Mor ho!
Zletela učiteľka z Tatry, tiahne do triedy,
ponad znudené tváre, ponad duté hlavy,
preletela cez triedu, cez tú šíru katedru,
sadla tam za pomedzím prvého radu...
...Dumaj, dumaj a písomka za písomkou sa valí,
na nej svieti päťka na pravom hornom okraji.
Pod tou päťkou zastala si s podpisom,
belia sa rady pätiek ďalekým priestorom.
Pokraj katedry sedí na zlatom stolci,
okol nej deti, dutí to žiaci.
A pred ňou družina neveliká stojí:
sú to známi tupci, žiaci našej školy.
Naposledy upravil ivuliatko : 19.11.11 at 11:48