Súhlasím, že psychika je dôležitá, len je tu aj fyzická predispozícia - ja som sa pri prvom uponáhľala a skoro 5 mesiacoch v nemocnici ( ležala som o16.tého tt) som si podpísala papier domov s tým, že mám rodiť cisárskym - bola som nútená ísť do inej nemocnice- opitý lekár vyhlásil, že v noci sa spí a nie rodí a ..... pichali mi udržiavačky a cez deň vyvolávačky- zrazu zistili, že cisársky už nemôžu urobiť - už sa bábo zosunulo - otvoriť som sa nevedela ani po všelijakých tabletách a injekciách a bolo to niečo hrozné ( a povedali, že bábo hocijako musí von- začal sa odlupovať vak blán a ja krvácať) - dokonca lekár pri mne presedel celý čas - držal ma za ruku kým som povinne zadržiavala dych - lebo som nemala predýchavaciu fázu ale hneď tlaky , nehovoriac keď mi začali "lámať kosti panvy" - otváranie..... poviem úprimne po 8 hodinách dusenia si toho veľmi veľa nepamätám.... po pôrode som bola rak - chodiť vzad - ale aspoň som vedela ešte chodiť a vypadala som na tvári ako leopard škvrnitý ...
V nemocnici, kde som ležala sa chytali za hlavu čo so mnou dorobili... takže psychicky môžem byť geroj , ale je potrebné aby sme mali pri sebe aj lekárov odborníkov a aby bolo bábo zdravé... ( ako som už niekede napísala- nebyť cisárskeho pri druhej asi by sme ju nemali - nikto nevedel, že má choré srdiečko , ale určite by normálny pôrod jej aneurizma nevydržala) . Záver MUSÍME MAŤ ŠŤASTIE !!!!!!!!!!!!!!!!!
A verte, že šťstie je aj v malých veciach, ktoré ani nevnímame, že v skutočnosti sú šťastím!
Držím palce a prajem veľa šťastia!

Bionda, keď Fatinka napíše "strašne sa bojím pôrodu" a prečíta si Tvoju odpoveď - no neviem, asi veľkú radosť mať nebude...
Viem, že si napísala len svoju, žiaľ, nie dobrú skúsenosť, ale v záujme psychickej pohody zadávateľky témy a jej podobných /napr. Avonka1/, ktoré ju sledujú, si myslím, že by bolo lepšie, keby si svoj príspevok vymazala /neber to prosím osobne/.

...sama som bola zvedavá, ktorej sa "zadarí" trafiť kliniec po hlavičke... ...v odcitovanom príspevku je naozaj kuuuuuuus pochopenia... ...hoold exhibicionizmus naozaj svoje úuužasnéeee podoby máva......

... a vy si myslíte,že zadávateľka žije vo vákuum ? nečíta noviny , nepozerá tlelvízor alebo nežije na zemi tak ako ostatní ... aj to je život a dôležité je, aby mala dobrého pôrodníkavopred dohodnutého! a ten je pre ňu najväčšia opora postará sa o ňu, keď to príde, bude vedieť ako je bábo otočené a všetko čo je pre ňu to najdôležitejšie! Príde do nemocnice a nebude anonymný pacient x a bohužiaľ naozaj sa o ňu postarajú inak .....
...
Nemyslím si, že to je exibicionizmus ( myslíte , že chuť predvádzať sa???? nemyslím si . Vo mne to nezanechalo až také dobré pocity), je to realizmus....
Ale zas jej tu nefabulujte - a to , keď napíšem vlastný názor na názor iného, neznamená, že som nepriatriateľ

Bionda, áno, pridala si svoje skúsenosti, ale Tvoje vlastné nepríjemné spomienky na pôrod v nich zanechajú ešte väčší strach, nepokoj, paniku.... A nie, nežijú vo vákuu, sami sa priznali, že o pôrode toho veľa prečítali, ale keď im niekto pár dní pred pôrodom povie o takýchto veciach - no neviem...Naďalej súhlasím s Oliwa. A nemyslím si, že "vybavený" lekár je ten najlepší spôsob... LEKÁRI by sa mali snažiť byť LEKÁRMI presne tak, ako to prisahali, však ?!

pridávam sa k názoru že s tými "vybavenými" lekármi to nie je žiadna istota dobrého pôrodu, hoci chápem že človek sa chce poistiť vopred ako sa len dá,aj ja som to urobila. Vybavený lekár, objednaná epidurálka ale ked prislo na konecnú fazu pôrodu akosi to nešlo a nešlo von a zrazu tam nado mnou maturovalo 6-7 lekárov že či rezať alebo ešte tlačiť. Náhodná okoloidúca lekárka prišla pozrela a povedala rezať a rýchlo a tak som šla na sekciu..a chvalabohu lebo syn mal tak vyvrátenú dozadu hlavičku žeby sme mu zlomili vazy keby sme tlačili ďalej.. je veľmi užitočné urobiť ultrazvuk tesne pred pôrodom. Ale bez manžela pri sebe by som sa tam aj tak tie celé hodiny citila uplne stratena to je fakt. Ale ako hovorim zalezi od typu chlapa..niektori ti tam môžu akurát tak zavadzať to radšej zobrať kamarátku alebo nejakú pribuznu. Držím palce.

Moja sesternica mala "vybaveného" pôrodníka, no keď ho bolo treba, mal vypnutý telefón. Neskôr jej to vysvetlil tak, že v rovnaký čas rodila aj jeho žena, tak bol s ňou. Prašule si, samozrejme, nechal. Vtedy to ešte nebolo na zmluvu, takže potvrdenku o platbe nemala...

... nuž máš pravdu, že možno to nie je ten najlepší spôsob, ale bohužiaľ ľudia ich tak naučili... ale keď to vidím .... nemám slov- česť výnimkám! .. dnes sa dá už rodiť s lekárom, ktorý sa o rodičku stará počas celého obdobia- v tom som za - pozná celý priebeh a aj budúcu mamičku....
ako som napísala o stránku pred - Držím palce , vždy vravím všetko bude a je tak, ako má byť ......

Fatinka a všetky tehuľky,
ja Vám odporúčam, vypnite internet, prestaňte nasávať milión zaručených a nezaručených informácií o pôrodoch a pôrodníkoch, myslite na ten kopajúci uzlíček, pohlaďte si bruško. Tehotenstvo je prirodzená vec, na to sme boli stvorené. A rovnako je prirodzená vec pôrod. Sama mám 3 deti. To, že Vám tu ostatné už odrodilé popíšu svoje skúsenosti, nijako neovplyvní Váš pôrod, lebo každý je jedinečný, každá ho znášame inak a každú z nás ovplyvní nespočetné množstvo okolností. Ono aj nadbytok informácií niekedy škodí.

[QUOTE=avonka1;1443953]Fatinka, ja mám termín 25.8., ale vraj chlapci sa zvyknú motať a neponáhľajú sa von...
QUOTE]

Asi je to len povera. Ja som mala obidve tehotenstvá rizikové. Staršia dcéra sa narodila 8 dní pred termínom, mladšia 7 dní po termíne.
Ale obidva pôrody som mala rýchle, od za začiatku bolestí do narodenie tak cca 4 hod. Mladšia dcéra mala viac ako 4 kg, takže pôrod bol horší ako ten prvý, ale v momente, keď ju ku mne položili som zabudla na všetko, bol to krásny pocit. Nebojte sa dievčatá, tak ako tu píšu maminy, ktoré to majú za sebou - keď zbadáte toho malého človiečika, hneď zabudnete, čo bolo predtým.

Dnes som bola na poradni, máme 2,4 kg. Nakoľko je puchorko stále otočený koncom panvovým dolu, tak bude asi šmiky-šmiky ( ako môj empatický lekár poznamenal: "v pôrodnici si zgustnú" ).

... nech Ťa poteší aspoň to, že takto vylúpnuté bábätká sú bez jedinej vrásočky... maximálny pohoďáci... ...tak buď na neho dobrá a neboooj... ...

Avonka, ja som v TT rodila 16 mesiacov dozadu, mám krásneho a šikovného chlapčeka a ja som šťastná prešťastná že ho mám. Mám prvé dieťa po 15-rokoch manželstva a po viacerých neúspešných tehotenstvách. Ale môžem ti povedať, že sa vôbec nemusíš báť rodiť v TT aj keď o nemocnici ako takej nejdú moc dobré reči. Pôrodníci v nemocnici sú super, keďže som tam viackrát ležala, tak ako tak ich prácu poznám. Proste sú to úžasní lekári! Čo sa ich opýtaš, to ti vysvetlia, sú prístupní, ľudskí. Neviem ti to ani popísať. Tiež som nevedela čo ma čaká, mala som naplánovanú sekciu a zvládala som to úplne v pohode, lebo som sa na malého hrooooozne tešila a bolo mi jedno aké bolesti budem mať, už som chcela čo najskorej ten voňavý uzlíček šťastia mať pri sebe. A že si na tebe niekto zgustne? To ti fakt môže povedať lekár ktorý v nemocnici asi vôbec neslúži. Bruško po sekcii mám zašíté tak, že môžem v pohode nosiť dvojdielne plavky. Ešte by som písala, ale moje šťastie sa práve zobudilo a v postielke vykríka pre mňa zatiaľ to najkrajšie slovo "MAMA" tak utekám. Neboj, všetko zvládneš! Držím palce!

Ormika, a ako bolo po sekcii? Niekto má vraj obrovské bolesti ešte niekoľko dní, niekto vraví, že v pohodičke... Vzhľadom na môj nízky prah bolesti sa vopred pridávam k prvej skupine.

...neviem ako u Ormiky, ale u mňa ako po sekcii...... po prvom klasickom pôrode som závidela maminám, ktoré sa len tak zobudili a bábätko mali bez väčšej námahy pri sebe... po sekcii som si uvedomila, že len z nevedomosti som im mohla závidieť... ...je to predsa len zásah proti prírode... ak by som chcela aby si ma ľutovala, bolo by Ti tu o čom písať... radšej budem preháňať opačným smerom... ...

dovolim si prilozit nazor z ineho-nerodiaceho pohladu:
ja som este nerodila.
porodu sa obavam,hoci este ani nie som tehotna.

predosle tehotenstva zlyhali ale prve skoncilo cisarskym rezom-a je to pravda,nie je to sranda-rana sa musi zahojit a boli pri pohybe,smiechu!!!,nemozes sa celkom vystriet......skratka rez,je rez.nemozem to porovnat s prirodzenym porodom,ale ani ten cisarsky nebol najlepsi/myslim to hojenie/.fit som bola cca do 3 tyzdnov.mala som vsak dobru lekarsku starostlivost a ziadne neobvykle komplikacie.

ale napriek tomu vsetkemu,co nepoznam,musim sa zastat Biondy.
jedna vec je strach nas vsetkych,ktore sme porod nemali,druha vec je vsak realita.
clovek nemoze zatvarat oci pred tym,ze to moze vyzerat aj zle a komplikovane.praveze si myslim,ze treba byt pripravena na vsetko.a ked vieme,co vsetko sa moze stat,musime sa na to psychicky uz vopred pripravit,tym sa posunie aj nas prah bolesti-som presvedcena,ze s poznanim vydrzime viac.
ked sa na to psychicky nepripravim a stane sa nieco nepredvidane,tazke-spanikarim,nebudem vediet ako reagovat,mozno sa rozplacem...... a bude to pre mna len horsie.
ked si vsak utvorim realny obraz o moznych rizikach,poviem si-som zena ,matka,dieta som chcela......na strach je uz neskoro.a je lepsie rodit s chladnou hlavou a spolupracovat s lekarmi,ako panikarit na sale a vyrabat sceny,ktore nam aj tak nepomozu.dieta musi z tela von,tak je lepsie to predychat,zastavit sa to uz neda....
pacila sa mi ta odpoved,kde je napisane,ze treba mysliet na to dietatko.ze mu treba pomoct na svet-za akukolvek cenu
.ked vnimam fakt,ze prichadza na svet to,po com som najviac tuzila,na co som sa tak strasne tesila,co som cely cas sledovala cez ultrazvuk,s cim som sa v myslienkach maznala,kupovala mu vecicky,vymyslala pren mena.........nic ma nemoze zastavit.musim mu pomoct cim skor prist ku mne!!!
a potom uz budeme stale spolu a bude to nadherne......
takto nejako to vnimam ja.
skoda,ze nepatrim medzi tie stastne,co nemaju problem s tehotenstvom.

Ja som mala pôrod klasicky, bolesti boli dlho, od rána, ale dali sa zvládať, čakala som, že bude niečo horšie. Do pôrodnice som prišla okolo 15.30, malý sa narodil o 18.00. Skoro som im porodila na posteli, nakoniec som sa dostala "len" do vyšetrovacej izby, doktorka dobehla so slovami, no Vás som tu nečakala. A môžem Ti povedať, že nezabudnem ako som cítila malé telíčko, ako som tlačila, ako prestrihli pupočnú šnúru, to je nezabudnuteľný pocit. To všetko prehlušilo bolesť. Ale ja som mala vnútorné krvácanie, komplikácie, nakoniec to skončilo operáciou, okolo mňa samé hadičky, transfúzie, infúzie, bola som na tom skoro ako po cisárskom. Keď mi po dvoch dňoch dali malého do rúk, ledva som ho vládala, pritom mal len 2,8kg, ale ja som bola v tej chvíli najšťastnejšou matkou na svete, úsmev od ucha k uchu.
Ber to tak, že čo sa má stať, to sa stane. Vždy je možnosť komplikácii, ale ja som po pôrode povedala, že pôrod bol nič proti tomu čo nasledovalo, 3 mesiace som sa dávala dokopy. Týmto Ti to nechcem znechutiť, aby si sa viacej bála, to už vôbec nie. Ja keď budem mať tú možnosť znovu rodiť, pôjdem s úsmevom na tvári.

Pôvodne som nemala v pláne zapojiť sa do diskusie, keďže moje pocity z pôrodov tu boli v 99% popísané. Ale nedá mi to, tak len v skratke.
Prvý pôrod, nevedela som, čo ma čaká, ten bol učebnicový, všetko od začatia bolestí po samotný koniec trvalo cca 12 hod. Bolesti boli síce obrovské, ale tu som. Mala som šťastie na začínajúceho lekára, bol veľmi milý, rozprával mi vtipy. Každý ďalší pôrod bol kratší, a menej bolestivý, tretí trval dokopy 2 hod. Sestričky sa zabávali na mne, že ďalšie dieťa porodím na vrátnici. To už dúfam nehrozí, už nás je dosť, no ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy...

...normálne ste ma dojali, ako ste mi všetko pripomenuli, krásna téma a ešte krajšie dva "dôsledky" tej témy ...dnes už dospelé a stále milované, tak ako keď som ich prvý krát držala v náručí...

...krásne si to Slávka napísala ...veru veru, materinská láska je nekonečná, od prvej chvíle, ako dieťatko zaplače...