Podľa toho, čo viem, býva vždy vedený jeden spis, ktorý sa posúva medzi notárom a súdom, kým sa vec neskončí (zjednodušene povedané). Do spisu sa dá nahliadnuť na súde (ak sa t.č. nenachádza u notára) a presvedčiť sa o tom, čo tam chýba.
A ešte aké pojednávania myslíš (ak môžem tykať) na súde alebo u notára?

OK, takze si mi teda potvrdila, ze ide IBA O JEDEN SPIS, ktory "pendluje" medzi sudom a samotnym notarom.

Ked je dedicska vec pravoplatne ukoncena, uz teda nema dovod byt u notara, ale spis pravoplatne ukonceneho dedicskeho konania je archivovany na sude.

Pojednavania, ktore spominam, su pojednavania pocas dedicskeho konania. Boli celkovo tri... na prvom sme sa zucastnili vsetci dedicia a na nasledujucich dvoch sa zucastnila iba nasa matka, a mal od nas pisomne udelenu plnu moc ku pravnym ukonom.

Takze pojednavania (stretnutia u notara) boli celkovo tri, ale zapisnica je v spise iba jedna... iba z tretieho pojednavania.
Takze som mal na mysli pojednavania u notara...

V podstate ešte som sa nezúčastnila na dedičskom konaní, kde by sa dedičia u notára stretli viac ako 1x. Ale pravdu povediac všetky D spisy, ktoré som videla, obsahovali len jednu zápisnicu a to tú, kde sa dedičia v konečnom dôsledku dohodli kto čo bude mať. Neviem povedať, či notár je povinný vyhotoviť zápisnicu aj z toho "pojednávania" kde sa dedičia na ničom nedohodnú, resp. sa nedostavia, ale logicky sa mi nezdá dôležité zaznamenať to, na čom sa dedičia nedohodli.

Jasne... rozumiem...

Kazdopadne na jednom pojednavani som sa zucastnil, dal som svoje vyhlasenie o odmietnuti pohladavky a jedna pribuzna este davala vyhlasenie o odmietnuti dedicstva.

Dokumentacia, ktora je dnes v dedicskom spise, sa mi javi ako nekompletna...

Dávali ste to písomne? A u notára sa nedá zistiť, či to nezabudli priložiť? Inak už neviem.

Sud dostal moje vyjadrenie k tomu pisomne este na jesen minuleho roku. Notar mi povedal, ze on uz nic nema... a ani nema dovod u seba mat, lebo vec je pravoplatne ukoncena.

A ked sme namietali, ze sud vydal dedicske osvedcenie aj veritelovi, ktory si NEUPLATNIL svoju pohladavku v dedicskom konani, a ze sa tak stalo bez nasho vedomia (ze sud nam o tom nedal vediet, ze takto rozdava nase dedicske osvedcenie), tak na taketo nase vyhlasenie sud reagoval iba uradnym zaznamom (zalozene aj v dedicskom spise), ze nase vyhlasenie bolo sudu dane "iba na vedomie" a spis vratili do archivu. Nedostali sme z nich ziadne konkretne vyjadrenie... doteraz. Ja som ziadal o odpoved aj predsedu sud, ale to zatial visi vo vzduchu...

Riesime to stale...

To ma vie potešiť najviac. Keď chcem vyskúmať nejaký pozemok a dať ho do poriadku a zistiť dedičov po ľuďoch, čo tam figurujú, ale už sú 50 rokov mŕtvi, tak mi povedia, že ja dedičské rozhodnutie nemôžem dostať, lebo nie som dedič (tak ako mám zistiť a osloviť jeho potomkov?) a toto rozhodnutie nie je verejná listina ALE na druhej strane vidím, že asi všade je bežná prax, že D rozhodnutia dostáva kde kto (podľa toho, či ho vydáva nová úradníčka, ktorá nepozná "predpisy" alebo jej staršia kolegyňa otrávená "stupídnymi" požiadavkami ľudí).

Zialbohu je to tak... povazujeme toto za "nespravny uradny postup" zo strany sudu, ale zatial sme neboli uspesni v argumentacii tohoto, napriek tomu, ze vyhlasenia v tomto zmysle su sucastou spisovej dokumentacie ku zalobe, ktoru na nas nasledne podal "udajny veritel" PRAVE PRETO, ze sa velmi jednoducho dostal ku nasim osobnym udajom... menam, adresam, datumom narodenia, dokonca ku rodnym cislam...

Je to dost velky problem, ktory je este stale otvoreny... Riesime to, ale ako som povedal, sud nie je ochotny s nami o tom diskutovat. Napriek tomu, ze sme na pochybenie poukazali. Sud je "sef", my sme len drobna "verbež". My si mozeme hovorit co chceme...

Najhorsie na tom je to, ze v konaniach nasledujucich po dedicskom konani mozeme prist o dost velky majetok :-)

Trestne oznamenie policia odmietla, lebo udajne este nedoslo ku vzniku skody :-)

V kazdom pripade si myslim, ze policia by mala prijat trestne oznamenie na zneuzitie pravomoci verejneho cinitela, pretoze sudna uradnicka nebola opravnena vydavat pisomnosti tretej strane. Mozno by nebolo od veci prestudovat si aj zakon o ochrane osobnych udajov. Vsak ten veritel disponuje vasimi osobnymi udajmi. Podanie na http://www.dataprotection.gov.sk/bux...php?page_id=92
by este mohlo pomôcť.

Tu musim povedat, ze vydanie dedicskeho osvedcenia udajnemu veritelovi (ktory si neuplatnil pohladavku v dedicskom konani) je legalizovane zapisnicou, ktoru spisala sudna tajomnicka s veritelom a k vydaniu dedicskeho osvedcenia a ku spristupneniu dedicskeho spisu veritelovi udajne doslo na zaklade akehosi blizsie nespecifikovaneho "poucenia" zo strany sudcu... a v zapisnici je dokonca "na drzovku" napisane, ze veritel "sa ma povazovat za ucastnika dedicskeho konania, ktoremu je potrebne vydat dedicske osvedcenie".

:-)

Ja som zatial veci riesil trestnymi oznameniami (s nulovym vysledkom), podanie na Urad pre ochranu osobnych udajov zvazujem uz dlhsi cas...

Vo svojich odpovediach ste mi teda potvrdili aj moju uvahu, ze veritelovi (tu pripojim slovo udajnemu veritelovi - lebo su aj iste otazniky v tom, ako vzniklo rozhodnutie, o ktore sa veritel opiera... ale to teraz by bolo na dlhsie rozpravanie), ktory si NEUPLATNIL svoju pohladavku v dedicskom konani, NEMALO byt vydane dedicske osvedcenie a ze takymto vydanim doslo ku poruseniu zakona zo strany sudu, ktory vydal listinu (ktora nie je verejnou listinou) tretej strane.

Viete mi poradit aj niektore paragrafy, o ktore mozem takuto argumentaciu opriet. Samozrejme poznam zakon c. 428/2002 Zb. o ochrane osobnych udajov, ale chcel som sa opytat, ci neexistuje nejake paragrafove znenie napr. v Obcianskom sudnom poriadku, ktore by mohlo moju argumentaciu podporit?

Dakujem...

No, trochu som poštudovala a vysvitlo z toho toto - veriteľ, ktorý si neuplatnil svoju pohľadávku v dedičskom konaní má právo po ukončení ded. konania si túto pohľadávku uplatniť cestou súdu (a tu neviem ako to postupuje, či sa pripája k tomu konaniu aj dedičský spis a pod.). Čiže právo na uplatnenie svojej pohľadávky voči dedičom poručiteľa má.

Jasne, to ja viem... (udajny) veritel to aj urobil.
Otazka je, ci mu ma byt vydane dedicske osvedcenie, ktore obsahuje udaje, ktore veritelovi standardne nepatria pred oci... kedze NEUPLATNIL pohladavku, tak sa NESTAL UCASTNIKOM konania ale zaroven ma k dispozicii pravoplatnu listinu z konania, ktoreho nebol ucastnikom. To mi pripada dost absurdne...

Veritel totiz musi byt patricne aktivny sam za seba pocas dedicskeho konania. Ten "nas" veritel napriklad este hlboko pred spravoplatnenim dedicskeho osvedcenia vedel (na zaklade osobneho stretnutia so sudnym komisarom), ze jeho pohladavka nebola zaradena do pasiv dedicstva, napriek tomu neurobil ziadne kroky, aby sud jeho pohladavku do pasiv dedicstva zaradil.

Az cca rok po pravoplatnom ukonceni dedicskeho konania podal na nas obciansko-pravnu zalobu, v ktorom vsak narazil na prekazku... ze po pravoplatnom ukonceni dedicskeho konania sme k nemu v pozicii tretich osob, pretoze k prechodu pohladavky na dedicov nedoslo... jeho pravo sa tak dostava do kontradikcie s pravom dedicov.

Moj nazor je ten, ze ak niekto nebol ucastnikom konania, nie je mozne mu vydavat pravoplatnu zaverecnu listinu z toho konania, zvlast ked tato osoba svojvolne nevyuzila cas a mozne procesne ukony na to, aby docielila zaradenie svojej pohladavky do pasiv dedicstva. Dedicia veritelovi v nicom nebranili... veritel mohol konat, mal na to aj dost casu a udajne mal v tom case vsetky listiny, k tomu, aby riadne uplatnoval svoj narok...

Takto skutocne teraz disponuje osobnymi udajmi dedicov, pricom prvykrat v zivote som ho videl az na jednom z pojednavani v ramci obciansko pravnej zaloby, ale on uz davno predtym poznal moje meno, adresu, rodne cislo, napriek tomu, ze som s nim nikdy nebol v ziadnom pravnom vztahu a po dedicskom konani som aj z hladiska prechodu dlhov pred nim CISTY.

Nejde teraz ani o to, ci sa ku zalobe pripaja dedicsky spis... ide o to, ze on podal zalobu NA ZAKLADE dedicskeho osvedcenia, ktore uz ma k dispozicii, ktoreho sa stal drzitelom... Ak by bol podal zalobu na nespravny postup sudu alebo sudneho komisara, tak by som s tym nemal problem, aby bol pripojeny dedicsky spis, ale jemu bolo priamo vydane nase dedicske osvedcenie, napriek tomu, ze svojvolne nevyuzil mozne procesne prostriedky k tomu, aby cez dedicske konanie s dedicmi navodil pravny vztah.

Iriska, ten vyklad, ktory ste mi napisala, ten mate odkial? Kde mozem k tomu nieco najst?

Ospravedlňujem sa, ale neviem odkiaľ som to vykutrala. Keby som to vyčítala z nejakého zákona, tak rada poradím, ale nemám nič také ucelené, čím by som to mohla preukázať.
p.s. právnik neporadil alebo nemáte?

:-)

Pravnikov mame az dvoch, ale nedovera bola vyjadrena uz obom... ten pripad nie je "rovny". Doslo k nejakym zakulisnym tlakom v tej veci.

Ale nakoniec to aj tak praskne...

Tak, iriska, ked si neviete spomenut, tak si neviete spomenut... Co s tym uz narobim :-)

Prečítala som si Vaše príspevky v téme a priznám sa, že neviem na ktoré otázky by som odpovedala, pretože si na mnohé odpovedáte sám.
Ak by ste stručne sformulovali otázky, ktoré by ste si chceli prostredníctvom Porady overiť, skúsim na to odpovedať, možno aj s ďalšími. Predpokladám, že si určité veci len chcete verifikovať, keďže ste komunikovali s viacerými právnikmi.

Pokúsim sa odpovedať, aj keď informácie z príspevkov a SS, nie sú kompletné a vo svojom pomenovaní presné.

Vo Vašom prípade bolo niekoľko dedičov po nebohom otcovi. Zrejme manželka, niekoľko dospelých potomkov a maloleté dieťa. Tým maloletým potomkom sa konanie skomplikovalo, lebo maloletému musel byť určený kolízny opatrovník a úkony tohto opatrovníka, ktoré urobil za maloletého, musel následne schváliť súd. Súd ich mal schváliť rozsudkom, nie uznesením .

Podľa Vášho vyjadrenia v priebehu dedičského konania sestra odmietla dedičstvo. Ak to bolo takto zapísané aj v zápisnici, ktorú vyhotovil notár, potom urobením tohto vyhlásenia prestala byť dedičkou (§ 463 až § 468 Obč.zák.) . Toto odmietnutie sa nedá odvolať.

Nie mi je jasné koľko bolo veriteľov, ktorým Váš otec dlhoval a ako zabezpečili svoje pohľadávky. Ak vychádzam z toho, čo píšte v príspevkoch, jeden veriteľ svoju pohľadávku uplatnil voči dedičom až po právoplatnom skončení dedičského konania. Nie je dôvod, pre ktorý by tak nemohol urobiť. A pokiaľ táto pohľadávka je oprávnená čo do dôvodu a výšky, a nebola premlčaná, veriteľ bude v spore úspešný. Nikde sa totiž nezmieňujete, žeby ste v dedičskom konaní podali návrh v zmysle § 175n Obč.súd.poriadku, na základe ktorého súd vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. To ste zrejme neurobili. Jedine v takomto prípade by veriteľ nemal šancu, ak neprihlásil svoju pohľadávku na základe výzvy súdu a uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov už bola vyčerpaná cena dedičstva, ktoré ste ako dedičia nadobudli.

Ak za života otca sa proti nemu začala viesť exekúcia, tak do tohto exekučného konania dedičia vstupujú namiesto povinného otca. To v dôsledku univerzálnej sukcesie (prechodu všetkých práv a povinností) a nevyžaduje to ani nejaké extra procesné formality. Ale ak existovalo vykonateľné rozhodnutie, mohlo byť vydané oprávnenie na vykonanie exekúcie aj po právoplatnom skončení dedičského konania.

Čo sa týka toho, že súd vydal osvedčenie o dedičstve veriteľovi, toto považujem z hľadiska úspešnosti žaloby proti dedičom za nepodstatné. Či bude veriteľ úspešný v spore proti dedičom, rozhodujú iné okolnosti. Za nepodstatné to považujem aj preto, že veriteľ by sa skôr, či neskôr dostal k osobným údajom dedičov, a to z pripojeného spisu, ktorý nemožno nijako upravovať. Má to význam jedine vtedy, ak Vám ide o to, aby ste narobili súdu vietor za vydanie tohto osvedčenia tretej osobe. Ale podľa mňa by zostalo len pri tom vetre a nič podstatné by sa nikomu nestalo.

Dakujem p. Nova,

moja otazka sa (verejne) tykala iba tej parcialnej temy, lebo to, co teraz diskutujeme uz presahuje samotne dedicske konanie a ja nechcem (zatial) pustat verejne vela informacii o tom, co je v ktorom konani problemom... preto som sa drzal iba tvrdych faktov tykajucich sa dedicskeho konania...

Ako som uz spominal, boli TRI pojednavania v dedicskej veci (na prvom pojednavani som sa zucastnil aj osobne, resp. zucastnili sa osobne na tomto pojednavani vsetci pozostali + kolizny opatrovnik). Zapisnica je vsak v dedicskom spise iba jedna (z tretieho pojednavania) a ta svojim obsahom nezodpoveda skutocnemu priebehu tretieho pojednavania (dokonca ani subornemu priebehu tychto troch pojednavani, ak by sme vobec pripustili, ze sudny komisar by si vobec mohol dovolit taku vec, ze by spisal jednu subornu zapisnicu z troch pojednavani, v ktorej by zhrnul to, co sa dialo na vsetkych pojednavaniach). V tejto zapisnici sa nenachadza ani zaznamenanie toho, ako sa pozostali dohodli (ako si vysporiadali dedicstvo), to sa nachadza iba v samotnom dedicskom osvedceni... Navyse na prvom pojednavani doslo ku vyznamnemu vyhlaseniu zo strany mojej sestry, ktora dedicstvo odmietla a ziadny taky zaznam dnes dedicsky spis neobsahuje... len v konaniach nasledujucich po dedicskom konani vzdy sud v rozhodnutiach konstatoval, ze na pani XY nepresli ziadne aktiva v dedicskom konani...

Tieto zalezitosti som uz raz riesil trestnym oznamenim (ktore bolo odmietnute) a aktualne som to oznamil aspon sudu a poziadal som ho o vysvetlenie (lebo sudny komisar robi ukony sudu). Sud mi zatial neodpoveda...

Zaroven su v nasom dedicskom spise listiny, ktore legalizuju vydanie dedicskeho osvedcenia veritelovi (datovane na rok 2004), napriek tomu, ze sme sud este v roku 2005 ziadali o pisomne vyjadrenie (a aj sme ho dostali), komu okrem dedicov bolo dedicske osvedcenie vydane a v pisomnej odpovedi sudu sa informacia o vydani dedicskeho osvedcenia veritelovi nenachadza (pytali sme sa na to preto, lebo veritel na nas po dedicskom konani podal zalobu a my sme sa od zaciatku domnievali, ze sa tak stalo preto, lebo mu bolo vydane dedicske osvedcenie aj napriek tomu, ze neprihlasil riadne svoju pohladavku a neuplatnil ju v dedicskom konani ani podanim "zaloby o urcenie". (aktualne mam opatovne k dispozicii pravny vyklad, ze pohladavku prihlasenu tak, ako sa to udialo v nasom pripade, nie je mozne povazovat za riadne prihlasenu, tak sa zatial toho budem drzat).

Veritel bol v nasom pripade jeden (nebudem sa teraz zaoberat otazkou, ze veritel sa prezentuje listinou-rozsudkom, ktora je podla nasho nazoru vyfabrikovana a antedatovana... trestne oznamenia vo veci podvodu a porusenia pravomoci verejneho cinitela som uz podal, policia mi to bud odmieta, generalna prokuratura staznosti na to povodne konanie, v ktorom bol ucastny moj otec, rozdeluje na parcialne veci a presuva na lokalnu uroven a ministerstvo spravodlivosti pre istotu mlci, alebo odpovie v tom zmysle, ze nasa staznost je staznostou na exekutora vlastne a ze sa mame obratit na komoru exekutorov... a podobne).

Povazujme teda veritela za skutocneho veritela zatial. A mojho otca teda zatial za skutocneho dlznika...
Pohladavka sa javi ako nepremlcana... o jej opravnenosti by sa dalo pochybovat, keby sme dokazali napadnut vady toho povodneho konania (napr. nerespektovanie rozhodnutia Najvyssieho sudu sudom prvostupnovym a nevypocutie svedka, ale tu by som musel ist do velkych podrobnosti, do ktorych nechcem ist... teraz nechcem ist), takze sa teraz javi aj ako opravnena, lebo o nej takto rozhodol sud.

V dedicskom konani sme navrh v zmysle § 175n nepodali, lebo sme o takej moznosti nevedeli a sudny komisar nam taku moznost nenavrhol (ale udajne sa to ani nerobi, vraj sa to ponechava na aktivitu pozostalych), nepoznali sme procesne pravidla pre dedicske konanie.

O vydani Poverenia na vedenie exkucie, ktore nesie datum cca 14 dni pred smrtou otca sme nevedeli (to je nieco, co sa deje len medzi exekutorom a sudom) a o Upovedomeni o zacati exekucie, ktore bolo vydane cca 2 mesiace po smrti mojho otca tiez nie... V dedicskom konani od nas na prvom pojednavani sudny komisar chcel vediet stanovisko ku pohladavke veritela a my sme pohladavku odmietli, lebo nam nebola vobec znama jej existencia a nebolo nam zname ani to, ze existuje (udajne) pravoplatne a (udajne) vykonatelne rozhodnutie sudu v neprospech mojho otca. Ako som uz spominal, zapisnica z prveho pojednavania dnes neexistuje a o odmietnuti pohladavky sa zmienuje az zapisnica z tretieho pojednavania, na ktorom bol iba kolizny opatrovnik a mama, splnomocnena ku pravnym ukonom od osob, ktore dedicstvo neodmietli... udajne pohladavku odmietla mama splnomocnena ostatnymi (ale prebiehalo to tak, ako som spominal vyssie).

V priebehu dedicskeho konania nebol predlozeny exekucny titul, ale ono Upovedomenie o zacati exekucie vydane cca dva mesiace po smrti otca, ani nebola podana zaloba o urcenie, napriek tomu, ze veritel vedel asi s polrocnym predstihom pred spravoplatnenim dedicskeho osvedcenia, ze jeho pohladavka nie je v pasivach dedicstva zaradena, takze mu nic nebranilo takuto zalobu podat (ak predpokladame, ze rozsudok naozaj fyzicky existoval v tom case).

Su dva rozne vyklady na to, ci pohladavka bola alebo nebola riadne prihlasena a od toho sa odvija aj dalsi vyklad toho, ci malo alebo nemalo byt dedicske osvedcenie vydane veritelovi.

To, ze pisete, ze spis sa nemoze "upravovat" je pripad idealny, a takto by to malo fungovat za beznych okolnosti... Viac k tomu teraz nemozem hovorit...

Hovorite este, ze nie su potrebne extra procesne formality na to, aby som automaticky vstupil do exekucneho konania namiesto mojho otca. Mozno mate pravdu, nazory sa na to tiez roznia... Tu len pripomeniem, ze exekutor nikdy neziadal sud o pripustenie zmeny ucastnikov exekucneho konania... ani po tom, co sa udajne dozvedel o smrti "povodneho povinneho" a ani po tom, co mu bolo vydane dedicske osvedcenie a on sa teda dozvedel okruh dedicov. Nove Upovedomenie (napisane uz na dedicov) vydal az po tom, co sa ukazalo, ze veritel v zalobe, ktoru podal na dedicov, pravdepodobne nebude uspesny (z dovodu prekazky res judicata, sud konstatoval, ze k prechodu pohladavky na dedicov nedoslo)...

Pravdu mate v tom, ze pravny ukon patrovnika schvalil sud rozsudkom (napisal som uznesenim, lebo som laik :-)

Vyjadrím sa len k tým Vašim tvrdeniam, ktoré považujem za dôležité pre Váš prípad alebo u ktorých sa mi zdá, že si zákonnú upravu nesprávne vykladáte.

K priebehu dedičského konania:
Podľa § 40 ods. 1 OSP o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. To platí aj pre notára - súdneho komisára, pretože úkony notára sa považujú za úkony súdu. (§ 38 ods.3 OSP). Zároveň však v ustanovení § 40 ods.4 OSP je zakotvené, že zápisnicu podľa odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradiť osvedčením o dedičstve (§ 175zca). Tvrdíte , že v dedičskom konaní boli tri pojednávania. Ale Váš názor na to, či sa uskutočnilo pojednávanie v zmysle procesnom, sa môže odlišovať od názoru notára, ktorý tie jednania mohol považovať len za informatívne vo vzťahu k určeniu rozsahu dedičstva, zisteniu aktív a jeho pasív , okruhu dedičov a podobne. Treba totiž vychádzať z účelu a právomoci notára, ktoré mu OSP priznáva. V spomínanom ustanovení § 38 ods.1 OSP súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve.
Podľa § 175zca ods.1 OSP osvedčenie o dedičstve notár vydá so súhlasom účastníkov, v prípade ak
a) dedičstvo nadobudol jediný dedič, ktorý nesmie byť maloletý, ani osobou, ktorá musí mať opatrovníka podľa zákona,
b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,
d) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov.

Vo Vašom prípade sa zrejme jednalo o písmeno c), t.j., že ako dedičia ste sa vyporiadali medzi sebou dohodou. Potom platí, že podľa § 40 ods.4 OSP notár ani nemusel spisovať zápisnicu o pojednávaní alebo dokazovaní, pretože túto zápisnicu alebo zápisnice, plne nahradzuje osvedčenie o dedičstve. Súvisí to s obsahovými náležitosťami tohto osvedčenia, ktoré rozsahom a obsahom informácií sa rovnajú zápisniciam v konaní pred súdom. A k tomuto si dovolím ešte svoju osobnú úvahu. Vo Vašom dedičskom konaní sa notár snažil o to, aby ste si ako dedičia vysporiadali dedičstvo dohodou. Ak by ste sa neboli dohodli, vec by bol ako spornú postúpil na prejednanie súdu. Ale zároveň predmetom tejto dohody mohli byť len tie aktíva a pasíva (a z nich zistený čistý majetok) , ktoré boli nesporné. Totiž podľa § 175k ods.3 OSP ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. Či už veriteľ uplatnil svoju pohľadávku alebo nie, pretože bola sporná, nemohla byť riešená v dedičskom konaní, ktoré s končilo vydaním osvedčenia o dedičstve.

K pohľadávke veriteľa:
Je zrejmé, že veriteľ nemohol byť účastníkom dedičského konania, aj keď by svoju pohľadávku do dedičského konania prihlásil. Podľa OSP sú veritelia účastníkom konania jedine v prípade, ak došlo k postupu podľa § 175n alebo 175p OSP. Takže z tohto hľadiska mu súd nemal vydať osvedčenie o dedičstve. To je nesporné. Ale neviem domyslieť, aký to má praktický význam pre splnenie povinnosti dedičov, zaplatiť veriteľovi jeho pohľadávku.
Ak veriteľ ešte za života Vášho otca získal právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré zaväzovalo Vášho otca k zaplateniu jeho dlhu, potom mi z procesného hľadiska nie je jasné, prečo by mal veriteľ podávať ešte osobitnú určovaciu žalobu. Takáto žaloba by nemala čo riešiť. Ak veriteľ žaloval pre tú istú pohľadávku aj dedičov, rozumiem tomu, že išlo o res judicata, teda o právoplatne rozsúdená vec, ktorá predstavuje absolútnu prekážku následnej žaloby v rovnakej veci alebo z rovnakého dôvodu. Ale nerozumiem tomu, prečo by v danom prípade nemalo dôjsť k prechodu prisúdenej pohľadávky na dedičov, a to v rámci dedičskej univerzálnej sukcesie .

Zrejme do príspevku na Porade nie je možné všetko napísať. Preto aj rady môžu vychádzať len z tých faktov, ktoré boli publikované.

Jasne... Porada nie je miesto, kde by sa dalo ist az tak velmi do podrobnosti... Som rad, aspon za to, ze sme sa dokazali zhodnut na tom, ze dedicske osvedcenie (udajnemu) veritelovi nemalo byt vydane. To je ako moj nazor, tak nazor jednoho z pravnikov, s ktorym tuto vec konzultujem uz dlhsi cas... Otazka je, ze veritel by sa asi rozsah dedicstva a osoby dedicov (ktore inak vobec osobne nepoznal) asi dozvedel z nahliadnutia do dedicskeho spisu, o ktore by poziadal... (mohol by o to poziadat? neviem presne...). Mozno by sa mohol dozvediet mena dedicov, ale myslim si, ze rozsah dedicstva by sa aj tak nemal pravo dozvediet... to je velmi diskretny udaj. Kazdopadne aj zalobu podal tak, ze k nej prilozil dedicske osvedcenie a tiez exekuciu vedie tak, ze kombinuje listinu onoho rozsudku proti otcovi a nase dedicske osvedcenie, ktoreho je drzitelom... vedie sa teda tzv. exekucia bez pravneho titulu (bez pravneho dovodu).

Co sa tyka zaloby o urcenie, viaceri pravnici sa zhoduju na tom, ze MALA BYT podana a ak by bola podana, nebol by mal udajny veritel ziaden problem (predpokladajme, ze rozsudok skutocne fyzicky existoval a nebol problem ho prelozit). Tzn. za sucasneho stavu teda je mozne povedat, ze k "prechodu pohladavky veritela na dedicov nedoslo" - to je argumentacia mojich pravnych zastupcov v exekucnom konani, ktori este pridali k tomu to, ze "neexistuje platny pravny titul, na zaklade ktoreho by malo byt vedene exekucne konanie proti nasmu klientovi, ako dedicovi...". Pretoze rozsudok zavazuje otca (je jedno ci je vyfabrikovany alebo nie) a z dedicskeho osvedcenia vyplyva len to, ze som dedic... v pasivach pohladavka uvedena nie je.

Uvediem este citaciu nasho obhajcu zo zalobneho konania "...o pohladavke pana zalobcu voci nebohemu malo byt rozhodnute v dedicskom konani. Ked tak nebolo urobene, mal sa branit pan zalobca tak, ze by bol v stanovenej lehote podal zalobu na prislusny sud, v ktorom obvode sa nachadza notarsky urad a ku tymto skutocnostiam by mal byt vypocuty sudny komisar..." Tzn. aj v tomto pripade advokat pripusta, ze mala byt podana "zaloba o urcenie". Veritel mal na to dost a casu a udajne k dispozicii aj samotny exekucny titul. Mal s cca polrocnym predstihom pred nadobudnutim pravoplatnosti dedicskeho osvedcenia informaciu od sudneho komisara, ze jeho pohladavka sa nedostala do pasiv (ze sme ju odmietli), napriek tomu nelogicky neurobil veritel vobec nic. Pisete, ze takato zaloba by nemala co riesit... mozno mate pravdu... ale takato zaloba by zaradila veritelovu pohladavku do pasiv dedicstva len by to tak fuklo :-) a dedicia by nemohli efektivne namietat nic, lebo rozsudok SA JAVI ako korektny. Mohli by sme uz vtedy rozsudok napadat trestnymi oznameniami, tak ako to robime teraz (dlho sme sa totiz chceli vyhnut tomu, aby sa veci takto eskalovali a zalobne konanie sa javilo ako nepriechodne kvoli res judicata, tak nebolo potrebne robit dalsie opatrenia). Tzn. pokusili by sme sa poukazat na procesne vady konania, v ktorom bol ucastnikom este otec, ale vzhladom k tomu, ze otec je mrtvy, boli by nase tvrdenia spochybnovane a asi aj spochybnene... Kazdopadne by veritel takto pozdrzal spravoplatnenie dedicskeho osvedcenia a keby bola jeho pohladavka zaradena do pasiv, nebolo by ani pochybnosti o tom, ci ma alebo nema byt drzitelom dedicskeho osvedcenia, lebo notar by sa musel v dedicskom konani zaoberat vysporiadanim jeho pohladavky. Velmi jednoduchy postup, ktory mohol veritel zvolit... preco tak neurobil, vie len on sam... My svoju hypotezu mame, ale nebudem to rozmazavat... suvisi s pochybnostami o datume vzniku rozsudku a o legalite jeho vzniku.

Uvediem este citaciu z odovodnenie zamietnutia predbeznych opatreni v zalobnom navrhu veritela na dedicov:
"na strane zalovanych absentuje pasivna legitimacia vystupovat v tomto spore... zalovani nemaju ziadny pravny vztah ku zalobcovi... ide o tretie osoby... Zalobca nepreukazal sudu relevantnym dokazom, ze na zalovanych presiel predmetny dlh ich pravneho predchodcu, ani neuviedol dovod, pre ktory si predmetnu pohladavku neuplatnil v dedicskom konani vedenom na tunajsom sude pod sp. zn. XXXXXXXX, hoci mal k dispozicii exekucny titul (tzn. rozsudok XXXXXXXXXX)."

To, co ste napisala ku zapisniciam si prejdem este raz... tazko povedat, co je informativna zalezitost a co je zasadna zalezitost... domnievam sa, ze vyhlasenie o odmietnuti dedicstva zo strany jednej mojej sestry by malo byt v dedicskom spise zaznamenane, ale nie je... ako som spominal, nie je spravne v zapisnici uvedene, za akych okolnosti doslo ku odmietnutiu pohladavky (resp. su tie okolnosti popisane inak) a ked aj pripustim, ze v ziadnej zapisnici NEMUSI byt zaznamenane, ako sa dedicia vysporiadali a nahradza to len samotne dedicske osvedcenie, tak aj tak jedina zapisnica, ktora existuje, nepopisuje presne priebeh troch pojednavani. Je tu este jeden obsahovy problem s touto zapisnicou, ktora sa vztahuje ku exekucii, ale to teraz nebudem na Porade riesit, to riesim aktualne so sudom (ked uz sa policia tomu odmietla venovat). Je tam totiz vpisane to, o com sa pocas dedicskeho konania vobec nejednalo... Iste indicie vedu dokonca ku tomu, ze zapisnicu v tomto zneni moja mama (pritomna na tretom pojednavani) nepodpisala... tzn. su tam podozrenia z pozmenovania verejnej listiny, ale ako som povedal, aktualne to riesim... o tom by som nechcel preto hovorit konkretne viac...