občerstvenie.

kde to sme????

# > V novinkách cez internet som dostal zaujímavú ponuku na navigátor.
# > Zavolal som na slovenskú filiálku danej firmy, aby som si zariadenie objednal.
# Odpoveď bola, že sa to nedá, lebo zariadenie je vypredané.
# > Skúsil som preto u materskej firmy v Nemecku. Do 4 dní mi zariadenie doniesol
# kurier DPD. Dopravné z Nemecka bolo 4,99€. Prišla obyčajná kartónová krabica,
# na spoji prelepená papierovou páskou s nalepenou etiketou s údajmi pre
# doručenie. Jednoduché a dobré.
# > So zariadením som mal problémy pri aktualizácii dát a softvéru.
# > Firma z Nemecka ma požiadala, aby som zariadenie poslal späť.
# > Zabalil som zariadenie do pôvodnej krabice. Na krabicu som nalepil svoju
# adresu ako odosielateľa a adresu príjemcu. Pre istotu som krabicu
# > zabalil do baliaceho papiera, všetky spoje prelepil priesvitnou 5 cm širokou
# páskou, napísal adresu odosielateľa a príjemcu a vyplnil som balíkovú
# sprievodku. S balíkom som išiel na našu novú modernú poštu s klimatizáciou a
# systémom poradových lístočkov. Za chvíľku sa objavilo moje číslo a šiel som k
# prepážke pre balíky. Úradníčka po zhliadnutí, že balík má ísť do Nemecka ma hneď
# poučila, že to takto nejde.
# > Poučila ma,že pod každú pásku sa musím pred prelepením podpísať (celkom 6 podpisov)
# > a ak chcem balík aj poistiť, tak musím balík previazať špagátom a musím použiť
# špeciálnu sprievodku pre zahraničie. Tak som si balík vzal domov a z domu som
# zavolal na DPD, aby ma informovali, čo by ma stálo zaslanie
# > 1,3 kg ťažkého balíka do Nemecka aj s poistením na 200 €. Po chvíli mi milý
# dievčenský hlas oznámil, že 36 € ! Tak to je pálka! Z Nemecka na Slovensko 4,99
# € a zo Slovenska do Nemecka 36 €. Asi je to do kopca...

# > A tak som balík poslušne prebalil, pred prelepením páskou popodpisoval,
# previazal špagátom a vyplnil zahraničnú sprievodku (pozri prílohu).
# > Veľmi mi pripomenula tú spred roku 1989. Dokonca sa v nej požaduje uvedenie
# obsahu balíka (aby personál pošty vedel, či sa to oplatí
# > ukradnúť) a všelijaké kraviny o vrátení pod názvom "Pokyny odosielateľa v
# prípade nedoručenia". Ja som si z nich vybral verziu "Vrátiť ihneď
# odosielateľovi" a šiel som znovu na našu západne vyzerajúcu poštu. Vzal som si
# poradové číslo pre balíky, posadil som sa a sledoval 4 čísla na displeji. U
# okienka pre balíky nekonečne dlho vybavovali mamičku s dieťaťom v kočíku, na
# displeji už bežali čísla podstatne vyššie než to moje. Pochopil som to tak, že
# musím čakať na uvoľnenie okienka pre balíky. Konečne si mamička pobalila všetko
# z pultu okienka a ja som čakal, že sa tam objaví moje číslo. Ale kde. Zavolali
# číslo o dobrú desiatku vyššie. Šiel som sa ohradiť, že ma vynechali. Od jedného
# z listových okienok sa ozval mladík, že on ma volal (hoci nevedel aké mám
# číslo). Som už starší, ale porovnať 4 čísla s tým mojim mi zatiaľ
# > problémy nerobí. Možno tak mladík urobil, keď som bol ešte v chodbičke a číslo
# stiahol skôr než som vošiel. Keď som vošiel do sály, moje číslo na displeji
# určite nebolo, lebo som displej okamžite skontroloval.
# > Musel som počkať kým onen mladík dovybaví zákazníka a zavolal ma k sebe. Podal som
# mu balík. Pozorne si prezrel podpisy a požiadal ma o ďalšie dva.
# > Urobil som. Vtom prehlásil, že špagát nie je správne zaviazaný a treba ho
# previazať. Vadilo, že jeden koniec má slučku (robím tak, aby sa špagát dal
# lepšie zatiahnuť). On vraj potrebuje mať dva konce.
# > Tak som slučku rozviazal a zviazal som spolu voľné konce. Lenže tým pádom na zvyšnej
# časti slučky zostal suk. Tak to sa mládencovi nepáčilo a začal sám špagát
# rozväzovať. Keď to nešlo, rozstrihal môj špagát a doniesol zozadu taký chlpatý
# erárny. Balík jednoducho previazal a na konce
# > nasadil olovenú plombu. Konečne bol balík ako má byť. Mladík si vzal
# sprievodku a ejhle.
# > "Prečo chcete vrátiť balík ihneď?" znela otázka.
# > "No keď sa nedá doručiť, tak nech ho vrátia."
# > "A čo keď si balík prídu prevziať neskôr?"
# > "Prečo by si ho preberali neskôr. Poštár to do firmy donesie a oni si to
# prevezmú."
# > "A čo keď tú firmu nenájde?"
# > "To je firma, ktorá sa nachádza na ploche 1 km^2 a stojí v tom malom mestečku roky."
# > "Ja by som to zmenil."
# > "Tak to zmeňte."
# > "Ale to musím zaškrtať ten Váš krížik."
# > "Tak ho zaškrtajte."
# > "Len ja neviem, či to smiem... No skúsime to."
# > "Dám Vám tam ´Vrátiť odosielateľovi do 18 dní.´, dobre?"
# > "Dobre."
# > "Tak to bude 21 €."
# > "Ale ja to chcem ešte poistiť."
# > "No, to neviem, či sa to do Nemecka môže."
# > Chlapík odišiel dozadu, odkiaľ doniesol hrubú knihu, chvíľu v nej
# > listoval a vrátil sa k prepážke:
# > "Nejde to."
# > Manželka stojaca vedľa mňa špitla:
# > "A čo keď sa to stratí?"
# > "Dostanete 66 €."
# > "To je ale málo. Tá vec má cenu 200 €." dodala.
# > Tu už skončila všetka moja trpezlivosť. Schvatol som balík so
# > slovami:
# > "Toto keby došlo do tej fabriky, tak to vystavia v hale kuriozít a všetci si
# tú srandu pôjdu fotografovať." a odišli sme s balíkom domov.
# > Na internete som si pozrel cenník poštovného v Rakúsku a riešenie bolo jasné.
# Pošleme to z Rakúska. Ráno sme naštartovali auto a v najbližšom mestečku zašli
# na poštu. Na pošte sme boli len dvaja zákazníci.
# > Hneď som išiel k pultu vypýtať si sprievodku.
# > "Kam to posielate?"
# > "Do Nemecka."
# > "Tak to nepotrebujete žiadnu sprievodku."
# > "Chcem balík aj poistiť."
# > "Balík je automaticky poistený na 500€. Chcete na viac?"
# > "To stačí."
# > Slečna hodila balík na váhu, stlačila ENTER a ja som dostal platobný ústrižok
# aj s kódom, podľa ktorého si môžem na internete sledovať cestu môjho balíka k
# adresátovi. Stálo to 14 € a trvalo to necelú minútu.
# > A tak rozmýšľam. Ako môžu moje podpisy zabrániť, aby niekto balík
# > ukradol, alebo vykradol. Nijak. Načo potom sú? Zrejme na to, aby zlodej mohol
# môj podpis pri prípadnej reklamácii napodobniť. Sme proste Jánošíkove deti.
# Kradnutie a neschopnosť sú naše národné klenoty, tiež niekedy nazývané slovenské
# špecifikum. A za toto špecifikum musíme nekresťansky platiť...
# >
# > Zostávam s pozdravom "Slovenskooooó!"
# >
# > Ing. Dušan Gulíšek

Včera som prišla na šokujúce odhalenie, prečo sa mi nedarí schudnúť.
Ja totiž vždy, keď si umývam vlasy, tak si tou penou prejdem aj po
tele. Včera úplnou náhodou kuknem na môj šampón a a tam stálo: NA
ZVÄČŠENIE OBJEMU. Tak už kurňa viem, od čoho mi rastie riť! Odteraz sa
umývam len Jarou na riad. Tá má totiž v popise: ODSTRÁNI AJ ODOLNÚ
MASTNOTU.

LIEKY
"Bola som v lekárni po lieky kamarátovi. Predo mnou v rade stala starká, s receptom a kartičkou poistenca v ruke.
Tenkým hláskom sa spýtala lekárničky, koľko tie lieky budú stáť. 12.60
- znela odpoveď.
Koľko? 2.60? Spýtala sa nahluchlá babka.
Nie, teta, nie 2.60, ale 12.60. Starká zostala stáť, sklonila hlavu. V ruke ten recept a kartička poistenca.
Tak čo, chcete tie lieky? - spýtala sa nevrlo lekárnička. Stará pani sa len potichu otočila, povedala ďakujem a pomaly vyšla von. Zaplatila som svoje lieky a keď som vychádzala pred lekáreň, našla som ju sedieť na stoličkách, čo tam sú a plakať. Potichu, poriadne sa zadušajuc.
-Pani, čo sa deje, potrebujete pomôcť? - pýtam sa. Nie, ďakujem, len som si prišla vybrať lieky a nemôžem si ich dovoliť. Plač.
Áno. Som hlúpa a možno debilná, že sama s R. pomaly nemám čo žrať. Ale tých 12 eur, ktoré som s ňou pri okienku za lieky zaplatila, boli dobre využité. Pani sa rozplakala opäť, tentoraz ale asi z vďaky.
Pýtala si odo mňa adresu, že ona si niekde požičia a tie peniaze mi pošle. Odmietla som

POHĽAD Z DRUHEJ STRANY :
Pripájam sa k predchádzajúcemu príbehu mojou skúsenosťou. Som projektant. Bol som člen kolektívu, ktorí projektovali rodinný dom, jednomu pánovi PHDr, ktorý vlastnil 5 lekární. Vozil sa v drahom luxusnom mercedese, jeho pani v druhom. Dom, či skôr vila bola osadená na pozemku v lukratívnej lokalite mesta. Bola trojpodlažná s luxusným vybavením. Nechýbala sauna, krytý bazén fitnes, na vykurovanie tepelné čerpadlá a pod. Podlažná plocha 420 m2. Investičný náklad vyše 25 mil. Sk, plus cena pozemku. Som tiež jeden z tých, čo si kupuje pravideľne už veľa rokov lieky a tie isté. Takže viem ako ich cena neustále stúpa. V čase, keď bola znížená sadzba DPH na lieky, ten môj nezlacnil ani o halier, či cent. (bez receptu).
Asi pred dvomi-tromi rokmi prebiehala v médiách debata, aby lekárnici znížili ceny liekov o 7%. Zástupca farmaceut . komory prehlásil, že to nie je možné, lebo by ich to položilo na "lopatky"!!! Tragédiou tejto skutočnosti je fakt, že títo chamtiví bezcitní úžerníci bohatnú na najchudobnejšej časti obyvateľstva ako sú starí, chorí a ťažko chorí ľudia.

Akta X v naší kuchyni


Pekla jsem koláč. Předpekla jsem základ, vytáhla z trouby, namazala
náplní a vrátila dopéct. Šla jsem něco dělat, za deset minut jsem se
vrátila, otevřu troubu… a koláč tam nebyl. Kromě mě nebyl nikdo doma!
Pomalu a opatrně jsem troubu zavřela. Pak jsem ji znovu otevřela. Koláč
tam stále nebyl. Opakuju si v duchu všechny známé příznaky schizofrenie.
Pak se mi vybavila dětská říkanka: „Čert to vzal, ochutnal a zpátky
dal“. Pro každý případ odcházím z kuchyně, abych nepřekážela… Vracím se,
otevírám troubu. Koláč tam není.
Nevím už proč, šla jsem k zrcadlu… Zdá se, že zevní příznaky žádné nemám…
Vyťukala jsem na Google „z trouby zmizel koláč“. Je mi jasné, že to k
ničemu nebude. Štípla jsem se do ruky. Reakce normální. Říkám si: „Káčo,
jsi dospělá, chytrá ženská! Kam se ten koláč mohl propadnout?“
Pomyslela jsem na sousedy. Třeba je zlákala vůně koláče. Na balkon je
otevřeno… Vyšla jsem na balkon. Ne. Tam se nikdo nedostane.
Jdu zpátky do kuchyně. Jsem úplně mimo. Bůhvíproč se mi vybavila „Akta
X“… mimozemšťani dychtící dostat můj koláč do svého talíře … Začala jsem
se hystericky smát. Vypila jsem sklenici vody. Otevřela jsem myčku,
abych tam sklenici postavila. Z myčky se na mě vytřeštěně díval koláč.
Dvířka od trouby jsou hned vedle…

Prosím o prepáčenie, ak toto už tu bolo, ale je to krásne, preto to prikladám
http://redir.netcentrum.cz/?noaudit&...%2Fsila%2Dslov

Tento chlapík našiel túto veveričku ako malinkú, keď bola veľmi vysilená. Bolo to keď bol vojak, pred 3 mesiacmi. Teraz je už v civile, robí taxikára a veverička je stále s ním v jeho vrecku, kamkoľvek ide...

Toto nepotrebuje komentár

Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných,
ale preto, že nedokážeme nasýtiť BOHATÝCH.

Bio vankúšik

.

Prišlo mi dnes.

Príručka 2013

1. Pi veľa vody.
2. Jedz raňajky ako kráľ, obedy ako princ a večere ako žobrák.
3. Jedz viac jedla, ktoré rastie na stromoch a kríkoch a jedz menej jedla, ktoré je spracovávané.
4. Ži s tromi E - Energia, Entuziazmus, Empatia.
5. Modli sa a venuj tomu čas.
6. Hraj viac hier.
7. Čítaj viac kníh, ako v roku 2012.
8. Seď v tichosti aspoň 10 minút každý deň.
9. Spi 7 hodín.
10. Prechádzaj sa 20-30 minút každý deň a usmievaj sa pri tom.

Osobnosť

11. Neporovnávaj svoj život s druhými. Vôbec nemáš tušenie, o čom je ich cesta životom.
12. Neprechovávaj negatívne myšlienky alebo veci, ktoré nemôžeš kontrolovať. Namiesto toho venuj svoju energiu prítomným pozitívnym
momentom.
13. Neprepracúvaj sa. Udržuj si svoju hranicu.
14. Neber sa tak vážne. Nikto iný Ťa tak vážne neberie. :-)
15. Nemíňaj svoju vzácnu energiu na ohováranie.
16. Snívaj viac, kým nespíš.
17. Závisť je strata času. Už máš všetko, čo potrebuješ.
18. Zabudni na to, čo sa stalo v minulosti (odovzdaj to). Nepripomínaj svojim blízkym chyby z minulosti. To zničí Tvoju prítomnú radosť.
19. Život je príliš krátky na to, aby sme nenávideli druhých. Prestaň nenávidieť.
20. Vyrovnaj sa so svojou minulosťou, aby neovplyvňovala Tvoju prítomnosť.
21. Nikto nemá moc nad Tvojou radosťou okrem TEBA.
22. Uvedom si, že život je škola a si tu, aby si sa učil. Problémy sú jednoducho súčasťou životopisu, ktoré sa objavujú a miznú ako
algebra class, ale lekcia, ktorú sa z toho naučíš bude na celý život.
23. Usmievaj sa a smej sa viac.
24. Nemusíš vyhrať každý spor. Súhlas nesúhlasu.

Spoločnosť

25. Volaj často svojej rodine.
26. Každý deň daj niečo dobré druhým.
27. Odpusť všetkým všetko.
28. Tráv čas s ľuďmi nad 70 rokov a pod 6 rokov.
29. Pokús sa každý deň vyčariť úsmev na tvárach aspoň 3 ľudí.
30. To čo si o Tebe myslia druhí nech Ťa vôbec nezaujíma.
31. Tvoja práca sa o Teba nepostará, keď si chorý. Tvoji priatelia áno. Buď s nimi v kontakte.

Život

32. Rob správne veci!
33. Vyhoď všetko, čo nie je nápomocné , krásne alebo potešujúce.
34. Boh lieči všetko.
35. Akokoľvek dobrá alebo zlá je situácia, zmení sa..
36. Nezáleží na tom ako sa cítiš, vstaň, obleč sa a ukáž sa.
37. To najlepšie ešte len príde.
38. Keď sa ráno zobudíš živý, ďakuj za to Bohu.
39. Tvoje najhlbšie ja je vždy radostné. Tak buď radostný.

Príbeh voľnej výchovy

Po dlhšom čase som sa vybral do Košíc autobusom. Pozoroval som ľudí okolo a pohľad mi upútala skupinka ľudí, čo sedela neďaleko mňa.
Na štvorsedadle sedela stará pani a jej manžel, oproti nim mamička a jej asi štvor až päťročná dcéra. Obe vyfiknuté ako z módneho časopisu.
Mamička v minisukni, tesné tričko obopnuté na opálenom tele a ovešaná zlatom. Bola trocha viac namaľovaná, ale pristalo jej to.
Všetko kazil len ten jej výraz. Znudený a znechutený. Občasný kradmý pohľad po ľuďoch akoby hovoril "preboha, fuj, kam som sa to dostala". Jej malá princezná bola oblečená podobne, len podpätky a mejkap nahradili vrkôčiky vyčesané na vrch hlavy. Kývala nožičkami sem a tam a vyzeralo to, že je znechutená rovnako ako jej mama.
Oproti nim sedeli manželia, starček a starenka. Obaja sa opierali o paličky, boli skromne schúlení k sebe a tichučko si občas niečo povedali. Sálala z nich domáca pohoda, mier a pokora. Sedeli, nikoho si nevšímali, len paniu občas vyrušilo kopnutie malej princeznej pod koleno.
Najprv sa zdalo, že dievčatko sa jej iba náhodou dotklo špičkou topánky.
Čím viac sa stará pani uhýbala, tým viac bolo na dievčatku vidieť, že kopance sú cielené. Kývala nohami, kývala, pohľad upretý na tvár starej panej - kop - a zas akoby nič... pozerala sa cez okno. Stará pani si poposadla a o chvíľu zas. Pátravý pohľad a raz, dva, tri - kop.
A zas nenápadný pohľad von. A tak dookola. Babka už nevedela, kam s nohami, snáď iba slušnosť jej bránila mamičke niečo povedať, a tak sa trpezlivo snažila vycítiť okamih výkopu a včas uhnúť. Ani ľudia okolo nehovorili nič.
S počtom kopancov sa len úmerne zvyšovalo krútenie hlavou a znechutenie obidvoch manželov aj ostatných cestujúcich.
Celé to sledoval mladík stojaci opodiaľ. Mal také tie široké nohavice s rozkrokom pri kolenách, vyťahané tričko a čapicu so šiltom dozadu.
Žul žuvačku a občas nezúčastnene zavadil pohľadom o štvoricu.
Potom sa zas pozeral znudene von. Nerobil nič. Bol jeden z mála ľudí, na ktorom sa nedalo poznať, či sa zabáva alebo je pohoršený. Keď už stará pani nemala kam uhnúť a dievčatko sa muselo zviezť skoro až na okraj sedačky, aby si mohlo kopnúť, neudržal som sa a povedal som mamičke:
"Prosím vás, nemôžete tomu decku niečo povedať? Nevidíte, čo robí??"
Mamička sa pozrela na mňa, potom na svoju princeznú, pohladila ju a pohŕdavo povedala:
"Prečo by som jej dačo vravela? My deťom doprajeme voľnú výchovu."
Tou odpoveďou šokovala celý autobus. Dievčatko si ešte dvakrát koplo, kým autobus došiel k zastávke. Mladík s nohavicami spustenými
poniže pása sa lenivo zobral a prechádzal nezúčastnene okolo štvorice ku dverám.
Keď bol tesne pri nich, odohrala sa scéna ako z filmu. Bolo to dielo pár okamihov. Dokolísal sa pomaly k nim, stále mal ten ničnehovoriaci výraz, pokojne až lenivo vybral z pusy žuvačku a jedným pohybom ju zamotal dievčatku do vlasov. Ladným ľahkým pohybom, ako keď maliar dá na obraz tú poslednú dôležitú bodku. Bez mihnutia oka postupoval ďalej k dverám akoby nič.
Mamička zalapala po dychu a vyštekla: "Čo to robíš, ty idiot jeden? Šibe ti?"
Chlapec len tak lenivo otočil hlavu späť a úplne pokojným hlasom povedal: "Nie, ale naši mi tiež dopriali voľnú výchovu... Ahoj!"
Knísavým pohybom vystúpil z autobusu na ulicu, ešte sa na starú paniu usmial a do okna jej ukázal dva prsty na znak víťazstva. Stará pani mu neisto zamávala. Celý autobus sa zabával. V tomto prípade "voľná výchova" priniesla svoje ovocie a pre všetkých ten mladík bol taký "borec nakoniec".

...a ešte niečo, čo mi došlo dnes a žiaľ, že je to pravda.

...konečne kráčame správnym smerom.... :-)
Zemiaky sú drahšie ako banány
Z údajne zdravého rybacieho mäsa, vytečie polovica vody.
Mäsové výrobky neobsahujú mäso.
V akciovom letáku Kauflandu je 30 inzerátov na požičanie peňazí.
Jogurt obsahuje 45% mlieka.
Bravčové rebrá sú drahšie ako bravčové stehno.
Aj behom reči s kamarátom telefonujeme.
Čím viac vecí máme, tým viac túžime po ďalších.
Náš mobil má toľko funkcii, že sa nimi chválime priateľom, ale pre život sú
nevyužiteľné.
Slivky dovážame z Argentíny, maliny zo Španielska, cesnak a cibuľu z
Peru ....
Štátny sviatok je dôvodom opiť sa, ale prečo je ten deň sviatkom to 90%
ľudí nevie.
Plačeme pri pohľade na opustené psy, ale opustení ľudia nás nezaujímajú.
Slovo ďakujem nahradilo "čo za to".
Maslová buchta má záruku 12 mesiacov.
Kilo sušeného slepačieho hovna je drahšie než kilo kuracích stehien.
V meste máme 200 pizerii, ale vepřo knedlo si nedám nikde.
Návšteva kultúrnych pamiatok vyjde rodinu na 100Eur.
Polovica rodičov nemá peniaze na to,aby svoje deti poslali na lyžiarsky
kurz.
Doma denne gruntujeme, ale odpadky hádžeme mimo popolnice.
Na televízii večer prepíname aj 25 programov, ale nájdeme
len varenie celebrít, reality show, alebo reklamy.
Svojim blízkym pošleme aj tridsať stupídnych esemesiek, ale ani raz sa
neopýtame ako sa majú.
Pod pojmom kultúra sa nám vybaví návšteva multikina.
Zaobstarávame si na splátky nadupané autá aj keď len raz do týždňa
ideme do supermarketu a raz mesačne navštíviť svojich rodičov v dome
dôchdcov.
Najpredávanejšie knihy sú kuchárky, životopisy pseudohviezd a horoskopy.
Existuje 30 časopisovpre ženy, ale ani jeden pre normálne ženy.
Najčítanejšim článkom na nete v rubrike kultúra, bol ten, ako si Hanychová
žehlila nohavice na tele naparovacou žehličkou a opálila si frndu ešte
nieco?
Ano!
Ministerka zdravotnictva je stavebna inzinierka.

Kamarát mi poslal tieto zábery:
Kde končí dúha? Na diaľnici.....

Začína chcípavé obdobie. Kamarátka, ktorá sa zaoberá alternatívnou liečbou mi poslala recept, tak sa podelím.

Práve som dočítala
V Berlíne na základnej škole v roku 2053 kontroluje učiteľka dochádzku:
-Achmed al Agbar ? -Tu
-Mohammed al Saheen? -Tu!
-Yassir al Fahid? -Tu!
-Mohammed al Fakhsi? -Tu!
-Hassan al Hussein? -Tu!
-Micha Elma Ier?
Nikto sa nehlási... Zvýšeným hlasom číta ešte raz: -Micha Elma Ier ??? Je tu?
A vzadu sa postaví taký malý blonďáčik a hovorí :
To budem asi ja, len ma čítajte, prosím, ako Michael Maier.Ďakujem.

Slovensko, Základná škola Krompachy, r. 2053.
Učiteľka na základke kontroluje dochádzku:
-Armani Lakatos ? -Tu.
-Onur Horvath? -Tu.
-Seherezada Holubova? -Tu.
-Avatar Varga? -Tu.
Zrazu sa učiteľka začne rehotať a hovorí:
Dig more, jake meno, že Ivan Novák !?!?

Vážená redakcia,
Aj mňa a mojich blízkych šokovala udalosť, ktorá sa stala v Devínskej Novej Vsi. Ešte viac ma prekvapil Príspevok v TV, "Lampáreň", ten musel byť zrejme pod nátlakom verejnosti odvysielaný.
A teraz Vám napíšem, ako bývam ja....
Bývam v Košiciach a sme obyčajná, normálna rodina ako tisíce iných na Slovensku. Bývam na sídlisku, ktoré je vzdušnou čiarou ani nie km od sídliska Lunik IX. Naše sídlisko je malé, príjemné, na konci mesta.
Domy sú nízke, dvojposchodové, lebo sme blízko letiska. Za domami je pole a krásny výhľad na okolité kopce, polia a >> > LUNIK>> > IX. Sídlisko
Lunik IX je postavené asi v najkrajšej časti KE. Z jednej>> > strany je les a z druhej strany ho obmýva Myslavský potok. Jedným slovom idylické bývanie keby...
Keby som sa nezobudila pred pár dňami a rovno pod mojimi oknami ležal súložiaci cigán s cigánkou. Začala som ich vyháňať, no asi 10 minút nič /vedro s vodou tam nemalo dolet/. Tak som začala hádzať paradajky.
Vtedy vstal cigán s gaťami spustenými "na pol žrde" pobral sa preč obchytkávajúc polonahú cigánku jednou rukoua druhou päsťou mi hroziac a nadávajúc...
Inokedy ráno otvoriac dvere na chodbu som dobre nezamdlela od smraduStála tam cigánka od pása dole nahá, nohy celé obtečené od výkalov. Ani neviem ako sa dostala dnu, kedže brána sa zamyká Po takomto niečom s radosťou vykročíte do práce. Vyjdem pred dom a dúfam že sa nestrafím do psieho ani ľudského. Okolo tváre mi preletí "použitý" leták so zľavami a teším sa, že iba preletel a nezasiahol. Cestou ku >> > autu>> > očami kontrolujem, či nemám urvaté spätné, stierač, alebo navrtaný druhý či tretí zámok /mám
centrál/Musím pridať, lebo oproti mne kráča cigán s vystrčeným penisom, močiaci za pochodu...Zdá sa Vám to vulgárne a sprosté?Aj mne... Nereálne? Aj mne... Zvyšuje sa životná úroveň aj na L IX. Už aj tam parkujú autá s volantami na pravej, či ľavej strane, bez STK a majiteľmi bez vodičákov. Nič im nie je zakázané, keďže pravidlá nepoznajú, idú kedy a kam chcú, vždy a všade majú prednosť. Neexistujú nijaké prekážky, keďže ani policajti ich nekontrolujú. A Ty obyčajný>> > človek, záchraň sa kto môžeš. Aj Myslavský potok sa zmenil na umyvárku áut. Každý deň sa tam umyje minimálne 10 tátošov. Pán primátor, polícia aj odbor životného prostredia tu udelili výnimku. Čo na tom, že tu ešte pred pár rokmi boli pstruhy. Nech sa občania sťažujú, nech sa majú "rómovia" dobre a hlavne nech majú čisté autá. S príchodom jari, prichádza aj :"výpalnícka sezóna" , okrem toho na pár týždňov sa dá vidieť ôsmy div sveta - Melírovaný les. Za celú zimu aj predošlé obdobie vietor pozachytáva milióny sáčkov, tašiek a neporiadku na konároch a kým sa les nezazelená celkom, tak má melír. Približne jeden mesiac v kuse sa ocitáme v plameňoch ako v stave vojny. Cigáni asi nemajú radi zelenú, lebo každý kúsok zeleného miestečka musia vypáliť. Hasiči zasahujú minimálne 3x
denne aspoň mesiac. Zrátajte si koľko výjazdov a koľko peňazí to musí stáť. Keby niekoľko ľudí sezónne zamestnali na stráženie pred podpaľačmi, či inak vyriešili...
Vtedy proste horí všetko a všade. Je to ďaleko od magistrátu a úradu
vlády, tak načo sa starať. Ak by hasaiči zverejnili napr. počet výjazdov za mesiac apríl na L IX, tak by ľudia ostali zdesení, čo sa to deje Koncom mája začína "oberačka" /tzv, skorý zber/
jabĺk a sliviek na stromoch, ktoré rastú po sídlisku. Nedokážem pochopiť ako sa tieto stromy po týchto nájazdoch dokážu každý rok zregenerovať a opäť zarodiť.... No a potom prichádzame na radu my občania a začíname po zime upratovať>> > sídlisko /je to pre veľmi silné žalúdky/ . Tohto roku prišla horda cigánov a ked nás videli upratovať, tak sa smiali a vraveli "Pani, ta načoupratujete. Šak Vam pride mesto popratať." Vyrabujú bedne a všetko čo vytriedia a nehodí sa im pohádžu po sídlisku. K večeru si tiež neoddýchneme, lebo cigán nikdy neoddychuje. Zaviedli im tam niečo ako miestny rozhlas a ten v kuse vyhráva vo dne v noci všakovaké rezké melódie. V lete, ked boli horúčavy a človek musel priebežne vetrať /lebo to sa musí byť v tej izbe ak je otvorené okno/, tak sa pre ten hluk nedalo vydržať. Ozvena donášala hluk z L IX v nenormálnych dávkach. Pán prímátor sa iba smial, však nech sa cigáni bavia, veď aj on má iba spoločenské povinnosti s >> > pánmi>> > konšelmi, preberá, ocenenia, medaily, čestné občianstva. Treba im dopriať zábavu vo dne v noci, čo > na tom, že pracujúci občan nemá pokoja, však ráno pôjde aj tak drieť na panské Obchodné aktivity cigánov prebiehajú 24 hodín, nepoznajú prestávky, vo>> > dne v noci tiahnu v obrovských tlupách po kontajneroch a rabujú všetko
čo im príde do cesty. Rabujú vo dne i v noci, všetko a každého. Nedávno sused volal policajtov, lebo cigáni kradli starej susedke, vdove na sídlisku Š 100, ktorú používala na cestu k lekárovi. Po niekoľkých urgenciách prišli policajti a rovno povedali, že oni také vraky ani nebudú hľadať!!! Nám už ukradli 5 bicyklov z pivnice /je už ako trezor/, synovi 2 týždňový mobil a ešte všeliaké maličkosti. Policajti sa len smejú, ačo to kupujeme a tak!!!.... JE NA TOM NIEČO SMIEŠNE AK SI ČLOVEK NIEČO KÚPI A CIGÁNI HO OKRADNÚ?????? > Minulú zimu sme videli na sídlisku obrovskú policajnú akciu /6 >> > policajných>> > áut v akcii/. na poli za domami urobili policajti rojnicu. Bola to akcia ako z Funesových komédií. naháňali jedného cigána a ten ako pred nimi>> > prchal, hádzal petardy. vyzeralo to akoby na nich strieľal. Ked ho chytili, pod našimi oknami, dozvedeli sme sa s úžasom, prečo toto
"nevídané Nasadenie" . Prominentnému dieťaťu cigán ukradol mobil a na to použili 6 áut PMJ a kukláčov!!! Keď voláme policajtov my bežní občania, tak sa boja sem prísť robiť
poriadky. Občas urobia spanilú jazdu na policajnom aute po sídlisku. Raz
dokonca pricválali na parádných koňoch a to sme s nádejou dúfali, že nám svitá na lepšie časy. No žiaľ, prišli len ukázať pekne koníky.... Kto vie kto na nich jazdieva vo voľnom čase...
Každý deň čakáme, ako naše deti docestujú do a zo školy. Keďže cestujú MHD, tak sú diskriminovaná väčšina. To, čo robia cigáni v autobusoch MHD, nemá obdobu. Okrem toho, že chodia samozrejme úplne zadarmo tak tam pijú, fetujú, súložia, vracajú, pľujú po zemi i ľuďoch, robia neporiadok , bijú nás , deti, vyhrážajú sa, režú sedadlá a ja neviem čo všetko.... Cestujú neobmedzene po celom meste. Plné kontajnery sú všade.... Prádlo na balkónoch, sa nemôže sušiť, lebo vylezú až po druhé poschodie a kradnú všetko čo nie privarené. Keď je teplo v byte, musí sa vetrať tak,
že dospelý človek stojí pri okne ak je to byt po prvé poschodie. Nedávno ukradli našej susedke mixér z kuchyne, ked šla pozrieť do druhej izby čo to buchlo. Niekedy mi je ľúto malých detí, ked vidím čo jedia z kontajnerov. Vyhodím im z okna keksík či chlieb s niečim. Oni sa mi za to odvďačia vďačným hrejivým úsmevom, no na druhý deň mi prídu rozbiť > okno. Cigánske deti fetujú už od dvoch rokov, neviem, či im to rodičia dávajú aby zahnali hlad, alebo prečo... To čo robia, nebudem rozoberať, lebo je toho strašne veľa. Tiahnu v obrovských tlupách v kuse. Hulákajú, >> > hrešia,>> > bijú sa, súložia, kadia, močia, pijú, vracajú, chodia štvornožky po zemi, spia hoci kde .... Je im proste jedno kde sú, kedy sú a čo robia. Keď ku mne niekto príde a toto vidí,>> > pripadám si ako asociál, nie len ja. Mnohokrát sa ma pýtajú "ako tu môžte bývať". A kde mám bývať, každý bývame tam, kde máme byt. Častokrát je to pod ľudskú dôstojnosť na čo sa dívame a hlavne naše deti. Aj ja už niekedy strácam svoju dôstojnosť keď bránim svoje okolie, majetok a deti, keď človek musí ziapať a báť sa ich.... Keď policajti sa smejú.
Keď posielame petície poslancom, pánu primátorovi a je to presne ako v tej Lampárni.... Oni sa iba usmievajú.....
Myslite si , že som pre toto rasista? Ja som cigánom nič neurobila, ani moji susedia. Ja im nič nekradnem, ja nechodím ani na ich sídlisko kadiť popod okná.... Nech nás tú oplotia a zavrú do rezervácie ako indiánov /to by bola zase diskriminácia "romov"/. Ja chcem od nich iba pokoj.....
Ten pokoj chcel asi aj "ujo" čo strieľal.... Koľko vlastne vydrží človek, ak ho vytáčajú každý deň? Aké silné nervy musí mať aby toto všetko vydržal????? Len toľko som chcela napísať....

Ahojte všetci priemerní motoristi... a pretekári

Píšem vám preto, aby som vás všetkých poprosil, aby ste dávali veľký pozor, keď sa vozíte po cestách.

Píšem preto teraz, lebo sa práve učím chodiť po vonku.

A tak prosím, buď taký láskavý a nezraz ma!

Pozri, aký som zlatý... no nie?

Ďakujem, že na mňa dávaš pozor...... papa!

aktuálne: