V poniektorých aj predtým ...a ani tajiť nebudem , čo už ...i v tej mojej ...kua ...

U nás v rodine sa stalo, že maminkin brat Jožko chodil s dievčinou menom Marta. Marta mala sesternicu Anku, ktorá jej frajera Jožka prebrala a aj sa zobrali. Marta si z trucu zobrala druhého maminkinho brata Viktora. Čo myslíte, že sa stalo? Sesternice sa neznášali, lebo:
a ty si mi prebrala chlapa... a na druhej strane a za teba som sa vydala, za onucu ....z trucu...

a nakoľko bratia boli, mali čo pri rodinných stretnutiach prehĺtať

no musím priznať Jožko - ten o koho išlo, bol neverník, a Viktor - ten je dobrák od kosti, doteraz pod papučou a doteraz poslúcha Martu.

A já Ti nevím Karle, kto v tomto manželskom dueli vyhral ???

Ich potomkovia určite nie, lebo - nedá sa povedať, žeby sa neznášali- ale vďaka dlhéhu sváru vlastne sa potomkovia ani nemali možnosť bližšie sa spoznať, nieto zblížiť

PS: ??? Viktor to určite nebol

To ani nebol duel... Skôr by som povedala - štvorboj...

Aj u nas v rodine,s manželovej strany sa preukazala chamtivosť až pri dedičskom konaní a po ňom....A s mojej strany zasa platí príslovie:Ak nemáš starosti,tak požičaj peniaze-rodine.To je horšie ako ,,cudziemu"

Súhlasím, nie v každej rodine je to krásne bledoružové. Mám dve deti, obidve bývajú u nás v dome, varím pre 8 ľudí, samozrejme, že mi aj pomôžu, ale ja sama chcem, aby vždy keď prídu domov cítili, že tu je fajn, že to tu inak vonia ako vonku, že nám ten druhý, čo je napríklad u lekára v ňom chýba. Veľmi lipnem na mojej rodine, ale každý máme svoje súkromie, nikdy som si nedovolila vbehnúť k nim do spálne bez zaklopania, aj to len vtedy, ak sa niečo udialo, mali sme a máme každý nárok na svoj kút v dome, ktorý je len a len náš. Asi mám dlhú pupočnú šnúru, ale neviem si predstaviť život bez nich, cítim, ak sa niečo s nimi deje, ak majú problémy, sami ma nájdu, nevyzvedám.
Zať sám príde za mnou, ak vidí, že mi niečo nejde, alebo nevonia a riešime ako to vylepšiť, budúca nevesta ( aspoň dúfam, že bude) taktiež. Vždy im hovorím, že musia spolu držať, že ich puto nesmie nič a nik rozdeliť a hrozím im, že ak sa budú hádať po našej smrti, že ich prídem mátať Priznám, niekedy by som aj bola rada, keby bolo u nás tichšie, ale keď je ticho, blúdim po dome a tak to pozorujem u všetkých členov rodiny, u detí, u vnukov. Len dúfam, že majetok ich nikdy nerozdelí...

Ja mám 4 deti, 3 deti bývajú aj s rodinami neďaleko od nás a najmladšia dcéra býva s nami,aj s vnučkou. Tiež je u nás parádne veselo hlavne,keď sa stretneme všetci u nás - totiž máme už 5 vnúčat a šieste čakáme :-) Ale som veľmi rada, že je to takto, ako to je - že sú tu blízko nás, že si rozumieme so zaťami aj nevestou. S nevestou sme na jednej vlnovej dlžke - syn vravieva, že máme veľa spoločných povahových vlastností.
A tiež hovorím, že nech spolu všetci držia a udržujú kontakty, pretože raz tu nebudeme a budú sa môcť oprieť jeden o druhého a pomôcť si. Zatiaľ je to všetko OK.

Rodinný viacboj ....štýl voľný ...

Tak sa mi vidí, že celá rodina a vzťahy v rodine, sú hlavne o prospechu a zisku niečoho na úkor niekoho a o falošnej tolerancii neduhov blízkych.
Trochu o povýšenosti, trochu o závisti, trochu o nadŕžaní, niečo o súkromí, ale všade je cítiť chýbajúce peniaze.
Hovorí sa, že krv nie je voda a peniaze nie sú všetko, ale tu je to akosi inak.
Napríklad spoločenstvu v bytovke niečo tolerujeme, ale v rodine to isté nie.

Tak my sme tiez trosku prastena rodinka, zatial vsetci vychádzame napriek dedicskemu konaniu, dokonca teraz na stare kolena som zasla tak daleko, ze po 26 rokoch na bytovke sme sa prestahovali k mame a byvame tam my s muzom, nasi mladí a mama, cez vikend pride sestra so synom a priatelom, jej exmanzel s priatelkou a detmi/moje,tvoje, nase/ brat so synom do toho nas pes, ale na konci nedele uz cakam kedy vsetci vypadnu a v piatok sa neviem dockat kedy zasa pridu a tak to ide do kolecka, nastastie, alebo na nestastie dcera je cela po mne a hovori , ze inu ako takto blaznivu rodinu si nevie predstavit. Je jasne, ze sa najdu chvile kedy sa babka nafukuje, potencionalny zat nekomunikuje, moj muz radsej zalezie do garaze a ja by som sa videla na psychiatrii, ale ak sa nieco stane tak sme vsetci svorne v pozore a ak nieco treba, nemusime nikomu nic hovorit, kazdy vie co je jeho na starosti, skratka taka normalna blazniva rodinka.

Po 20 rokoch som sa znova vrátila do rodnej obce. Predtým sama v cudzom meste, nevedela som sa dočkať kedy príde tá chvíľa návratu. teraz bývam a bytovke najbližší "susedia" sú moji rodičia. Niekedy ma strašne otravuje, ak keď neprídem domov načas s práce volajú čo sa stalo, vojdú kedy chcú ( niekedy aj keď nie som doma), ale nevymenila by som za celý svet. Je sama ak sa ráno nevidíme, kontrolujem čo a ako... Sestry sú len 7 km vo vzdialenej obci, takže viem, že ak niečo, vždy ma má kto podržať. Nevymenila by som moju rodinu za všetky poklady sveta, lebo ten najväčší poklad už mám.

Skoro ako Hujerovci... Nech Vám to spolu dlho vydrží.

PS: A na rodičovské chodí kto???

Dcéra... je učiteľka ...ja už stretko po 30 rokoch .. tak ak budem dobrá hádam ma pustí...

Ja ho poznám v takomto podaní:

Rozprávajú sa dvaja:
My sme taká veľká, súdržná rodina...
To u Vás ešte nikto nezomrel???

Chcem sa vyjadriť k spolunažívaniu dvoch až troch generácií spolu.Niekedy u našich prastarých rodičov to takto fungovalo a ľudia boli na to zvyknutí a vzájomne si pomáhali.Dnes v tejto modernej dobe to už celkom takto nefunguje.Nemyslím ,že sú to len materiálne dôvody,sú to aj veľmi rozdielne
názory na život u mladých a tých starších.Vyskúšala som spoločné bývanie môjho otca s mojou rodinou ,po smrti mojej mamy.Stálo ma to veľa úsilia ,aby
som mu v jeho nárokoch vyhovela,môj muž ho u nás nechcel,lebo otec bol dosť panovačný ,no čo vám budem ďalej písať.Pozdejšie sme bývali s mojou dcérou a vnučkou,teda s mladšou generáciou a to zas nefungovalo .Každý deň sme sa pohádali.Teraz ,keď sa vydala ,má svoju rodinu a svoje bývanie,si rozumieme dokonale a vždy sa tešíme na seba ,keď sa navštevujeme.Asi toľko.

Spolunažívanie, držím sa hesla " Ako kto žil, tak bude zomierať "
Rodina pre mńa znamená, to najbližšie čo mám pri sebe, prečo? ovdovela som v 43 po troch rokoch som sa vydala za vdovca tiež v mojom veku,ja mám jedného syna on dvoch, môj sym postavil dom pri nás má dve deti,ktoré sú u nás každý deň, manželov starší syn je v Írsku a ten mladší býva s nami, neboli problémy ? boli moje deti, Tvoje deti , dnes cítime, že sme naozajstná rodina máme sa radi a majú sa radi naše deti.
Rodina sestry a brat? pochádzam zo 7 -ich detí po smrti rodičov , zostala najmladšia sestrička Olinka má Downov, syndróm na mamičkinom kare otázka kto si zoberie Olinku? ticho keď som povedala že bude bývať u mňa všetkým odľahlo,podotýkam, že nie som materiálne bohatá ale v našom dome má svoje miesto celý spodok domu je jej, nechcem toto rozoberať starám sa o ňu . A čo moji súrodenci jeden má "Dalas " a sestry sú milionárky nezveličujem. No a na záver Olinečka je u mňa už tretí rok a ani jeden krát ju súrodenci neprišli pozrieť. A ešte na záver dnes ideme spolu do Chorvátska na 10 dní ale len my dve.
Tak preto to heslo.

Tiež poviem čosi k spounažívaniu dvoch generácií...
Najstaršia dcéra sa vydala a 3 deti takmer v rovnakom veku bývali ďalej s nami. Po 7 rokoch behom troch mesiacov odišli všetky tri. Naplakala som potoky sĺz, deti sa manžela raz spýtali po nejakej dobe : "Čo mamina....?, ešte stále plače? " a on im na to: " No mamina plakala celý rok, ale celý ďalší rok by plakala, keby ste sa zase vrátili domov"
No a veru to tak aj bolo, 2 roky sme bývali sami s mužom a potom sa vrátila dcérka s vnučkou po nevydarenom vzťahu domov a tak som zase plakala aj kvôli jej nevydarenému vzťahu, aj kvôli malej vnučke, čo jej bolo ľúto za ocinkom, aj kvôli tomu ,čo si to chudiatko prežilo v tom svojom krátkom živote, aj kvôli hádkam, čo sme s dcérou ustavične medzi sebou mali
A teraz to už bude rok čo spolu bývame a je to všetko v pohode, dcéra má nový vzťah, super chlapca, ktorý ju má rád aj s malou a rozumieme si výborne. No ale bolo to riadne ťažké obdobie, to Vám poviem.

ajkariky, uprimny a velmi citlivy prispevok, vyhrkli mi slzy, nie od lutosti, ale od radosti, že vieš, čo je v živote prvorade.

Máš zlaté srdce.

dievčence ďakujem Vám veľmi mi vaše ocenenie dobre padlo ani neviete ako a dnes sme sa vrátili z toho Chorvátska malá si to užívala na FB sú fotky

pre jar88, preco - zavist