Na to by som sa nespoliehala, ak je rovnakej sorty ako ten môj, to ho skôr prekotí ako pohne

ja len jeden odkaz pre mamičky-čakateľky : dnu môže von musí, takže žiadnu paniku. Jo a najmä keby všetky vo vašom okolí začali spomínať katastrofické scenáre, treba ich pekne od pľúc poslať do ...........hájička hooodne zelenýho a myslieť len a len pozitívne-verte, že viem o čom hovorím - minulú stredu odrodila moja kamoška indikovanou sekciou, ale keď jej bolo počas tehotenstva šoufl z rečí "kamarátok" zavolala mne a ja mrcha som jej tie blbé reči potvrdila a zveličila- pokaždé to skončilo výbuchom smiechu a drobček sa volá Paulínka- dievča ako obrázok akurát chúďa malé narodeniny aj meniny odbavia jednou tortou 22.6. má meniny a deň na to narodeniny.

Júúúj..teda všetko by som svojmu dieťaťu urobil, ale toto určite nie. Keď sme vyberali mená pre deti..jediná podmienka bola minimálne 2 mesiace pred termínom a 2 mesiace po termíne pôrodu sme hneď vytrhli z kalendára
To už horšie môže byť iba Eva alebo Adam narodení 24.12....

Môj brat sa volá Štefan 26.12. a narodil sa 25.12. dodnes to mame vyčíta

no chce nechce urobili to - meno malá podedila po babke, ktorá už nemá tú možnosť potešiť sa s vnučkou, tak si ju chcú aspoň takýmto spôsobom pripomínať.

Neoficialne sa vzdy da dohodnut, a ked nie, da sa najst ina porodnica...

Avonka,

znejes velmi smutne a znechutene z postoja svojho muza. Len som Ti chcela dat vediet, ze som ta pocula a viaceri Ta tu vnimame, aj ked podporu by si radsej nasla prave u neho. Naozaj vie, ako biedne sa citis a co od neho potrebujes? Ak ano, skus hladat ine zdroje opory, priatelky, znamych, mozno Boha ale hlavne seba. Podporuj sa sama v tom, co by si potrebovala, bud si sama najvacsou oporou. Ty to totizto zvladnes, ci ta Tvoj manzel bude podporovat tak ako potrebujes, alebo vyplasene a unavene nebude robit nic. V kazdom pripade mas na to silu a posunie Ta to dalej.
PS: Napriklad aj psycholog s Tebou moze pracovat na zmierneni strachu z porodu.
Velmi drzim palce! Si silna!

Avonka i Fatinka,
chápem vaše obavy i znechutenie z mužov /hormóny tehuliek sú už také/, ale ste ženy a už to samo o sebe znamená, že to zvládnete. Zachovajte kľud, pokoj, smejte sa hoc i na vtipoch na porade.... Už som tu písala, že môj manžel bol pri pôrode /viď príspevok 11/... ja som sa bála tiež, mužovi som na čakačke pri kontrakciách vynadala zato, že som tehotná /neviem či aj to nie, že ho nenávidím/ a po pôrode som zahlásila, že nikdy viac..Avšak pár hodín po pôrode som behala ako srna, najedla som sa do prasknutia, usmievala sa nad pomrnkávajúcim klbkom a túžila byť doma spolu s manželom...ááá teraz máme 3 deťúrence a ja sa na tom už len smejem.
Držím Vám päste, radosť z detičiek a určite nám dajte vedieť čo je s Vami.

Čakajúce mamičky. Ja už to mám dávno za sebou (ale 4x).Teraz som v očakávaní vnúčatka a mám pocit že mám väčší strach, ako moja dcéra.Pred rokmi keď som rodila ja, neboli žiadne informácie, ani filmy (Ordinácia .. a pod.) kde sme videli pôrod a pod. a preto menej znalé sme sa aj menej báli. Určite to nie je také strašné ako to vnímate pred pôrodom, všetko to tak rýchle ubehne, že pri pohľade na VAŠE bábätko všetko okamžite zabudnete a tešíte sa. Držím Vám všetkým palce a dajte vedieť ako to dopadlo.

Ďakujem za milé slová, ste všetci veľmi zlatí.
Psychológa som zvažovala hneď na začiatku tehotenstva, ale potom mi veľmi pomohli knihy s pôrodnými príbehmi a strach sa akosi vytratil - ale len dočasne ). Takže asi ich prečítam ešte raz :-DDDDDDD

Avonka ako vidim toto nie je len o porode a strachu, mas zrazu pocit ze si v tom sama a nedostavas od manzela to co ocakavas. Si dlho sama doma, stres,nervozita.. ja Ti len chcem napisat Avonka jedno velke POZOR.. z vlastnych dobrych aj zlych skusenosti ta musim varovat.. sposob akym tlacis na svojho manzela a akym myslis je takmer zaruceny sposob ako o toho manzela prist. Ano chlapi su taki aki su a je ich takych vacsina a tych zopar ktori zvladaju rodicovstvo dokonale by ti zase mozno liezlo na nervy inym sposobom. Manzela mas na to aby dieta malo komplet rodinu aby ste boli dvaja ktori dieta lubia a aby hlavne plnil tie muzske ulohy..nechaj ho v pozicii lovca a ty zostan v pozicii zeny..nezmenis to a akymkolvek tlakom ho od seba len odozenies. Od kazdeho mozes ocakavat len tolko kolko je schopny v ramci svojich fyzickych a mentalnych schopnosti dat..a muzi su proste inak nastaveni ako my. Tak ho pouzi na to na co sa pouzit da a vsetci budu spokojni. Ocakavat ze ti dokonale porozumie je naivne ale to neznamena ze ta nelubi. Vela zien si znicilo manzelstva len preto ze ocakavali od muza ze bude All in one.. treba si to emocionalne rozdelit..na porozumenie su hlavne priatelky a ked budes mat dieta tak sa ti tie emocie pekne podelia a nebudes uz na svojom manzelovi tak visiet.. a vsetkym to prospeje. a este poznamocka.. to ze tvoj manzel nechce po prichode z prace nic pocut a mat aspon polhodinu pokoj je uplne normalne a robi to drviva vacsina chlapov aj pracujucich zien.. daj mu tu pauzu..a on ti bude vdacny a zase ti potom on da nieco co potrebujes ty ak to po lopate definujes. Ja ta uplne chapem ze mas hnev na cele muzske pokolenie a mas pocit ze vacsina starosti je na zenach..ano suhlasim, ale s tymto postojom sa neda zit v manzelstve (ja som preto spokojne uz roky rozvedena) ale ak chces zit v manzelstve tak sa nauc diplomacii.. ak je medzi vami laska a spolocny zaujem tak to stoji za to.

... pridávam sa aj ja so svojím málom. Asi po desiatich rokoch som stretla svojho bratranca z druhého kolena ( býva v Čechách a chodili sme do rovnakej triedy na strednej) a prvé, čo z neho vyletelo, bolo, že bol pri pôrode ... že aká je malá nádherná ... že prestrihol pupočnú šnúru ... že je neskutočne rád a že si to až tam uvedomil, čo sa vlastne stalo s jeho životom ... oči mu žiarili, no bol veľmi šťastný ... no nestihla som povedať ani ň ... celý čas hovoril iba on. No dovtedy som ani netušila, čo sa v takej duši nového otecka stáva ... . No, a ak by tvojmu partnerovi predsa prišlo zle ... tak je iba človek ... u nás na východe sa hovorí: " Šak ja lem chlop ... ".

A čo sa týka pôrodných bolestí, tie vymiznú, resp. na nich okamžite zabudneš okamihom, keď dostaneš svoju maličkú, či maličkého prvý raz do rúk ... , hoci strach pred pôrodom sme mali všetky. Musíš byť statočná ... v pokoji dýchaj a pevne sa drž ruky svojho partnera.

... teším sa s Tebou.

Ahojte, nečítala som všetky príspevky zodpovedne, ale....
K tomu pôrodu. Tak ako bolo spomínané. Celý čas som tomu nevenovala pozornosť. 8.11xxxx som bola ešte v práci a 9.11xxx som prišla ráno o 8,00 na prehliadku a o 10,20 som už porodila. Bola som vraj rýchlejšia ako tety čiernej pleti. No a kričala som tak, že ma bolo počuť až do poslednej izby. Ich chyba, mali začať skôr s pôrodom, oni si mysleli, že keď som 1.rodička tak tam budem stepovať 12 hodín.
A milá Avonka, tehotné ženy bývajú nepríjemné a uvidíš, že po pôrode sa aj ty zmeníš. A bude sa na veci ináč pozerať. Syna som čakala s jedným a dnes som s druhým. Ten prvý chcel mať iba syna /vraj ja dieťa/, ale diskotéky, kamaráti.... tak som si povedala dosť. Dnes mam vedľa seba dobrého priateľa, ktorý je až tak dobrý, že ho mám chuť niekedy zabiť. Moja mama mi vždy vriavela keď som bola sama: príde hlúpy čo ťa kúpi. Hlúpi nie je a viem že ma má strašne rád. Veľa šťastia budúce mamičky.

Lulu, žijeme "na divoko" , nie v manželstve. Veľa ľudí mi naznačuje, že by sa "patrilo" uzavrieť manželstvo, ale ja na to chuť a odvahu naozaj nemám. Polovičke by to nevadilo, ale ja si pripadám už len ako pracovná sila v domácnosti, nie ako plnohodnotná bytosť ( ale je príjemné čítať o tom, ako okolie citlivo pristupuje k tehotným ženám ).
Celé dni som sama, takže všetky domáce práce sú len na mne, opravovala som si nábytok, dvere, všetko sama...
Ale to už som odbočila priďaleko od Fatinkinej témy :-)
P.S.: na partnera netlačím ohľadom jeho prítomnosti pri pôrode, hovorili sme o tom počas celého tehotenstva asi 3x, takže mu to neservírujem denne namiesto večere :-DDD
V podstate zlý nie je, veľmi sa na bábätko teší, hladká a pusinkuje mi bruško, rozpráva svojmu synčekovi, ako ho budeme brávať na výlety, čo všetko budeme robiť... len ma mrzí to, že v situácii, ktorej sa odjakživa tak strašne bojím, ma chce nechať samu, napriek tomu, že dnes je možnosť, aby sme boli pri tom spolu- vlastne naša trojčlenná rodinka.

Avonka a možno by Ti tam odpadol potom by si mu povedala, že sa za neho hanbíš. A čo sa týka domácnosti. Mne tiež keď pretečie pohár trpezlivosti tak poviem našim, že "dnes má služka" voľno", že sa musia zariadiť ako chcú. A keď bolo prvé vyvrcholenie daňových priznaní tak som im oznámila, že chod našej domácnosti sa v tejto chvíli zastavil. Čo myslíš čo nasledovalo ? Prišla som domov a môj priateľ urobil vepřo, knedlo, zelo. Dnes je pekný slnečný deň, tak sa treba tešiť. Ja keď mám zlý deň tak idem do potravín hoci iba na pečivo. Tam sa popozerám a prídem na iné myšlienky.

Ivenka, keď je takto krásne vonku, tak plne využívam tie moje dvojhodinové vychádzky a chodím von, teším sa z horúcich slnečných dní ( hoci to asi z mojich príspevkov nepoznať :-D ), horšie je to, keď prší a je chladno... vtedy sa mi ani dýchať nechce...

ja ťa chápem Avonka.. aj mňa by to na Tvojom mieste mrzelo samozrejme a ja som sama vďaka manželovej pritomnosti na porodnej sale uplne vyborne..bol tam jediny tatko a všetky ženy mi ho závideli..to je fakt. Možno by zabralo mu to povedať ešte takpovediac raz a naposledy .. vysvetliť mu ako sa tam budeš sama zle cítiť a ak ťa ľubi tak by ti to proste nemal robiť a mal by sa o tvoju spokojnosť starať viac ako o svoju..lebo to je princíp lásky (preto som aj presvedčená že okrem materinskej lásky sa skutočná láska medzi mužom a ženou objavuje len výnimočne).

ale zase ak by tam šiel nasilu len preto že ty chces a potom by ti to rok vyhadzoval na oči resp.by to malo vplyv na intimny život..čo sa vraj niekedy chlapov stane.. tak to nestoji za to.

ešte dodatok..môj exmanžel síce bol pri pôrode ukážkový,ale potom polroka nešiel s dieťaťom ani sam na prechadzku ani ho sam neokupal ani neprebalil ani nijako nezmenil svoj životny štýl..a tak som so synom od jeho 8 mesiacov sama.. takže dôležité je naozaj čo príde po pôrode, tam sa formuju vzťahy najviac..držím Vám palce.

Fatinka, všimla som si, že sme kolegyne :-DDD
Prajem Ti pokojné prázdniny! :-)

Vždy, keď si spomeniem na pôrod mojej kolegyne, zjaví sa mi úsmev na tvári. Ona je veľmi flegmatický typ, ktorý len tak niečo nevyvedie z miery. Otehotnela po 30-ke, jej manžel chytil paniku vždy, keď prišla otázka či bude pri pôrode mal z toho doslova traumu. Marcelka to vždy v kľude zakončila poznámkou: "Nech tam radšej nejde, narobil by mi tam len ostudu." No a keď prišli bolesti manžel zaviezol Marcelku do nemocnice, chvíľočku ostal a utešoval ju, vraj to nič nebude a už už sa chystal domov, keď panika zachvátila Marcelu a začala kričať: "Všetko beriem späť, žiadne dieťa nechcem!!!" a ako ju tak viezli na sálu chytila ruku svojho manžela a skríkla naňho: "A ty nikam nejdeš, nepustím ťa!!!" neviem či od strachu alebo šoku, či prekvapenia z jej správania ostal. Hoci neplánovane boli pri pôrode obaja. To svoje správanie si dodnes nevie vysvetliť ani Marcela, život píše príbehy sám.

Ludmilla, tým príbehom si mi pripomenula, ako sa nechtiac moja polovička zúčastnila 3D-ultrazvukového vyšetrenia:
Zazvonili sme pri dverách lekára, ktorý 3D/4D vykonáva, a budúci otecko sa otočil, že ma počká v aute. Vtom sa otvorili dvere a lekár sa ma pýta: "Vy tu nemáte muža?" "Mám, práve mi uteká do auta." "A vy ho pri vyšetrení nechcete?" "Chcem, ale on sa bojí lekárov."
Tak sa milý doktor rozbehol za ním na ulicu a dotiahol mi ho dovnútra. :-DDD
Keď mu zavelí zdravotník, tak sklopí uši a neodvráva. :-DDD
Na vyšetrení sa usmieval a má z toho zážitok.