By si sa divil, koľko spraví taký polcentrimetrový posun gombíka, keď sa ešte dá...
A nezmenšila som sa, dokonca som to aj prestala riešiť.

Nebudem rozprávať o tom, aký pôžitok mi spôsobuje rezeň z krkovičky, alebo cesnakový bôčik. V hlave som to upratala a vychutnávam všetko, čo sa vychutnávať má!

Ale taký odtrhnutý urobí ešte väčšie divy. A ak si ešte naostro.
A radšej tu už v tom vychutnávaní nepokračuj.

A to až taký veľký?

Presne tak, nezabúdaj, koľko máš dôvodov byť na seba pyšná. Koľko vecí si už zvládla a dokázala prekonať. Čo všetko zvládaš aj teraz! Ako bonus Ti prihodím magickú vetu našej školskej psychologičky, ktorú si máme opakovať, keď máme kruhy pod očami a vrásky až po zem:
Všetko, čo robím, robím najlepšie, ako viem. Môžem si dovoliť byť nedokonalá. Dôverujem si, teším sa z každého dňa.

čo by som v živote chcela? to reálne, alebo aj to, čo sa zdá bláznivé? v prvom rade by som chcela byť zdravá. aké sny máte vy? čo by ste chceli ? moje sny sú ohraničené mojím zdravím a peniazmi. napr. veľmi by som chcela navštíviť Rusko.....

Šťastie je mozaika zložená z nepatrných malých radostí. (André Maurois)
Je veľmi ťažké nájsť šťastie v sebe, ale nájsť ho inde je nemožné. (A. N. Ostrovskij)
Krása je všade pre toho, kto ju chápe a chce. (Auguste Rodin)

Ale som múdra jak rádio Jerevan, čo? Viem, že sa ľahko hovorí a radí, ale ver mi - zvládneš to.

Čo nás nezabije, to nás posilní... (ale čítala som aj parafrázu "Co tě nezabije teď, zabije tě příště." ) - toto však nepovažuj za heslo dňa!

Teda tými citátmi som chcela povedať, že nepotrebujem bombastické sny, stačia mi naozaj aj maličkosti. Je síce pekné snívať o dovolenke na Bora-Bora, ale stačí mi aj prechádzka po lese alebo dobrá hudba, kafe... A súhlasím s Tebou, že na vrchole rebríčka máš zdravie - neboj, dostaneš sa z toho.

...gymka .....ja sa veľmô nerád opakujem ...no zdôrazňujem ešte raz vyššie uvedené v súvislosti s nasledovným linkom ...

http://www.porada.sk/t140934-p155-on...ml#post2062185

a prave preto snivam realne ... nedavam si nesplnitelne ciele

viem co je to mat uspech - a ten sa neodpusta, karieru - ta pominie, peniaze - ulahcia zivot, ale nie su stastim
az ked to vsetko pominulo, uvedomila som si, ze stastie je niekde inde - stastie je, ze som relativne zdrava, ze sa stale mozem poradit s rodicmi, ze mam samostatnu, dospelu dceru
a zistila som, ze vyzijem z minima - napr. varim doma a na viac dni
ale hlavne tesim sa z malickosti a nezavidim ostatnym!!!

PS: nie som super zena, aj na mna pride obcas depka

No jasnačka,že to má zmysel ŽIŤ...keď to vzdáš až potom skončí tvoja cesta ! Ty sa nesmieš vzdávať, vždy je riešenie, teš sa z toho že prácu máš, koľko ľudí nemá, alebo nemôžu pracovať.
Ja idem zajtra na 4.chemoterapiu a môj život má zmysel, aj pri tejto chorobe, a nikdy to bez boja nevzdám.
Takže šup-šup, upratať zlé myšlienky do najspodnejšieho šuflíka a ideme na to. Biť sa s problémami a nevzdávať sa !!
Držím ti palce a hore hlavu

... a možno by si mohla prísť na niektoré zo stretok poraďákov a ver, hneď sa máš s kým porozprávať, pookreješ na duši a nájdeš si veľa nových priateľov.

... ona nemá fyzickú chorobu, ale duševnú, ktorá je mnohokrát podceňovaná, ale rovnako nebezpečná ako zákerná rakovina.

No veď ja viem, veď preto som ju chcela tým, čo som napísala chcela povzbudiť, aby to proste bez boja nevzdávala. Aj s duševnou chorobou sa presne tak isto musí bojovať, ako s rakovinou.

http://www.osud.cz/jak-preprogramovat-mozek-za-21-dni

http://radydozivota.wordpress.com/tag/shawn-achor/

HE! 23 rokov ti niekto niečo hučal - a ty si počúvala. Takže teraz počúvaj (čítaj):
Váha je v poriadku, len - kua - tá výška, tá výška nesúhlasí!
Tak nečuchajte - ja pre seba voniam - a čo si vy myslíte - mi je šum-a-fuk.
Prestaň čumieť, radšej vylez a hotovo.
Keby prišla na nejaké "stretko" tú "duševnú chorobu" nakopeme do zadku a dáme jej duševný doping - možno by sa od smiechu aj po zemi váľala.
BTW: čo myslíš, prečo svoju volám moja 3/4?

no predsa pre IQ

Gymka,
viem sa vžiť do tvojej situácie... keď som sa ako 23 ročná rozviedla ostala som sama v cudzom meste s 2 ročným dieťaťom... po čase som si našla priateľa... ten po 7 rokoch odišiel za mladšou... nemala som chuť začínať znova... po manželovi nesplatená pôžička, po priateľovi tak isto... našla som si prácu v ktorej ma šéf psychicky tak deptal, že som musela vyhľadať pomoc psychológa a našla som si priateľov ktorí ma držali nad vodou... bola som na dne aj finančne... výplatu som si rozdelila do 31 obálok, vtedy ešte po 30,- Sk a čo som neminula 1 deň, presunula som na druhý... v noci som chodila pomáhať do súkromnej pekárne kde som piekla rožky za 15,- Sk za hodinu, neskôr po večeroch som chodila upratovať... aj napriek tomuto som umožnila dcére vysokoškolské vzdelanie... niekedy som si myslela, že sa to nedá vydržať, ale verila som, že raz to bude určite lepšie... nakoniec som sa vrátila späť tam, kde som vyrastala... veľmi som sa na to tešila ale prišla som na to, že som tu vlastne cudzincom... mala som tu rodičov, sestry ( aj mám)...ale 25 ročná prestávka spôsobila, že okrem nich som tu bola "cudzia"... nie raz som zvažovala či to bol krok správnym smerom... keď sa obzriem späť, tak vidím, že všetko malo svoj zmysel... dnes mám výbornú prácu, okrem toho robím slané torty, robím účtovníctvo v zaťovej firme, sestre pomáham s účtovníctvom, som v obecnom zastupiteľstve, vediem SVB, mám záhradku... moje dni sú naplnené až po okraj ... som šťastná, že som sa pred 10 rokmi takto rozhodla... vyhľadaj pomoc, nájdi si priateľov, váž si sama seba... okolo teba je kopec oveľa horších ľudských osudov, len sa nimi nikto " nechváli" ( pozri sa na CASADE)... uvidíš, že všetko bude O.K....
A ešte som zabudla som po totálnej hysterektómii, po odstránení pleomorfného adenómu slinnej žľazy, čítam, pletiem, maľujem krížovky... takže úplne super...

gymka - pre Teba, aspoň pre potechu očí.

Len dúfam, že sa to správne zobrazí

Mila gymka,
cas od casu vsetci prezivame rozne obdobia-dobre, menej dobre, zle aj velmi zle. No nic z toho vsak netrva vecne. Podla toho co pises, by si v prvom rade mala navstivit psychiatra, aby si sa zbavila depresivnych myslienok a budes mat hlavny problem pod kontrolou. Ostatne sa budu potom riesit lahsie.
Prajem Ti skore uzdravenie a aj napriek vsetkym problemom aj zmysel a chut do zivota.

Spomínam si, ako v minulosti sme v nejakej téme tiež riešili depku...

Tuším Zuzka Kazu, Vlastička Ondrejvla a naša nebohá Dášenka Durisovad písali o tom, aká je fantastická fyzická práca na duševné boľačky.
Vyčistiť hlavu fyzickou námahou a odpadnúť v posteli od únavy.

Poviem Vám, že je to veľká pravda. S mužom chodievame na chalupu a tam sa totálne kántrime, ale tie hlavy sa nám tak prečistia! Neviem, či to je preto, že človek dostane až svalovku z roboty a potom stoná aj v noci /pozn.pre srska, marjankaj a buchač - od bolesti /, ale asi to fyzické zničenie prebije bolesť duše /a každý ju máme občas menšiu, väčšiu, veľmi veľkú/.
Čiže proti duševnému nepokoju treba asi fyzičnom útočiť. Nech je to čokoľvek - šport, robota na záhrade, chalupe a iné .

...svätá pravda ..danushka ..odkedy mám záhradku, zabudla som že mám 9x operované koleno a čo všetko ma bolí. Vytešujem sa z maličkostí, z každého púčika.
gymka, tebe prajem, aby si svoje problémy vyriešila čím skôr....tu si dostala od každého cenné rady..

Mala som plnoštíhlu kolegyňu, ktorá vždy hovorila" aj veľká riť vie očariť" a je to pravda.
Ozaj tu máme všetci nejaké problémy, ja napr. ešte nemám vyplatenú celú výplatu za 1/12 a o ďalších snívam a všeličo iné. Ako sa hovorí "stokrát nič zdolá aj slona".
Posielam ti túto pesničku, vždy sa mi páčila a dodávala mi odvahy . Držím palce, nech sa darí.

Ďakujem vám všetkým za veľmi dobré rady, poviem úprimne, teraz sa hanbím za svoje rady v téme Panická porucha, lebo niekomu radím a sama som to nedokázala. keby som to vedela vymazať, tak to vymažem. dnes som bola na neurolog. vyčetrení, poslali ma na rontgen krčnej chrbtice, a v piatok idem na CT hlavy. lekárka povedala, že podľa nej je neurologický nález v poriadku, len chce vylúčiť iné možnosti. takže tak. ale vďaka vašim radám som so znova uvedomila, že ak JA nebudem bojovať, že ak JA nespravím niečo pre seba, žiaden lekár a žiaden liek mi nepomôže. bola som dole, stáva sa to, hovorím, že život je ako sínusoida, raz sme hore a potom dole. ste úžasní ľudia, máte záujem o človeka a to je v dnešnej dobe vzácne.