Možno si mnohí pomyslíte, že som zle zaradila uvedenú tému, ale nie je to tak, ak si prečítate môj príspevok do konca, tak to pochopíte. Šťastie je už to, že sme na tomto svete, šťastných chvíľ prežívame niekto viac, niekto menej. "Šťastné dni" sú pre každého v inom ponímaní, niekto hodnotí šťastie materiálnymi vecami, t.j. vlastniť dom, luxusné auto, mať dostatok peňazí, užívať si dovolenky a pod. V mojom ponímaní šťastie je niečo úplne iné. Medzi moje šťastné dni patril deň keď som sa vydala, porodila som syna, po šiestich rokoch dcéru, následne som sa šťastne rozviedla a šťastným bol aj deň keď som stretla môjho priateľa. Ale stále to nie je také šťastie ako ma postretlo tento týždeň. Stalo sa niečo čo určite nie je bežné a nie je to ani bežné. Mnohí tu na porade viete, že som "chorá" /ja sa za chorú stále nepovažujem/, zlyhali mi obličky a som odkázaná na dialýzu. Tento týždeň sa môj priateľ - môj muž objednal na transplantačnej nefrológii na vyšetrenie, lebo mi ponúkol svoju obličku ako živý darca. Napriek tomu, že nevieme, či mi bude jeho oblička dobrá, považujem to za čosi čo sa nedá nazvať inak ako šťastím. Neskutočne si ho vážim za tento humánny čin a považujem to za najväčšie šťastie aké ma mohlo v živote postretnúť......