Obsah

1A ideme do finále. Aspoň v úžitkovej záhrade 1.1Čím nás prekvapí november? 1.2Ide sa hnojiť! 1.3Trocha chémie ich zabije 1.4Pusťme sa do zeleniny! 1.5Neskorý výsev 1.6Co urobíme s bylinkami? 1.7S hnojom opatrne!

[hore]A ideme do finále. Aspoň v úžitkovej záhrade

- 11.11.2008
Ešte stihneme niečo vysiať a potom už nám zostáva dohrabať lístie, pozbierať poslednú otužilú zeleninu, prehnojiť pozbierané záhony...

Sviatok všetkých svätých, ktorý sme oslávili začiatkom novembra, je podľa pranostík posledným dňom, ktorý zaháňa leto. Aj keď nám občas ešte zasvieti slniečko a prehreje vzduch, teplota zeme nezadržateľne klesá. Každý jasnejší deň je preto výzvou pre všetkých pestovateľov zeleniny, aby svoju záhradku dôkladne prehliadli a na záhonoch ponechali len tie najodolnejšie druhy. Dávajme však pritom pozor, či uprostred záhonov neobjavíme aj krtinec. Iná pranostika totiž hovorí „Keď krtko v novembri ryje, budú na Vianoce lietať komáre“, a to by bolo nemilé.

[hore]Čím nás prekvapí november?

Značná časť našej záhradníckej práce sa bude točiť okolo opadaného lístia. To treba pravidelne hrabať a navážať na kompost. Je lepšie urobiť naraz väčšiu a vzdušnú hromadu, aby tu mohol prebehnúť tlecí „horúci proces“, ktorý zničí zárodky prípadných škodcov. V niektorých príručkách sa odporúča pre istotu zasypať povrch hromady vápnom. To však okrem škodcov ničí i baktérie, takže ho radšej rozhodíme po záhradke a zretiu kompostu ponecháme prirodzený priebeh. Na prach rozdrvené pálené vápno potom rozsypávame najmä okolo jabloní, ale i ďalších ovocných stromov, aby zničilo larvy vlnatky krvavej, ktoré sa na zimu sťahujú ku koreňom stromov.

[hore]Ide sa hnojiť!

Teraz to vyzerá, že budeme mať v záhradke hromadu kompostu a nebudeme vedieť, čo s ním. To je však len zdanie. Práve teraz môžeme nahrnúť starý odležaný kompost do lavórov okolo stromov a plytko ho zapraviť do pôdy. Dávame však pozor na poškodenie koreňov – obzvlášť broskyne a marhule korenia plytko! Ak máme vo svojich zásobách aj odležaný hnoj, rozhrnieme ho okolo egrešov a ríbezlí. V prípade malín je lepšie rozhodiť hnoj medzi rady a zarýľovať.

[hore]Trocha chémie ich zabije

Toto ošetrenie KUPRIKOLOM je obzvlášť potrebné pri broskyniach, kde podstatne obmedzí výskyt kučeravosti v budúcom roku, ďalej výskyt kôrovej glejotokovej nekrózy vetví kôstkovín a naviac účinne zasiahne i proti novo sa rozširujúcej chorobe, tzv. suchej škvrnitosti listov kôstkovín.Keď už sa točíme okolo tej starostlivosti, môžeme sa tiež pustiť do jesenného postreku proti baktériám a plesniam ovocných stromov, ktorých v poslednej dobe nie je práve málo. Vhodným prípravkom je napríklad KUPRIKOL 50, ktorý dokáže obmedziť výskyt kučeravosti broskýň a hubovitých chorôb kôstkovín.
Súčasne sa môžeme dať do čistenia kmeňov železnou kefou od starej borky, ktorá bude určite plná zalezených škodcov a ich lariev. Nenechávame preto odpad spadnúť na zem, ale pozbierame ho do plachty a okamžite spálime. Oškrabaním kôry však naša práca nekončí, ešte bude treba nabieliť kmene vápenným mliekom. Evidentne napadnuté stromy, napríklad šárkou a inými chorobami radšej vykopeme i s koreňmi a spálime.

[hore]Pusťme sa do zeleniny!

Teraz už i v zeleninovej záhradke musíme dokončiť zber neskorých odrôd, ktoré by mohli poškodiť náhle silnejšie mrazy. Urobíme si preto miesto v nevykurovanej pivnici, kam čo najskôr pribudne zeler, mrkva, petržlen, ale tiež hlávková kapusta a kel. Časť petržlenu môžeme ponechať na záhone a postupne zberať jej vňať. Koreň pri troške starostlivosti ľahko prečká zimu a na jar bude chutiť ako rýchlená zelenina. Okrem neho môže vonku zostať i pór, kel kučeravý a otužilejšie odrody ružičkového kelu.

[hore]Neskorý výsev

Aj keď sa to zdá nepravdepodobné, môžeme i v týchto nepriaznivých dňoch vysievať niektoré druhy zeleniny. Bude to napríklad mrkva, petržlen, čierny koreň, paštrnák alebo kuchynská cibuľa. Samozrejme že už nevyklíčia, ale semienka cez zimu napučia a na jar vyklíčia s pribúdajúcimi teplotami v plnej sile.
Počasie však býva beťár, a tak sa pre istotu vyplatí prikryť vysiate záhony aspoň čečinou. Môže to však byť i netkaná textília alebo tenšia mulčovacia vrstva. Ak máme zbytky slamy alebo opadaného lístia, o ktorom máme istotu, že nie je napadnuté škodcami, šup tam s nimi. Pod prirodzenou ochranou sa pôda prakticky stále udrží vlhká a bude čo najmenej premŕzať.

[hore]Co urobíme s bylinkami?

Vzhľadom k tomu, že väčšina z nich pochádza pôvodne zo Stredomoria, je vhodné obložiť čečinou i ich záhon. Ak teda pestujeme levanduľu, šalviu alebo tymian, nezabudneme ich zbaviť odumretých výhonov a ochrániť ich korene pred nadmerným premrznutím. I nás potom bude hriať dobrý pocit, že sa na jar opäť zazelenajú.
Trochu iné to bude s rozmarínom. Ten je menej otužilý a teploty pod – 5 °C by ho mohli poškodiť. Preto je lepšie celú rastlinu vykopať a preniesť na chodbu či do inej nevykurovanej, ale svetlej miestnosti, kde ju budeme len minimálne zalievať.

[hore]S hnojom opatrne!

Pozbierané záhony, ktoré už nebudeme využívať, zbavíme rastlinných zbytkov, prehodíme kompostom a nahrubo ich zrýľujeme. Podľa zloženia pôdy môžeme pridať i minerálne hnojivá, Thomasovu múčku alebo mleté vápno. Dajú sa využiť i prípadné zásoby odležaného hnoja, ale nesmieme ho dať do záhonov, kde zamýšľame pestovať koreňovú či cibuľovú zeleninu s výnimkou pažítky a póru. Pri väčšej koncentrácii by ich mohol spáliť.
Až budeme so všetkým hotoví, príde čas uzavrieť a premazať hydranty, vyprázdniť hadice, uložiť náradie alebo sa pustiť do jeho opravy. Necháme si však po ruke lopatu, nikdy nevieme, môže sa kedykoľvek hodiť.

Prebraté z:http://www.tvojdom.sk/zahrada/staros...j-zahrade.aspx

ocenujem-velmi dobry napad na temu!

zaujimalo by ma hned,ci som spravila dobre,ked som bylinky ostrihala a korienky som prikryla igelitom a ten som oblozila kamienkami-aby igelit neodfuklo.
vzdy som prikladala cecinu ale par razy mi aj tak byliny pomrzli ,tak som skusila toto.
len neviem,ci to tie rastlinky nepridusi-hoci igelit je len tam kde su korienky-dalej uz prudi vzduch.co myslite

Ja neviem, ale asi by som ten igelit tam nedávala. Čo tak zasypať ich pilinami? Ja bylinky strihám až na jar a ešte mi nikdy nevymrzli. Možno si mala počkať so strihaním do jari.

Súhlasím s wagner. Tiež by som nedávala igelit.Rastlinky potrebujú dýchať.Radšej netkanú textíliu.Pod igelitom sa môžu zadusiť a zapariť.
Neostrihané rastlinky sú akoby zakryté čečinou. Zaschnutá časť ich chráni pred mrazom.
Pozor na to: nie všetky liečivé bylinky sú v našich podmienkach mrazuvzdorné,či viac ročné. Napr. bazalka.
Niekedy si ľudia myslia, že im rastlinky v zime zamrznú.
Aj keď sa to zdá nelogické, môžu skôr vyschnúť. Preto ich treba za suchej zimy občas poliať-keď je tepleší deň,nie na noc,keď klesajú teploty.

Počas dní, keď slabšie mrzne môžeme rezať vrúble - 1 ročné konáriky, ktoré použijeme počas sezóny na štepenie alebo preštepenie ovocných a okrasných rastlín.
Vrúble uskladňujeme zpichnuté do vlhkého piesku vo vlhkej chladnej pivnici. Kto takú nemá, môže spodok omotať vlhkou vatou, zabaliť vo fóliovom vrecku a skladovať v chladničke.

Nie síce zo záhradky, ale aktuálne
Rastliny kvitnúce na Vianoce


Niektoré izbové rastliny sa už akosi automaticky stávajú symbolom a krásnym vianočným doplnkom.


Kvetinárstva nám ich ponúkajú už teraz – nádherne rozkvitnuté. Mnohí ľudia si myslia, že sú to sezónne rastliny, ale opak je pravdou. Vyžadujú si starostlivosť a keď dodržíte podmienky, aké potrebujú, odvďačia sa opakovane nádhernými kvetmi.

Najtypickejšou je Vianočná hviezda, ktorá už akosi patrí k adventu. Traduje sa, že jej červená farba pochádza od bohov. Prastará aztécka povesť hovorí o neopätovaných citoch bohyne, ktorej puklo srdce. Jej kvapky krvi údajne dali najvrchnejších listom vianočnej hviezdy ich typickú červenú farbu.
Vianočná hviezda potrebuje svetlé a teplé miesto s teplotou okolo 20 stupňov. Nemá rada priame slnko a prievan. Zalievame ju opatrne len odstátou vodou tak, aby bola zemina len mierne vlhká. Keď ju v tomto období budeme kupovať, musíme dávať pozor na chlad. Je na neho nesmierne citlivá, ak ju ofúkne, či bude pridlho na chlade, opadajú jej listy. Preto si ju musíme nechať poriadne zabaliť a dlho sa s ňou vonku nezdržiavať.
Ak máme rastlinu od minulého roka, počas týchto štyroch týždňov pred Vianocami musíme každú noc rastlinu držať v teplej a tmavej miestnosti najmenej štrnásť hodín (smie byť osvetlená max. 10 –12hodín). Už po troch týždňoch začnú vyrastať drobné kvietky a ozdobné listene. Rastliny ale musia byť v stopercentnej tme, najlepšie by bolo ich prikrývať kartónom, pretože aj najmenšie tlmené svetlo brzdí kvitnutie.

Vianočný kaktus patrí medzi sukulenty, kvitne od začiatku decembra. Najviac mu vyhovuje teplota od 12 do 15 stupňov, pri teplotách výrazne nad 20 stupňov nekvitne. Keď je v miestnosti veľmi suchý vzduch, opadávajú mu puky. Intenzívnu zálievku vyžaduje v dobe rastu, t.j od marca do júla. Od polovice augusta musíme opäť zálievku obmedziť a až keď sa objavia decembri prvé puky, začneme vianočný kaktus zasa výdatnejšie zalievať. Od tohto času (t.j. začiatku decembra) do konca kvitnutia je vhodné kaktus raz mesačne hnojiť tekutým hnojivom. Korene sú chúlostivé na premokrenie. Počas celého roka rastlina potrebuje svetlé miesto, cez leto môže byť i vonku. Viac o tejto krásnej rastline píšeme tu.

Vianoce sú najvhodnejšou dobou na sadenie ananásu



Ananásovník je veľmi dekoratívna rastlina, ktorá v našich podmienkach netrpí chorobami, ani škodcami. Vianoce sú najideálnejším obdobím na vypestovanie ananásovníka. A to pokojne z ananásov kúpených v obchode.



Ananásovník (Ananas Mill.) z čeľade bromeliovité (Bromeliaceae) je rod rastlín, označovaná vďaka svojím plodom ako ananás. Presný počet druhov rodu nie je známy. Pre svoje aromatické súplodie sa používají najmä druhy A. bracteatus, A. fritzmaelleri a predovšetkým A. comosus (ananasovník chocholatý). Ako jedna z mála, táto broméliovitá rastlina nerastie v korunách stromov, ale na zemi. Listy ananasovníka tvoria ružicu a líšia sa podľa druhu svojim sfarbením. Na hranách majú tŕne, ktoré môžu ľahko poraniť.

Práve v tomto sviatočnom čase nechýba na našom stole ananás. Bola by škoda neúžitkovať ho a nezačať pestovať.

Ako na to?

Ružicu, ktorá nesmie byť zvädnutá, odrežeme a očistíme od dužiny. Necháme zaschnúť



aspoň dva týždne pri teplote 22 až 25°C. Pripravíme si zavárací pohár, ktorý do jednej tretiny naplníme zmesou vláknitej rašeliny a agroperlitu v pomere 1:1 a ružicu zapichneme asi 2 cm po listy. Rosíme ju, až je substrát mierne zvlhčený. Pohár prikryjeme mikroténovým sáčkom s malými dierkami. Zakoreňovanie trvá 4 - 12 týždňov pri teplote 25 až 28°C. Na zakorenenie je ideálne obdobie okolo Vianoc, keď pohár môžeme umiestniť na radiátor.
Niekedy sa to nepodarí, preto nezúfajte a skúste to znova. Priemerne sa ujme jeden z piatich takto zasadených ananásov.

Starostlivosť

Ananás vyžaduje intenzívne svetlo, v lete polotieň. Priame lúče slunka mu škodia, čo sa prejaví sčervenaním úzkeho pásu na listoch. Dobre znáša premiestňovanie, preto ho môžeme počas roka i viackrát preniesť na najvhodnejšie stanovisko. Ideálne rastie pri teplote 25 až 32°C. Pri vyššej sa jeho rast zastaví. V lete by mu nemal vyschnúť substrát, v zime zálievku obmedzíme. Polievame i stred ružice listov. Ak začínajú vyrastať čím ďalej tým menšie nové listy a sú nápadne červené, signalizuje to kvitnutie. Vtedy ju prestaneme zalievať do ružice. Rastlina vyžaduje časté rosenie, potrebuje vlhosť. Hnojíme ju dvakrát do mesiaca počas obdobia vegetácie. Presádzame každé dva roky na jar. Príliš suchý vzduch spôsobí, že končeky listov zhnednú a stočia sa.

Dodám, že Vianočná hviezda je pôvodne ker, pribrzdený v raste s komerčných dôvodou pomocou fytohormónou - inhibítorov rastu. Takže treba počítať s tým, že keď ich vplyv skončí, bude rásť rýchlejšie.
Presvedčiť ju, aby začala kvitnúť je v domácnosti veľmi ťažké.

Keď nemrzne a máme už narezané vrúble, môžeme si narezať aj rezky drevín, ktoré si chceme namnožiť. Narežeme 1 ročné konáre a doma z nich režeme 15 - 20 cm dlhé kúsky - rezky. Spodnú časť odrežeme šikmo, asi pod uhlom 45 stupňov 1 cm pod očkom, vrchnú kolmo, asi 1 cm nad očkom. Kde niesú očká výrazné, napr. spirea / tavoľník / režeme na optimálnu dĺžku. Keď máme narezané tak akurát do ruky, vyrovnáme spodky o stôl, namočíme do tekutého alebo práškového stimulátora, zviažeme do pevného zväzku a necháme takto stáť asi 30 min. , aby sa stim. trochu vsiakol. Potom uložíme do vlhkého perlitu do fóliového vrecka, zaviažeme, aby to ostalo vlhké a uložíme do jari v chladnej pivnici alebo chladničke. Na jar napicháme do fólie.
Takto sa dá množiť veľa vecí, napr. tu hojne diskutovaný figovník/v,egreše, ríbezle, ďalej forsythia/v, spirea/v, lonicera/opadavé/v, vŕby/v, čínsky orgován/v, klasický nie, budleia/v, jazmín nahokvetý/v. Zo stromov topoľ a platan/v.
K čomu som dal v, to mám úspešne vyskúšané.
Samozrejme sa takto dajú množiť aj ďalšie dreviny.
Prajem veľa zdaru.

S tými rezkami je to asi lepšie robiť až na jar, teda, keď už nie je predpoklad mrazov a tým tiež odpadá skladovanie, mám s tám dobré skúsenosti. Na druhej strane, ak nám je jednoduchšie "zohnať" vetvičky na rezky v zime, tak ich treba uskladniť...

???Toto počujem prvý krát. U niekoľkých vecí napríklad u forsythie som si overil, že keď ich režem neskoro, nevytvoria sa korene.
Takto nás to učili v záhradníckej škole, píšu to v odborných knihách / Walter / a robia to v okrasných škôlkach.
Prípadne napíš, u čoho to máš overené.

Ak je reč o tom, že to robím zavčasu na jar a tým odpadne skladovanie, tak mám to odskúšané len u figa/v, ríbezle/v dula/v vinič/v lonicera/opadavé/v, vŕby/v, aspoň čo ma napadá...

Oveľa výhodnejšie a rýchlejšie je množenie z koreňových odrezkov. Mnohé dreviny z koreňov pekne rastú!

[hore]Záhrada v zime? Nakŕmte vtáky!

Myslíte si, že na záhradu nie je v zime potrebné ani vstupovať, pretože spí a nepotrebuje vás? Omyl! Napríklad medzi vtákmi existuje mnoho vytrvalcov, ktorí v zime neodletia do teplých krajín a statočne vzdorujú tunajšej zime.

Ak napadne príliš veľa snehu alebo keď nastanú vysoké mrazy, trpia vtáky nedostatkom potravy. Kŕmidlom pomôžete im i sebe máločo totiž vie potešiť tak, ako šikovné, štebotavé a večne veselé sýkorky pred oknom. Zvlášť, pokiaľ práve objavili čosi pod zub teda pod zobáčik.

Navyše sú vtáky na záhrade veľmi užitočné v dobe hniezdenia zozbierajú pre svoje mladé neuveriteľné množstvo hmyzu.

Aké kŕmidlo a kde?
Najvhodnejšie a najkrajšie je kŕmidlo drevené, ale strieška môže byť i z kovu či iného odolného materiálu a predovšetkým dostatočne veľká, aby potravu chránila pred vlhkom. Dno je potrebné opatriť ohradou, aby vietor semienka nerozmetal po okolí.

Kŕmidlo by malo byť dostatočne priestorné, aby mohlo hostiť i väčšie vtáčie druhy a viac stravníkov naraz. Aby ste si ich užili, dajte ho na miesto, kam dobre vidíte - ideálne pred okná. Zároveň by tu ale vtáčích hostí nemalo nič rušiť a plašiť. Avšak vy ich môžete za sklom sledovať zblízka pokiaľ sa nebudete hýbať, vtáky si na vás zvyknú.

Kŕmidlo musí stáť či visieť najmenej jeden a pol metra nad zemou a aspoň dva metre od najbližšieho stromu, aby na ne nemohla pohroma v podobe mačky.

Čím kŕmiť?
Vtákom môžete predkladať akékoľvek semená - slnečnice, proso, konope, mak, ľanové semienko i repku. Vďační vám budú za drvená jadra vlašských a lieskových orechov, ale i tučné slnečnice sú pre ne skvelým zdrojom energie. V obchodoch sa dajú zakúpiť priamo špeciálne miešané zmesi pre kŕmenie vtákov.

Z komory sa hodia i ovsené vločky, strúhaná žemľa, ktorá však nesmie byť slaná, kúsky surového mäsa, strúhaná mrkva a, samozrejme, masť alebo loj. Z neho môžete vyrobiť i výbornú zmes, pokiaľ ho rozohrejete a zmiešate so semienkami. Tekutou zmesou potom naplňte prevrátený kvetináč, polovicu škrupiny kokosového orechu alebo do nej namočte borovicové či smrekové šišky. Túto dobrotu zaveste na miesta, na ktorá nesvieti slnko, aby sa tuk nerozpustil.

Pokiaľ nemáte čas na prípravu podobných dobrôt, môžete zakúpiť už hotové lojové gule v sieťke, ktoré stačí len zavesiť na vhodné miesto. Sýkorky - bielolíca, belasá, babka, uhliarka, chochlatá a tiež brhlík a kôrovník milujú olejnaté semená, loj i tukovú zmes. Na tej si tiež pochutnajú ďatle. Pinky, strnádka, kardinálce, vrabce ocenia zase najviac semená burín i obilnín. Drozdy uvítajú i plody najrôznejších bobuľovín a jablká.

Vtáky nikdy nekŕmte kuchynským odpadom, cestovinami, slanými, korenenými a údenými výrobkami a akoukoľvek skazenou a nekvalitnou potravou. Ľahko by im privodili tráviace problémy a môžu viesť dokonca až k úhynu.

zdroj:
http://lepsiebyvanie.centrum.sk/zele...nakŕmte-vtaky

Myslím si že téma celkom vhodná pretože záhradku má každý aspoň na balkóne,
chcel by som upozorniť že zeler veľmi pomaly klíči a rastie, aspoň spočiatku, je najvyšší čas (ak chcete ho mať skoro na jar, v máji) vysiať do kvetináča, pretože zeler sa musí aspoň raz presadiť aby sa mu odtrhol hlavný koreň aby bol okrúhly a každé presádzanie brzdí rast.

[hore]Približujeme jar

Pri odmäku môžeme zo zeme zdvihnúť na rýchlenie kvetináče so zakorenenými hyacintmi, tulipánmi a šafranmi. Neprenášame ich hneď do bytu, ale najmenej na dva až tri dni ich uložíme do pivnice či inej nevykurovanej a tmavej miestnosti, aby sa postupne aklimatizovali. Až potom ich prenesieme do teplejších priestorov (nie vedľa kúrenia) a mierne zalejeme. Tulipány a hyacinty musíme spočiatku chrániť pred svetlom, aby sa im vytvorili dostatočne dlhé puky. Z toho dôvodu ich prikryjeme kornútmi z čierneho papiera. Až keď dorastú do výšky okolo 10 cm, môžeme kryt odstrániť a preniesť ich na svetlo. Využijeme na to, ak je to možné, hmlisté počasie, kedy nepraží slnko. Postupný prechod bude vhodnejší. S narcismi tak zdĺhavé obrady robiť nemusíme a môžeme ich okamžite dať na svetlo a teplo. O trochu inakšie to zase bude so šafranmi, ktorým hneď od začiatku vyhovuje maximum svetla, ale potrebujú zimu. Najviac im prospejeme, keď ich dáme medzi okná, alebo aspoň do nevykurovanej chodby.
Až sa konečne dočkáme a pri rýchlených rastlinkách sa objavia prvé puky, prenesieme ich opäť do chladnejších priestorov. Kvety nám vydržia podstatne dlhšie a rastliny sa nebudú vyťahovať.

[hore]„Studený“ výsev

Keď povolia mrazy a pôda sa stane vláčnejšia, môžeme sa pustiť do výsevu skalničiek, ktorých semená potrebujú na úspešné vyklíčenie mierne premrznúť. Bude to napríklad fialovo kvitnúci horec bezstonkový a horec jarný s modrými kvetmi, gypsomilka plazivá s ružovými kvietkami, načada rodopská a lomikameň lyžičkovitý s bielymi kvietkami. K najznámejším skalničkám vysievaným v zime bezpochyby patrí žlto kvitnúca prvosienka vyššia a prvosienka obyčajná, žltohlav sedmihradský a rebríček zlatý. Väčšina z vymenovaných rastlín vyžaduje slnečné stanovisko alebo polotieň, pre istotu si však pozorne prečítajme príbalový leták alebo návod na vrecúšku.

[hore]Úprava rezom

Keď povolia mrazy a trúfneme si vyraziť do záhradky i bez rukavíc, nastáva vhodný čas na prerezávanie a zmladzovanie okrasných kríkov – predovšetkým prerastených živých plotov. Do hĺbky prerežeme najmä dreviny kvitnúce na jednoročnom dreve, ako je tavoľník alebo buddleja, husto rastúce a popínavé dreviny, ako je napríklad stavikrv, zase starostlivo presvetlíme. Dajme však pozor na okrasné kríky a stromy, ktoré už majú vyvinuté kvetné puky. Je to najmä forzítia, štedrec a orgován, ktorých úpravu obmedzíme iba na najnutnejšie zásahy a s väčším rezom počkáme, kým neodkvitnú.

zdroj tvojdom.sk

Môžeme rezať okrasné dreviny kvitnúce na letorastoch. Termín je dosť voľný, do začiatku rašenia. Keď ich správne zrežeme, na krátke čapíky minuloročných výhonov, vytvoria viac letorastov, na ktorých sa tvoria kvety. Ak už majú priveľa starého dreva, môžeme ich aj hlbšie zmladiť. Toto sa odporúča napríklad pri: Ľubovník - Hypericum, Caryopteris, Budleia davidii, Ibištek - Hibiscus syriacus.

Prečo táto skvelá téma nepokračuje?Všetci ste v záhrade?

Úžitková záhrada v apríli: Čo je tu treba?

Hrmenie v apríli zvestuje úspešný rok. Aj keď väčšina amatérskych záhradkárov pestuje ovocie a zeleninu aspoň z polovice pre radosť, rozhodne nikto z nás nechce odchádzať zo svojej záhradky naprázdno.
Dávame si preto dobrý pozor, či v tomto čase nepočujeme hrom. Búrka totiž podľa pranostík zvestuje bohatú úrodu. Ale bez práce sa úrody, nech už hrmí či nehrmí, nedočkáme. Tak ideme na to.

[hore]Zbavíme sa škodcov

V ovocnom sade zameriame svoju pozornosť najprv na škodcov. Vyberieme si preto prípravok určený predovšetkým proti voškám, kvetovke jabloňovej, pukliciam a štítničkám, ktoré sú zatiaľ v štádiu prezimovania. Univerzálnym prostriedkom je napríklad „Jarná súprava“ hubiaca škodlivý hmyz vo všetkých štádiách vývoja. Postrek vykonáme nahrubo nastavenou tryskou, ktorá strom doslova umyje. Striekať môžeme hneď na počiatku pučenia, najneskôr však v štádiu zeleného puku.
S príchodom slniečka nastáva tiež čas postrekov proti chrastovitosti a múčnatke. Ak sa nachádza naša záhradka na miestach zvýšeného výskytu týchto chorôb, neváhame a pustíme sa do preventívnej ochrany.

[hore]Stromy v plnom kvete

Väčšina ovocných stromov je počas apríla už v plnom kvete. Niektoré kvitnú viac, iné menej, a preto im treba občas pomôcť. Stromy s bohatou násadou kvetných pukov prihnojíme kombinovanými hnojivami alebo prípravkami obsahujúcimi liadok. Ak objavíme na starších stromoch, najmä jadrovinách, príliš bohatú násadu kvetných pukov, bude nám jasné, že zo všetkých nemôže vzísť kvalitné ovocie. Zredukujme preto plodonosný obrast zodpovedajúcim rezom.
Pestovatelia čerešní asi vedia, že tieto stromy sú cudzosprašné a potrebujú na opeľovanie ešte ďalšiu odrodu. Čo ale robiť, keď v okolí žiadne nie sú? Stačí si priviesť z iného vzdialeného stromu aspoň jednu rozkvitnutú vetvičku a zavesiť ju doprostred koruny. Do budúcnosti si ale môžeme ušetriť prácu tým, že na svoju čerešňu nejakú inú odrodu naštepíme.

[hore]V zeleninovej záhrade sejeme, sadíme...

V zeleninovej záhradke sa už bude veselo siať a sadiť. Hneď na začiatku mesiaca nás čaká výsadba šalátu, neskôr hlúbovej zeleniny a naklíčených zemiakov. Súčasne môžeme začať s výsevom letného šalátu, červenej repy a dreňového hrachu. Pamätajme, že v tejto dobe by pôda nemala nikdy vyschnúť.
Kto si v marci nestihol pripraviť záhon, musí so sadením chvíľku počkať a všetko dohoniť. Najprv bude treba odstrániť burinu vrátane minuloročných zvyškov, potom záhon zrýľovať, zapraviť do pôdy kompost a po povrchu rozhodiť plné priemyselné hnojivá.
Do pareniska alebo na chránený výsevný záhon vysievame v tejto dobe kaleráby, ružičkový kel, pór, zimnú kapustu a kapustu pre letný zber. Od druhej polovice mesiaca môžeme začať tiež s výsevom skleníkových alebo pareniskových uhoriek a cukrových melónov na predpestovanie. Ku koncu apríla sa už môžeme pustiť tiež do výsadby paradajok, paprík, uhoriek, melónov a baklažánov.
Zakryté plochy vysadené ranou zeleninou nám výborne tiež poslúžia na jej rýchlenie. Než sa nadejeme, budeme môcť zberať čerstvý šalát alebo redkvičky, na ostatné druhy zeleniny dôjde čo nevidieť.
V tejto dobe už môžeme zberať zeleninu tiež z odkrytých záhonov. Bude to napríklad prezimovaný špenát, zimný šalát, cibuľa sadzačka, rebarbora či pór. Rastliny vysiate v marci síce majú do zberu ešte ďaleko, o to viac však budú potrebovať našu starostlivosť. Nezabudneme ich preto čas od času okopať a vyplieť. Pamätajme i na nejakú tú kvapku vody, ak nám nespadne z neba.
zdroj : tvojdom.sk

Čo potrebujú izbové rastliny na jar?

S jarou, čerstvým vzduchom, slnečným svitom sa pred našimi očami izbové rastliny priamo prebúdzajú, obrastajú, rozrastajú sa, prípadne začínajú kvitnúť.
Musíme im v tejto dobe venovať potrebnú pozornosť a starostlivosť.
 

Obsah

1Škatule, škatule, hýbte sa 2Presádzanie je individuálna vec 3A akú zeleň ponúkneme na zahryznutie mačke? 4Ako kvety inštalovať na letné stanovisko

[hore]Škatule, škatule, hýbte sa

Škatuľami budú v tomto prípade kvetináče, hrantíky a kontajnery s našimi izbovými rastlinami. Konečne sa totiž poriadne ukázalo slnko, zvyšuje sa intenzita slnečného svitu i jeho dĺžka – a tak sa niektoré kvety doma ocitnú náhle v priamom slnečnom žiarení. To im väčšinou vadí, preto s jarou nastáva veľký presun kvetináčov sem a tam – niektorých za svetlom, iných zase trochu zo svetla, aspoň z toho prudkého a priameho.
Na jar, po mesiacoch slabého slnečného žiarenia, môže utrpieť Sansevieria trifasciata s hrubými dvojfarebnými listami. Tej silnejšie jarné slnko spôsobuje spáleniny. Sanseviery preto na jar odstránime z okenného parapetu alebo iného miesta s priamymi lúčmi.
Niektoré kvety na jar vynášame do záhrady, balkón alebo terasu, kde strávia letnú sezónu. Medzi inými to bude i Livistona chinensis – izbová palmička, ktorá poputuje na jar von. To ale asi až v polovici mája, kedy ju môžeme vyniesť do polotieňa a nechať ju tam do septembra. Na balkón a terasu ju dáme tiež len v prípade, ak tam nepraží ostré slnko a je zatienený. Izbové palmičky v apríli presadíme a budeme pravidelne zalievať, staršie rastliny prihnojíme.
Aj fikus od jari do jesene presunieme do záhrady alebo balkón; ešte predtým ho ale vopred postupne privykáme na ostré letné slnko.

[hore]Presádzanie je individuálna vec

Na jar potrebujú kvety presadiť, ale nie všetky a nie každý rok. Každý izbový kvet presádzame individuálne, podľa toho čo potrebuje.
Niektoré potrebujú presádzať každoročne, iné obrok, ďalšie od druhého alebo tretieho roka veku rastliny. Napríklad fikusy presadíme na jar, ale len mladé rastliny, staršie nepresadzujeme každý rok.

[hore]A akú zeleň ponúkneme na zahryznutie mačke?

Ak máte mačacieho maznáčika, môže vám niektoré rastliny, v ktorých nájde zaľúbenie, nielen ohrýzť, ale tiež sa nimi priotráviť. Preto jej nejakú tú zelenú lahôdku dajte priamo pred nos, ostatnú zeleň nechá na pokoji. Tou lahôdkou môže byť najmä šachor. Na pestovanie nenáročný, avšak okrem toho, že ako bahenná rastlina potrebuje neustále vodu. Postavíme ho teda nielen mačke na oči, ale i do hlbšej misky s vodou, prípadne zasadíme do samozavlažovacieho kvetináča.

[hore]Ako kvety inštalovať na letné stanovisko

Kvetináče s izbovými kvetmi, ktoré budeme cez leto pestovať vonku v záhrade, terase alebo balkóne, často nie je vhodné len tak preniesť v kvetináči von. Na slnku, vo vetre a vysokých teplotách bude zemina viac vysychať, preto nie je možné ju nechať najmä v plastových jednoduchých kvetináčoch, ktoré by naviac prevrhol vietor. Ešte než kvetiny v máji vynesieme na vzduch, premyslíme si, v čom budú stáť, aby prospievali a zdobili záhradu. Vyvarujeme sa umiestneniu kvetináčov cik cak, výhodnejšie je zoskupiť ich k sebe. Tak si i čiastočne budú tieniť a vytvoria si miniatúrnu mikroklímu, budú menej vysychať.
V záhrade v polotieni napríklad môžeme vopred vybudovať veľký drevený hrantík – ohrádku, kam kvetináče jeden vedľa druhého naskladáme. Ten vytvorí príťažlivý kontrapunkt v záhrade alebo krásne ozdobia terasu. Vhodným poskladaním kvetov vytvoríme estetický prírodný celok, keď dáme najnižšie rastliny dopredu, kvitnúce doprostred a vysoké ako pozadie celej skupiny.
Obrovský štvorcový hrantík na niekoľko kvetináčov môžeme kúpiť, alebo vyrobiť ohrádku z niekoľkých terasových morených dosiek. Kvety počas leta však budú potrebovať pravidelnú zálievku. Ak nebudeme často dlhšiu dobu doma, presunieme kvety do tieňa a zaistíme niekoho, kto bude zalievať. Využijeme aj samozavlažovacie kvetináče.
-ag-
zdroj:tvojdom.sk