Prajem ti pokoj a spokojnosť.

súhlasím , presne natoto som myslela aj ja čo si napísala ty, pri čítaní tých príspevkov, v rôzných témách že vydediť, nevydediť, že odkiaľ berú tie deti tú drzosť, aby si nárokovali nato, čo nadobodnú ich rodičia. prečo si myslia, že to je ich povinnosť a samozrejmosť, aby svojim deťom rovnako nadelili. nemajú nato ani najmenšie právo,,,, prepáčte, ale mne to pripadá, že to je skôr o chamtivosti, ako ľahko prísť k majetku.

to je moj názor

A preco stale nechces vidiet podstatu tohto problemu (tejto temy?) Podstata je v tom, ze ani do jednej zo spominanych tem nenapisal rodic,ale vzdy to boli deti. Teda - to samozrejme dava za pravdu tebe (vyssie citovanemu prispevku) - teda, ze deti sa do toho nemaju co starat.

Lenze - cim vznikli emotivne reakcie v tychto temach? Tym, ze jedno "dieta" (ktore chce vydedit brata) sa ozvalo, ze nech si poradaci nechaju svoje nazory o moralke pre seba, ze si pytal iba radu, ako to technicky poriesit.

Teda - ak tvoje rozhorcenie nad drzostou deti plati aj na zadavatela tejto temy (p. Melichercik), potom to chapem, rozumiem tomu a v podstate s tym plne suhlasim. Ano, len rodicia nadobudli majetok, len oni s nim maju disponovat.

To ma ale iba utvrdzuje v tom, ze je spravne sa ozvat, ze poskytovanie poradenstva ludom, ktori zakladaju temy napr. ako nedavno zalozena "ako vydedit" nie je celkom v sulade s moralkou a etikou, teda aj s tou vseobecnou, a mozno aj s tou Poradackou...

To máš ako keď obhajca obhajuje obvineného v prípade trestného procesu (či už je zaplatený, alebo pridelený). Tiež mu radí a pomáha, hoci po morálne stránke by mu nemal. My sme takí dobrovoľní obhájcovia. Pokaiľ to nie je nelegálny postup, tak poradíme.

ale nonono, to je pravda, že mu radí a pomáha, lebo to MUSÍ robiť, keď už je raz zato zaplatený, alebo pridelený, ale tu na Porade............ no máš pravdu, je to o dobrovoľnosti.......

ešte doplním a hlavne zadarmo