Takže pokiaľ ide o nulovú sadzbu dane z tichého vína, okrem Slovenskej republiky takúto sadzbu dane uplatňuje Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Grécko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko, teda viac ako polovica členských štátov. Nulová sadzba dane sa uplatňuje v súlade s ustanovením čl. 5 smernice Rady č. 92/84/EHS z 31. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31. 10. 1992):
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:09:01:31992L0084:SK:PDF
Kto má záujem, nájde aktuálne sadzby spotrebných daní z alkoholických nápojov uplatňované v členských štátoch na nasledovnej stránke:
http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/excise_duties/alcoholic_beverages/rates/excise_duties-part_I_alcohol-en.pdf - táto stránka je však prístupná iba v anglickom jazyku a pravidelne polročne sa aktualizuje.
Ako je, resp. akoby malo byť všeobecne známe, základné pravidlá spotrebných daní upravuje zatiaľ smernica Rady č. 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992):
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1992L0012:20041224:SK:PD F
Pokiaľ ide o túto smernicu, odporúčam tým, ktorí ovládajú cudzie jazyky smernicu stiahnuť v anglickom alebo nemeckom alebo v ktoromkoľvek inom jazyku príslušného členského štátu, na tento účel stačí v adrese zameniť písmená SK písmenami EN alebo DE alebo CS a pod. Len na ilustráciu, slovenský preklad smernice pochádza z „dielne“ Vysokej školy dopravnej v Žiline, ktorej preklad zadal Inštitút pre aproximáciu práva, ktorý v predvstupovom období zastrešoval preklady legislatívy EÚ. Ten podľa slova „preprava“ v názve smernice usúdil, že táto smernica patrí rezortu dopravy a tak aj preklad bohužiaľ vyzerá ...
Uvedená smernica, ako už z jej názvu vyplýva, upravuje základné pravidlá mechanizmu spotrebných daní, teda i pravidlá prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktoré majú byť premietnuté a aj sú premietnuté v národnej legislatíve spotrebných daní.
Avšak ani zo samotnej smernice a ani z nariadenia Komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom správnom doklade na prepravu tovaru podliehajúcom spotrebnej dani v režime pozastavenia dane, ktoré ako nariadenie má priamu účinnosť a teda nie je súčasťou národnej legislatívy nevyplýva, že preprava tovaru z daňového skladu sa musí uskutočniť bezpodmienečne iba v režime pozastavenia dane s použitím štvordielneho sprievodného dokumentu. Teda len z daňového skladu do daňového skladu bez ohľadu na daňové územie, na ktorom sa prijímajúci daňový sklad nachádza, z daňového skladu oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte bez ohľadu na skutočnosť, či je oprávnený príjemca registrovaný alebo má iba povolenie na jednorazový nákup tovaru v režime pozastavenia dane v inom členskom štáte:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1992R2719:20070101:SK:PD F
Z nariadenia jednoznačne vyplýva iba to, že pri preprave tovaru v režime pozastavenia dane sa musí použiť štvordielny sprievodný dokument, ktorého vzor je v prílohe nariadenia, nič viac, teda niečo také, že prevádzkovateľ daňové skladu smie dodať tovar iba v pozastavení dane.
Ak by sme sa držali filozofie, že prevádzkovateľ daňového skladu smie dodať tovar iba takým daňovým subjektom, ktoré sú registrované a teda iba v pozastavení dane, potom by sme si nikdy nemohli kúpiť ani kvapku benzínu, alkoholu alebo cigarety.
Preto ani smernica a ani národná legislatíva nebráni nákupu tovarov nachádzajúcich sa v daňovom voľnom obehu, a to ani na intrakomunitárnej úrovni, kedy sa však povinne pri preprave tovaru musí použiť zjednodušený sprievodný dokument, ako vyplýva z nariadenia Komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom doklade na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúcom spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do obehu v odosielajúcom členskom štáte:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:09:01:31992R3649:SK:PDF
Teda, ak chcem nakúpiť v daňovom sklade v inom členskom štáte tovar podliehajúci spotrebnej dani a ako podnikateľský subjekt nemám registráciu daňového skladu alebo oprávneného príjemcu, jednoducho mi dodávateľ tento tovar dodá a vyfakturuje vrátane spotrebnej dane, čím dôjde k naplneniu ustanovenia čl. 6 ods. 1 písm. a) smernice Rady č. 92/12/EHS a teda k vzniku daňovej povinnosti podľa príslušných ustanovení legislatívy dodávateľského členského štátu. A keďže tu sa bavíme o spotrebnej dani z vína, v slovenskom zákone takýto prípad upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a). Problém intrakomunitárneho obchodovania v režime daňového voľného obehu je však spojený s tortúrou oznamovacích povinností a refundáciami dane, čo však aspoň nulová sadzba dane, ak je uplatňovaná v oboch krajinách, zjednodušuje.
Z praxe poznám prípad, keď slovenský a nie malý výrobca vína vôbec nie je registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu a v pohode dodáva víno vo veľkom francúzskemu negociantovi, ktorý naopak je registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu, a to z dôvodu, že vo Francúzsku sa na tiché víno uplatňuje sadzba dane vo výške 3,45 EUR/hl. Preprava vína sa v tomto prípade uskutočňuje s použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu a Francúzovi aj napriek skutočnosti, že je prevádzkovateľom daňového skladu je lautr jedno, že zo Slovenska nakupuje víno nachádzajúce sa v daňovom voľnom obehu, ktoré je zaťažené spotrebnou daňou rovnajúcou sa nule.
Na registráciu daňového subjektu sa treba pozerať pragmaticky a nie ako na nejakú povinnosť, ktorej sa chcem vyhnúť. Ani jedna z registrácií upravených zákonmi o spotrebných daniach nie je povinná, každé takéto ustanovenie začína zhruba slovami: právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce, musí... Takže ktorá nechce, nemusí, treba sa však zamyslieť, čo všetko mi registrácia umožní a svojim spôsobom zjednoduší a súčasne ako rozšíri moje možnosti intrakomunitárneho obchodovania.
Osobne by som v tomto prípade volil registráciu ako oprávnený príjemca v zmysle ustanovenia § 21 zákona. Toto ustanovenie umožňuje buď
1. registráciu daňového subjektu s pridelením registračného čísla pre spotrebnú daň s možnosťou opakovaného nákupu tovaru v pozastavení dane z iných členských štátov, a to až do zániku, resp. zrušenia registrácie z úradnej moci, napr. pri opakovanom porušení zákona, alebo
2. vydanie jednorazového povolenia na konkrétne množstvo tovaru u konkrétneho dodávateľa v konkrétnom členskom štáte. Uskutočnením obchodnej transakcie platnosť tohto povolenia zaniká a preto je potrebné na každú ďalšiu obchodnú transakciu vybaviť nové povolenie!
Registrácia podľa prvého bodu umožňuje nákup všetkých druhov vína v pozastavení dane vo všetkých členských štátoch, pochopiteľne s výnimkou Slovenskej republiky, teda okrem tichého vína aj šumivého vína a medziproduktov.