čo sa týka bežného vztahu,tak to záleží od charakteru toho daného rodin.príslušníka( bratanca, sesternice a pod.), s jednými sa dá, s druhými skor nie a preto nemám vyhranený názor či áno, čo najďalej-či nie, to fakt závisi od konkrétného jedinca...
Na čo však mám vyhranený názor je na spolupodnikanie viacerých rod.príslušníkov, to nerobí dobrotu ,takže nejaké zakladanie firiem spoločne s nejakou rodinou je od veci a to isté sa týka aj toho,že ja už by som nikdy nepracoval ako zamestnanec vo firme vedenou rod.príslušníkom-totiž, vždy na to jedna alebo druhá strana doplatí...

v rodine a vo firme je to podobné ...

S tým rozdielom, že rodinu si nevyberáš. Firmu si môžeš.

Stanko , ja mám rodinnú firmu . Najskôr sme to ťahali s manželom, po ukončení stredných škôl (v obore v ktorom pracujeme)sa pridali aj deti .Najstarší syn s nami pracuje 12 rokov , dcéra 10 rokov a najmladší syn 8 rokov .
Najskôr som ich mala ako zamestnancov, nepamätám si presne akú dobu(2-3 roky), ale isto nie dlho . Potom si vybavili živnostenské listy a pracujeme spolu ako rodinná firma,ťarcha zodpovednosti sa preniesla aj na ich ramená .
Presne vedia čo je podnikateľský život, čo je zodpovednosť,vedia ako sa sa majú uskromniť a utiahnuť
opasky, ak niečo chcú dosiahnuť vedia si vážiť korunu a najmä pri riešení firemných problémov majú aj svoje slovo a vždy ak treba o niečom rozhodnúť ....tak nech sa páči nech rozhodnú.Vedia, že podnikanie nie je ľahká záležitosť a musím povedať ,že poznajú už aj horkú príchuť života podnikateľov.
Zistili už v mladom veku ,že dnes im nikto zadarmo nič nedá a že keď treba pracovať , tak musia
pracovať keď je treba ,sviatok,piatok,sobota nedeľa.....to je jedno.

Tento príspevok píšem, len na margo spoločného podnikania rodiny.

Vždy som sa snažila o súdržnosť rodiny a vzájomnú úctu a pomoc navzájom . Týmto duchom boli vedené aj naše deti .Len kto vie ...čo bude , ak tu my nebudeme

Ono vo väčšine prípadov ako vidíme podnikanie aj s kamarátom niekedy nie je dobré a niekedy
veru ani s vlastným bratom . Ťažko človek vie vopred odhadnúť či podnikanie s kýmkoľvek vyjde.

Ono Zitka, výnimka potvrdzuje pravidlo,som rád,že sa Vám spoločne darí, ale aj tak si myslím , že si v menšine a v drvivej vačšine prípadov to nieje dobré-ale samozrejme sú aj výnimky ako napr. ty-čomu sa teším...

čo sa týka tej tvojej poznámky o tom čo bude potom, keď vy tu nebudete- však to je to,hmhm-ja neviem, možno to bude všetko OK, nepoznám tvoje deti osobne,možno že to zvládnu OK,ale vieš ako to je pri dedičstve-aj najlepšia rodina, čo sa pravidelne navštevovali a je rýchlo po rodinke, zrazu je len peklo,každý chce nahrabať čo najviac.

Napr. u nás keď nastala situácia,som bol troška nemilo prekvapený- urobil som si 2 skupiny rodiny, 1. kde som predpokladal že by mohli robiť problémy a mal by som si na nich dávať ultra velký pozor a 2. kde som nepredpokladal žiadne problémy, netreba sa ich báť a čuduj sa svete- dopadlo to úplne naopak...-zle som to odhadol...

Ale áno, poznám aj ja prípady kedy to skončilo veľmi nemdobre

No a tá chyba ma stála okolo miliona korún, ale to bolo pred 10 rokmi ,bol som mladý a sprostý a ešte nebola Porada , jediná chyba a milion v keli- a to len preto,že som si neuvedomil aký je rozdiel, medzi 1/5 a 1/8-aj keď ja tie peniaze skor či neskor dostanem naspať, ale už to nepojde súdne ale troška inak...

záleží aj od súrodencov, darmo, že rodičia delia každému rovnako, jednému stačí menej, druhému sa máli.
Ako v súkromí, tak aj v spoločnej firme.

Ale ináč chvalabohu, že pochádzam z tej chudobnejšej rodiny. Aspoň si vážim to, čo pre mňa rodičia urobili a stačí mi to, čo mám.

Možno z chudobnejšej čo sa týka majetku, ale o to bohatšej duchovne...-a to je niekedy lepšie...

no povedzme ako kedy, ale všetko je veľmi otázne. Všade musí byť čierna ovca...

Tak po prečítaní tohto som si spomenula na ten vtip:
Rozprávajú sa dvaja:
Ja Ti pochádzam z takej chudobnej rodiny, že keby som sa nenarodil ako chlapec, tak sa ani nemám s čím hrať!

Dovolím si nesúhlasiť. A prečo by musela? Nemusí!!!

Chceš tým povedať, že už nie si mladý?
Vidíš, vidíš, asi si chýbal na matike, keď ste sa učili zlomky... A ono sa to niekedy človeku vypomstí, keď to najmenej čaká...

pravdu povediac so zlomkami mám problém doteraz-matika, nebol moj odbor oblúbený zrovna..., bléééééééééé

opravujem, vo väčšine prípadov aj býva.

v mojom prípade ale platí:
všetko zlé je na niečo dobré.
Vzťahy s rodičmi mám suprové, so svokrovcami dobré, so súrodencami všelijaké
ale aj si nadovšetko vážim čo všetko pre nás urobili rodičia, že ma naučili si vážiť nielen peniaze, či svoj majetok, ktorý sme nadobudli len prácou, ale vážiť si aj život so všetkým čo všetko ponúka. Záleží len od nás čo si vyberieme, čomu dáme prednosť....

Presne tak. Človek si musí vybrať, čo je pre neho prvoradé, či peniaze, kariera alebo rodina.
Ja som našťastie tiež vychovaný v rodinnom duchu a veľmi si to vážim. Môj otec pochádza z chudobnej pastierskej rodiny, starý otec mal dve mnaželky a spolu desať detí. A neviem ani o jednej nezhode alebo hádke medzi otcovými súrodencami. Pokiaľ viem tak starý otec by také niečo nikdy nedovolil. Z tých desať detí žijú už bohužiaľ len traja. Ale aj tak sa často s bratrancami a sesternicami navštevujeme a pomáhame si. A dúfam, že to vydrží aj našim deťom a tá naša rodinná súdržnosť vydrží aj ďalšie generácie.

A ja na tento

Pýta sa jeden druhého: "Aké máte vzťahy s rodinou?"
Druhý odpovedá: "Veľmi dobré!"
A prvý na to "Ahá, jasné, vy ste ešte nikdy nemali dedičské konanie"

Bohužiaľ, vo viacerých rodinách je to po dedičskom konaní tak.