v piatich rokoch je čas na vyhladanie odbornej lekarskej pomoci...do piatich rokoch je este nocne pomocovanie "tolerovane"... vysetrenim sa zisti, ci to moze byt psychicky blok, neskorsie dozrievanie dietata, ale moze to byt aj nejaka porucha - teraz nemyslim psychicka a ta sa da liecit...
treba konat, nakolko prichadza do veku, ked si to zacne viac uvedomovat a "pripadny vysmech okolia - deti - moze byt kruty"
a to je to posledne, co v tejto chvili potrebuje...

veď áno, o to mi ide, akurát o mesiac ide do školy v prírode a nechem, aby sa tam cítila zle. U lekára som už bola a lekárka sa vyjadrila, keď to je len pár krát do roka, tak je to ok, nebude ju posielať a trápiť ju ďalšími vyšetreniami. U mojej dcérky je problém to, že tvrdo zaspí a ani si neuvedomí, že sa pocikala - ona je z toho nešťastná, ja som z toho nešťastná. Nebýva to často, ale aj tak si nad tým robím veľkú hlavu.

Je to bežnejšie u chlapcov, ale môže sa vyskytnúť aj u dievčat. To sa nedá liečiť, to pominie vekom. Zlá správa je, že to môže trvať ešte roky.

Budeš si musieť tie sily nájsť a zobudiť ju niekedy medi polnocou a druhou, aby išla na WC. A večer obmedziť príjem tekutín.

Nekarhať, netrestať, nič také nepomôže, len to zhorší situáciu. Vysvetliť, že dieťa za to nemôže, že je to choroba, aby nemala pocity viny.

Dajú sa kúpiť také savé inkontinenčné vložky do postele (je to taká hrubá papierová deka, ktorá sa dáva pod plachtu).

no ide o to, že malej sa to stáva nad ránom medzi 3-5 hodinou. Večer od siedmej jej dávam piť minimum - niekedy už ani ona nechce, pretože vie, že večer už nesmie veľa piť - ona si je toho vedomá. Nekričím po nej, netrestám ju - len ona chudinka niekedy ani nevie, že ju budím a že má mokrú postieľku - až mi je niekedy do plaču.

no a teda za posledny - dajme tomu - polrok sa jej to kolko krat prihodilo? lebo je tu urcity rozpor, nakolko doktorka v tom problem nevidi, ale Teba a aj dcerku to velmi sužuje...

urcite existuje vela typov, ktore pomahaju pri "odnaucovani", ale ja predpokladam, ze si uz toho "vsetko" vyskusala, preto som samozrejme doporucovala odbornu pomoc...

- ono s tymi savými podložkami to viac funguje pri starych ludoch, ktorí spia "kludne", ale sama viem, ze pri detoch to nefunguje...dieta sa prehadzuje v posteli a najviac prave predtym, ako sa ide pocikat, takze plachta zostava sucha a žmýkat sa da paplon, ba dokonca i vankus...

Enureza je problem, aj ked sa to stane len obcas, napriek tomu tvoju dcerku to traumatizuje, preto si myslim, ze by si to mala riesit s lekarom.
Existuju enureticke centra, neviem, odkial presne si, pozri sa na tieto linky:
http://www.enurezis.sk/main.php?setmode=deti&page=start
http://www.enureza.sk/prakticke_rady.html
http://www.rodina.cz/clanek2485.htm

ahoj aj ja mam syna ktory sa pocikaval do 4rokov.bola som zufala tak som išla psychologičke.ta mi poradila.dat mu piť o 17.00hod a potom už nie v noci som ho budila dva krat.o 23.00 hod a 01.00hod.trvalo to dva tyždne a pomohlo to.nepocikal sa ani raz.držim palce nech sa to podari aj vam.

aj ja mam syna ktory sa pocikaval.bola som zufala išla som psychologičke ta mi poradila.dať mu piť o 17.00hod naposledi a budiť ho o 23.00hod a01.00hod.pomohlo to behom dvoch tyžnov.

Este doplnim - pokial sa to tvojej pediatricke nezda problem, ale Tebe a Tvojej dcerke ano, urcite by som to nenechala plavat a vyhladala priamo odbornika, enureze sa venuje vela nefrologov a velmi dobra je pomoc psychologa. Pozri si tie linky (enurezis je linka spolocnosti pre enuretikov SEN), urcite najdes centrum, ktore by vam bolo blizko k miestu bydliska.

asi budes musiet zvazit aj účast Tvojej dcerky v skole v prirode, pokial vidis velku pravdepodobnost ze "príhoda" ju neminie, ale vsetko samozrejme zavisi od kolektivu a pedagogickeho dozoru... bohuzial aj samotna ucitelka "dokaze dieta psychicky pritlacit k zemi", viem o com hovorim...

pises ale, ze sa to stava len par krat do roka, to znamena 5-7 krát?
potom je stale sanca, ze sa jej to tam nestane...

...ale v kazdom pripade by dozor o tom mal vopred vediet, aby ich to "neprekvapilo" a co najmenej rozruchu okolo toho narobilo...
nakolko ma dcerka uz 5,5 roka, urcite uz chodi nejaky cas do skolky, tam sa jej to nestava?

My sme si s dcérkou prešli kvoli tomuto problému kadeco. Od návštevy psychologov, psychiatrov, alternatívnej mediciny.... To co jej zabralo, bol krátkodobý pobyt na detskej urologii, kde zistili, ze ma velmi malý objem mechúra. Dostala lieky na jeho zvačšenie. Brala ich asi pol roka a bolo po probléme. Na začiatku tejto liečby som bola po vsetkych nasich skusenostiach nedôverčivá, ale liečba skoncila uspešne. Drzim palce a mozno by ste mohli skusit toho urologa.

ja som mavala take iste problemy ked som bola mala a pricinou bolo to ze som sa bala pretoze vtedy otec robil v nemecku a boli sme sami doma, skus hladat pricinu v rodine, v jej kamaratoch v skolke....lekarske vysetrenie moc neodporucam

za posledný polrok asi tak odhadujem max. 15 - 20 krát

ďakujem, ale malá sa veľmi teší do školy prírody a nechcem jej jednoducho povedať, že tam nepôjdeš len kvôli tomu, že sa "možno" pocikáš v noci, keď budeš spinkať a detičky sa ti budú smiať. Jednoducho, učiteľka je o tom informovaná a má takú učiteľku, že jej "môže byť druhou mamou" - takže toho sa neobávam a dieťa kvôli tomu nechcem nepustiť do školy v prírode, keď o tom sníva od svojich dvoch rôčkov, čo nastúpila do škôlky, ale detičky do školy v prírode môžu ísť až od piatich rokov - bolo by to veľmi neférové z mojej strany

Verím, že bude zlatučká a užije si to tak, ako po tom stále túžila a ja budem na ňu stále myslieť, možno ju telepaticky budem povzbudzovať.

ďakujem, zvážim to

My sme mali s dcérou presne rovnaký problém - tvrdý spánok, frekvencia..... Po vyšetreniach klasickej medicíny, kedy sa vylúčil medicínsky problém som sa obrnila trpezlivosťou, v prvej triede som sa taktiež obávala školy v prírode. Pokiaľ je to s učiteľkou tak , ako píšeš, tak nikto sa nič nemusí dozvedieť. Ale vieš čo nakonie pomohlo? Existuje jedna metóda - odblokovanie stresu. U nás ju robí klasická pediatrička. Nie som vysadená na alternatívne veci, ale skutočne náš problém zmizol. Ak už žiaden iný stres, tak stres z "príhod"u vás oboch určite je.

to znamena, ze po dovrseni piatich rokoch sa za pol roka pocikala 15-20x...
asi je to dost... a dost na to, ze to registruje aj tvoja dcerka,
u pani doktorky ste boli kedy? pokial ste tam boli pred rokom, tak je mozne, ze to este brala tak, ze je to v poriadku a je mozne, ze dnes by uz zmenila nazor...respektive tak ako bolo v jednom prispevku pisane, mame dost a dobrych nefrologov, aby si musela byt odkazana na nazor len toho jedneho...

p.s. este dodam, samozrejme, ze nechcem vylucit, ze nieco take, ako psychicke problemy neexistuju, ale tiez nie som rada, ked sa hned vsetko otoci, a ide sa zistovat, ci je v rodine vsetko v poriadku (ci sa nerozvadzate, ci niekto nezomrel a tak...na toto sa konkretne pytala nas jedna pani ucitelka - manzel vyzeral presne takto), ja som ale presvedcena, ze vsetko v poriadku je... a ze citliva maminka, ktora toto riesi a chce to vyriesit si takuto otazku aj sama urcite polozila...

ALE psychicke problemy dodatocne mozu este len zacat, ked sa toto nebude riesit...

Ďakujem za radu - áno, súhlasím s tebou s tým stresovaním - ona je z toho možno ešte viac nešťastnejšia ako ja - snažíme sa obe, ako len vieme, ale ja to na nej vidím, že ju to veľmi mrzí a dokonca mi sľubuje, že to už neurobí - myslím, že je to aj čiastočne tou psychikou - uvidím, počkám chvíľočku, ako sa to bude kryštalizovať, potom začnem konať, nechcem ju ešte viac strašiť tým, že pôjdeme k lekárovi - ona má z nich totiž veľký strach - ako maličké bábo sme ležali v nemocnici týždeň - možno je to aj tým, ale to bola strašne malinkatá - tak fakt musím mať len pevné nervy a kľud, ak sa nám to zasa stane. Ale na druhej strane sú aj tri mesiace, keď sme bez nehody a to sa tešíme spoločne

doma to máme ok - len fakt malá je dosť citlivá a tobôž v poslednej dobe. Kvôli nej sme sa museli sťahovať do nového bytu, pretože sme mali nedobré skúsenosti so susedmi a maličká mi nevedela spávať - už to riešim tretí rok - je to lepšie, ale asi to nieje stále dobré - aspoň to tomu pripisujem ja - neviem už kam z konopy.