Dakujem vsetkym za odpovede a povzbudenie.Co sa tyka manzela pri porode,sama neviem ci ho tam chcem.Na jednej strane ano aby ma drzal a mala oporu a na druhej strane nie,lebo by som sa asi hanbila pred nim aj stonat,nebodaj kricat....A po tej aferke na Antolskej,ked zomreli tie dve pacientky pri porode sa bojim,ze tak skoncim aj ja.Ja viem ze by som mala mysliet pozitivne,ale akosi sa mi to neda.A preto sa ani neviem tesit.Som hrozna ja viem.

A ozaj co mi poradite zazmluvnit si lekara alebo nie?

Ja si myslím, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Každý lekár ti musí dať takú starostlivosť, akú potrebuješ. Nekomplikovaný pôrod odrodí i sestrička. A keď nastane problém je úplne jedno, či je zazmluvnený alebo nie.
Nesmieš myslieť negatívne. Adrenalín dieťaťku veľmi nepomôže. Kľudná mamička = kľudné dieťa...

ked si spomeniem na svoje dva porody, tak placem - od stastia...
podotýkam, ze dcery maju uz 9 a 11 rokov

Dievčatá ( i Martin ), ďakujem za povzbudenie.
Nejde mi o jeho prítomnosť pri pôrode preto, lebo je to "trendy", ale mám z toho tak neskutočnú hrôzu ( už odjakživa- zrejme som v detstve videla nejaký "pozitívne" ladený film s pôrodnou zápletkou ), že som kvôli tomu ani dieťa neplánovala mať. Ale- stalo sa a o pár týždňov je to tu.
Taktiež by sa mi ľahko vravelo niekomu inému, že to zvládne, že to zvládli miliardy žien... veď túto vetu počúvam pravidelne. Vlastne počúvala som, lebo už sa so svojím strachom v podstate nikomu nezverujem, lebo viem, aká veta by nasledovala... Tak to akosi "spracúvam", snažím sa s tým zmieriť, ale viem, že tomu neuniknem. Bábätko je ešte stále otočené koncom panvovým, takže možno pôjde von sekciou, čo tiež nie je žiadna výhra...
Našťastie je tu epidurálka, tá mi ako-tak dodáva nádej, že to snáď nejako zvládnem...
Pritom by mi naozaj stačilo, keby mi partner povedal: "Neboj, budem tam s tebou, je to predsa aj moje dieťa a chcem byť pri jeho príchode na svet."
To, že ja budem ( možno niekoľko hodín ) zatvorená na "čakačke" v bolestiach a on na chodbe- to mi naozaj nepomôže.
Tak ma teraz napadlo- stojíme pri sebe v dobrom i v zlom????
Ospravedlňujem sa za citové výlevy, ale občas sa musím vyventilovať a hodiť do éteru, čo naozaj cítim...

Ja som oboch synoch rodila na vyvolávačky po termínoch. Ani pri jednom nebol manžel, nechcel.Prvý sa narodil asi po 2 hodinách a s druhým som bola celý deň v bolestiach. Keby bol pri mne manžel , necítila by som sa dobre, nie je to príjemné, keď sa zvíjaš v bolestiach a niekto sa na teba pozerá. Na pôrod sme čakali asi 4, ani jedna tam nemala manžela.Toľko moja skúsenosť.

Týmto si určite povzbudila každú maminu-prvočakateľku. Ja sa normálne čudujem, že ženy, ktoré pôrod zažili, do takejto témy opisujú svoje zážitky z pôrodov. Ja som si povedal, že žiadnej žene provčakateľke nebudem nikdy hovoriť o pôrode, ako naozaj prebiehal. Určite to nepovzbudi..skôr to privodí ešte väčšiu depresiu, ako má doteraz.

...neospravedlňuj sa a vylievaj... ventiluj...... my (aj éter) zvládneme... len mi tak pri Tvojich slovách zišla na um pravda odveká...: chlapom treba všetko povedať priamo... a nie čakať, že sa dovtípia......prelom v sebe bariéru a hovor s tým svojím na rovinu o všetkom čo cítiš... čo od neho očakávaš...... možno aj on prešľapuje bezradne... ak sám nechápe Tvoje stavy... úvahy... ...a spôsoby príchodu na svet vopred nerieš... všetko sa vyvŕbi až v aktuálnom čase a lekári budú rozhodovať v záujme Teba a Tvojho dieťatka... od Teba očakávajúc rozumnú spoluprácu... isto sa Ti teraz zdá byť lacná fráza "mysli pozitívne"... je však naozaj čarovná...

Avonka, ved sa opýtaj lekára či si proste nemôžeš rovno dohodnúť sekciu..objektívne na to dôvody sú ak je bábo opačne otočené, pravdepodobne by ti ju aj tak robili a ak je to len trochu možné tak si to proste želaj, naplánuj a hotovo ..a tým pádom máš pôrod vybavený. vlastne to žiaden pôrod nebude..bude to operácia. síce ťa potom bude bolieť pár dní brucho,ale to bolí aj ludi po operácii slepého čreva či pruhu a reálny "pôrod" tým pádom vobec nezažiješ. len je dobré sa na tej sekcii dohodnúť vopred a nie len tak že "ak to nepôjde samo,tak budeme musieť rezať" lebo v tom prípade máš prežitý aj pôrod aj sekciu. Zisti si či sa fakt nedá rovno dohodnúť na sekciu a máš pokoj. tam ani manžela neriešiš,lebo tam proste byť nemôže aj keby chcel, ľahneš si, uspia ťa a zobudíš sa ako matka..ak máš z toho pôrodu fakt takú traumu toto by si si mala vybaviť. Sekciou sa dnes rodí tak veľa detí že Tebe by to mali prislúbiť zo zdravotných dôvodov už vopred.. ved tá psychika robí babatku veľmi zle.. takto sa ukludniš vieš čo ťa čaká a je pokoj..šup šup lekárovi a dohodni si to.

Sekciu na požiadanie ti v SR nikto neurobí (myslím legálne - bezplatne). Aj keď je pár týždňov opačná poloha...stále existuje šanca, že sa dieťa pretočí správne (vlatná skúsenosť - pretočilo sa)
Ďalšia vec..lekári viac uprednostňujú spinálnu anestézu (lokálne umŕtvenie), keďže je to lepšie pre tvorbu mlieka.
Poznám jednu mamičku, ktorá má za sebou dva pôrody. Jeden normálny, druhý sekciou. A povedala, že sekcia bola horšia z jej pohľadu.

...ošetrujúci lekár je od toho, aby posúdil reálne aktuálny stav... a v tomto prípade naozaj psychika pôsobí alarmujúco... si myslím, že priamy rozhovor s lekárom aj o tomto probléme môže byť úspešný... ...za opýtanie naozaj nič nedá a fámy radšej nechajme bokom... mám za sebou "klasiku"... geminy... aj sekciu... ...žiadnej čakateľke by nepomohli detaily, ktorými som si prešla... niekedy je naozaj menej (vedieť)...viac...

Ak máte niekoho blízkeho (okrem manžela, ktorý pri pôrode nechce byť), kamarátku, sestru..., ktoré by tam s vami rady boli a podporili vás, a vám by to neprekážalo, tak určite doporučujem. Budúca mamina sa necíti tak sama a tiež personál sa často správa lepšie, keď je tam niekto "na vašej strane".

Veľmi si vážim vašu ochotu pomôcť, i čas, ktorý tu s nami trávite. Určite túto tému s lekárom preberiem a poradím sa s ním ohľadom pôrodu- či prirodzene alebo sekciou. Každý spôsob má plusy i mínusy ( najradšej by som sa obom vyhla ).
V našej pôrodnici sa sekcia prevádza pri spinálnej anestézii, čiže mamička narodenie dieťaťa vidí, je pri plnom vedomí.
Partner moje pocity pozná ( resp. rozprávala som mu, čo cítim, čo by som chcela a čo nie- či to aj vnímal, nezaručujem... príde z práce večer unavený a často ma vtedy žiada, aby som ho nechala chvíľu v kľude... je to ťažké, od januára som PN- sama doma celé dni, možno aj preto ma chytajú takéto stavy... ).
V tejto našej debate som si všimla, že Martin zastáva názor, aby sa muži zúčastňovali pôrodu, a naopak ženy k tomu muža nechcú nútiť. Treba na nich naozaj neustále brať ohľady? Sú aj oni tak ohľaduplní voči svojim nežnejším polovičkám?
Ranné nevoľnosti ( u niektorých "šťastlivých" takmer celodenné ), kadejaké krvácania, bolesti, pošramotené chrbtice, popôrodné následky ( telesné i duševné )- všetko toto znáša žena, muž nie. Takisto pôrod si musí pretrpieť žena- či chce alebo nie. Muž opäť nemusí, čo ak by mu ten pohľad nerobil dobre?
Celé mi to pripadá, ako keby sa tehotenstvo a rodičovstvo ani mužov netýkalo ( česť výnimkám- zopár takých sa vyskytuje ).

Minule som tu na porade v nejakej téme čítala príspevok jednej ženy, vraj má termín/ nepíšem presne už si ho nepamätám/ 12.1.2011, ale už má vybavenú sekciu na 7.1.2011, lebo vtedy má narodeniny. Čudujem sa , že čo už si ľudia nevymyslia.

Len aby 6.1. neporodila spontánne
A potom môže "všimné" pýtať späť...určite to nebude "za modré oči".

ja som písala, že je super,keď bude manžel pri pôrode. netreba ho nútiť. povedz mu, že je to tvoje želanie a to je to najmenej, čo môže pre teba a svoje dieťa spraviť....
ak bude napriek tomu proti, povedz mu, nech je pri tebe aspoň v miestnosti počas kontrakcií. trvá to niekoľko hodín a byť tam sama, nie je fakt bohviečo...

len tak na odľahčenie témy, ja som môjmu mužovi povedala (keď sme zistili, že čakáme bábo a on ešte nevedel, či bude pri pôrode a ja som to chcela), že ak tam so mnou nepôjde, dám do rodného listu, že otec je neznámy a postupom času sa sám rozhodol, že chce byť prvý,kto uvidí svoje dieťatko

To, že bude pri mne počas prvej doby- mi síce pred časom sľúbil, no keď sa teraz niekto spýta, či budeme spolu pri pôrode, tak už o tom nechce ani počuť... tak vôbec netuším, na čom som.
Teraz sa spolieham na tú prehliadku pôrodnice, hádam to ním pohne.

...avonka... éra "rádobychlapov" čo 2 roky na vojne "trpeli" viacej... ako ich ženy pri pôrode... je už (aj na Tvoje šťastie) daaavno pominutá... ...hoci možno pre mnohých len tým, že zvs zrušili...... materstvo má pre nás "baby" ooobrovskú výhodu... dodáva nám síl... na ktoré ani ozajskí chlapi nedorastú (ale aspoň vnútorne si to priznajú)... ...nebuď zatrpknutá... prírodu nemôžeš zmeniť... ale svoj postoj áno... a aj z toho "svojho" diplomaticky môžeš vycepovať kadečo... si myslím... že je z nastávajúceho okamihu rovnako ľaknutý ako Ty... je najsuper... ak sa pri tom viete držať za ruky... verím... že Ťa príjemne prekvapí......
P.S... ten Tvoj pôvodný dotaz mi prudko pripomína maturity... aj ten naj*** študent cvrkal do gatí od strachu, že neprejde... a potom sa nadnášal... že akaaa to malina... naozaj je to tak aj s pôrodom... strašiak má aj v tomto prípade veľké oči... keby sme Ti popísali ten najhorší scénar (odžitý) aj tak už nemáš kam cúvnuť... tak sa proste rozhodni, že Ty budeš práve tá... čo to zvládne s nadhľadom... pretože "aj tak še daaa"...

Zdenka, neviem či si spomínaš, ale jedna nemenovaná moderátorka zvaná aj "šarmantná Zlatica", tiež úplnou náhodou porodila sekciou na Valentína