Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Straty a nálezy
Neviem koľkí ľudia sa vedia tešiť zo života, ale badať na každom kroku, že ich ubúda.
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.
Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.
Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne. No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu.
NO a ČO?
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek
/
Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!
A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude.
Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.
Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.
Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne. No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu.
NO a ČO?
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek
/Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!
A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude.
Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
Hľadať v debate
Dostali sme dar byt TU. Nie je nam sudene vediet, ako dlho mozeme pobudnut.
Preto nerozumiem, ako niektori maju potrebu jeden druhemu neustale ublizovat.
Spamataju sa, ked uvidia zdvihnuty prst. Potom sa potesia aj z omrviniek na stole, ci slnka na nebi.....
Rada upratujem omrvinky po ludoch, na ktorych mi zalezi a milujem slnko.
Preto nerozumiem, ako niektori maju potrebu jeden druhemu neustale ublizovat.
Spamataju sa, ked uvidia zdvihnuty prst. Potom sa potesia aj z omrviniek na stole, ci slnka na nebi.....
Rada upratujem omrvinky po ludoch, na ktorych mi zalezi a milujem slnko.
Nech robíme čokoľvek, má nám záležať na tom, čo robíme, nie na tom, či nás niekto vidí. Cicero ...viac
korela 
korela
Neviem, či si dobre pamätám, tuším to bol Alexander Veľký. Kázal, aby ho do hrobu dávali s rukami von. Aby všetci videli, že do hrobu si neberie nič.
Samozrejme mi vadí, keď sa niečo nespravodlivé stane v mojom okolí. A nevyhnem sa občas aj tomu, že súdim iných. Ale snažím sa to robiť minimálne. Nikdy nevieš, čo ich k tomu vedie.
.gif)
.gif)
človek milujúci a chybujúci
Ja sa snažím držať hesla: Přej a bude ti přáno, dej a bude ti dáno. Mám kamošku, ktorá rieši ostatných, kto si postavil aký dom, kúpil aké auto, kde na to vzal a porovnáva sa s tými čo majú a je strašne zatrpknutá. Nech majú, majetky nie sú záruka osobného šťastia. Včera som navečer plávala v jazere a bolo mi úplne super, nič som neriešila, chladila si hlavu a telo a bolo mi blaze.. Vychutnávam si pár dní samoty, decká sú na splave, viem, že je o ne postarané. Pred pár dňami dcéru prevalcoval a kopol kôň - vrazilo do nej 600 kg živej váhy proti jej 35 kg a som nevýslovne šťastná, že má len opuchnutý lakeť. Som šťastná, lebo náš starý pes prežil kolaps a ešte chvíľu s nami pobudne a venuje nám svoju bezhraničnú oddanosť. Som vďačná za každý deň, ktorý prežijem so svojimi ľuďmi alebo len tak, že si vychutnám aj maličkosti. Včera som bola v kine na Madagaskar 3 a poviem vám, že som sa rehotala ešte doma. Človek má byť opatrný, plánovať budúcnosť, ale nesmie si zabudnúť vychutnať prítomnosť, lebo bude v starobe spomínať, ako len drel, aby sa raz mal dobre. Alebo bude mať Alzheimera a nebude si pamätať nič..
Nedávaj otázky, na ktoré nechceš počuť odpoveď... ...viac
...pekné myšlienky ...skúsim len malé poznámočky do textu položené...
...že dovolím si ????
danushka
Neviem koľkí ľudia sa vedia tešiť zo života, ale badať na každom kroku, že ich ubúda.
...tiež si všímam a preto som taký , aký som .......hoci aj na mňa príde občasný svetabôľ...
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.
Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
...je nádherný .....stratil som priveľa ( ba až príliš ) , no jedným dychom dodávam , že aj nejaká refundácia prišla ...
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.
Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne.
...tak na tú chalupu nedám dopustiť ...hýčkam si ju , rozmaznávam jak moju malinkú vnučku...
No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu.
NO a ČO?
......no a ho..o !!!!!!.....
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek/
Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!
A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude.
Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
...tiež si všímam a preto som taký , aký som .......hoci aj na mňa príde občasný svetabôľ...
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.
Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
...je nádherný .....stratil som priveľa ( ba až príliš ) , no jedným dychom dodávam , že aj nejaká refundácia prišla ...
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.
Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne.
...tak na tú chalupu nedám dopustiť ...hýčkam si ju , rozmaznávam jak moju malinkú vnučku...
No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu.
NO a ČO?
......no a ho..o !!!!!!.....
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek
/Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!
A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude.
Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
..doplnila som tiez len zopar slov..
..s radostou sa pridam..
danushka
Neviem koľkí ľudia sa vedia tešiť zo života, ale badať na každom kroku, že ich ubúda.
..patrim medzi tych, ktori sa tesia z kazdej malickosti..co uz ine ostava, aj tak si clovek nepomoze zbytocnym rozculovanim a hromzenim, hlavne, co sa tyka politiky..
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.
Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
..len dodam, ze nas zivot je velmi kratky, ved sme tu na tomto svete ako na dovolenke, tak treba si ho vychutnavat..
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.
..vsetko zle bolo na nieco dobre..
Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne. No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu...tesi ma, ze mozem cestovat a sme cela rodina zdravi..
NO a ČO?
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek/ja tiez
Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!..tusim som uz v tej druhej, roky vobec nesledujem, strasne to uteka..presto vsetko sa tesim kazdemu novemu dnu..
A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude.
Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
..patrim medzi tych, ktori sa tesia z kazdej malickosti..co uz ine ostava, aj tak si clovek nepomoze zbytocnym rozculovanim a hromzenim, hlavne, co sa tyka politiky..
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.
Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
..len dodam, ze nas zivot je velmi kratky, ved sme tu na tomto svete ako na dovolenke, tak treba si ho vychutnavat..
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.
..vsetko zle bolo na nieco dobre..
Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne. No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu...tesi ma, ze mozem cestovat a sme cela rodina zdravi..
NO a ČO?
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek
/ja tiezTak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!..tusim som uz v tej druhej, roky vobec nesledujem, strasne to uteka..presto vsetko sa tesim kazdemu novemu dnu..
A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude.
Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
..s radostou sa pridam..
medúza medzi čučoriedkami (Július Satinský: "ČUČORIEDKY = dievčatá od 15 do 25 rokov, MEDÚZY od 30 do 80 a po osemdesiatke sú STARÉ PRAŽENICE, ktoré majú obrovský zmysel pre humor a o svete si myslia svoje"). ...viac
"Najšťastnejší ľudia nemusia mať práve to najlepšie zo všetkého. Oni si urobia to najlepšie z toho, čo majú."
Autora tejto krásnej myšlienky som nevypátrala, ale stotožňujem sa s ňou. Nemyslím si, že by sme mali byť pasívni a za každých okolností sa uspokojiť s momentálnym stavom, nepracovať na sebe atď. Len aby sme vo víre každodenných starostí nezabúdali na to, koľko pozitívnych, obohacujúcich ľudí a zážitkov je v našom živote. Treba si ich pripomínať. "Šťastie je mozaika zložená z nepatrných malých radostí." (André Maurois)
Prajem Vám (aj sebe), aby každý deň priniesol aspoň jeden taký kamienok do mozaiky šťastia, a aby sme si ho nezabudli všimnúť...
Autora tejto krásnej myšlienky som nevypátrala, ale stotožňujem sa s ňou. Nemyslím si, že by sme mali byť pasívni a za každých okolností sa uspokojiť s momentálnym stavom, nepracovať na sebe atď. Len aby sme vo víre každodenných starostí nezabúdali na to, koľko pozitívnych, obohacujúcich ľudí a zážitkov je v našom živote. Treba si ich pripomínať. "Šťastie je mozaika zložená z nepatrných malých radostí." (André Maurois)
Prajem Vám (aj sebe), aby každý deň priniesol aspoň jeden taký kamienok do mozaiky šťastia, a aby sme si ho nezabudli všimnúť...
Jedného dňa istý nevidiaci muž sedel na schodíkoch pred budovou s klobúkom na nohách a tabuľkou s nápisom:
"Som slepý. Prosím, pomôžte mi."
Išiel okolo publicista, pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom, bez toho aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku a na druhú stranu napísal inú vetu. Popoludní sa publicista vrátil za slepcom a vi
del, že slepcov klobúk je plný mincí i bankoviek. Slepec rozpoznal mužov krok a spýtal sa ho, či to bol on, kto mu prepísal tabuľku, a čo tam napísal. Publicista odpovedal:
"Nič, čo by nebola pravda. Len som dal tvojím riadkom inú podobu."
Usmial sa a odišiel. A nevidiaci sa nikdy nedozvedel, že na tabuľke stálo:
"Je jar... a ja ju nemôžem vidieť."
Zmeň svoju stratégiu, keď sa veci nedaria a uvidíš, že sa to obráti k lepšiemu.
"Som slepý. Prosím, pomôžte mi."
Išiel okolo publicista, pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom, bez toho aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku a na druhú stranu napísal inú vetu. Popoludní sa publicista vrátil za slepcom a vi
del, že slepcov klobúk je plný mincí i bankoviek. Slepec rozpoznal mužov krok a spýtal sa ho, či to bol on, kto mu prepísal tabuľku, a čo tam napísal. Publicista odpovedal:
"Nič, čo by nebola pravda. Len som dal tvojím riadkom inú podobu."
Usmial sa a odišiel. A nevidiaci sa nikdy nedozvedel, že na tabuľke stálo:
"Je jar... a ja ju nemôžem vidieť."
Zmeň svoju stratégiu, keď sa veci nedaria a uvidíš, že sa to obráti k lepšiemu.
Nedávaj otázky, na ktoré nechceš počuť odpoveď... ...viac
Pandora je známa predovšetkým tým, že priniesla svetu zlo a utrpenie.
Keď Prométeus dal ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom a naučil ľudí rôzne zručnosti a vedomosti (napr. remeslá, písať a počítať, ale aj liečiť choroby), viedli tak šťastný život, že sa až prestali báť bohov.
Najvyšší boh Zeus sa preto rozhodol zoslať na ľudí zlo a tak nariadil, aby Hefaistos, božský kováč, vytvoril z hliny a vody dievča, kráse ktorej nik neodolá.
Keď ten tak učinil a Zeus jej vdýchol život, bohovia dievčinu pomenovali Pandora, čo znamená „Obdarovaná všetkými darmi“ a podľa Diovho príkazu jej venovali nielen dary veľkorysé, ale aj neblahé, ktorých sa bohovia radi zbavili:
Aténa ju naučila ženským prácam,
Afrodita jej vdýchla ľúbostnú túžbu,
Hermés ju obdaroval zvodnosťou, ľsťou a klamstvom,
iní bohovia jej prepožičali krásu, ľúbeznosť a zvodnosť.
Všetky dary boli dobre uzavreté v pevnej skrinke.
Boh Hermés Pandoru doviedol na Zem a ponúkal ju za ženu Prométeovi, ten však odmietol a varoval aj svojho brata Epimétea, aby nebral všetko, čím bohovia obdarúvajú. Zaľúbený Epiméteus však neposlúchol a zobral si Pandoru za ženu.
Netrvalo dlho a Pandora otvorila skrinku z vlastnej zvedavosti ; všetky tie trápenia, strasti a choroby boli uvoľnené medzi ľudí.
Pandora síce veko skrinky rýchlo zatvorila, ale to už v nej na samom dne zostala iba nádej.
Keď Prométeus dal ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom a naučil ľudí rôzne zručnosti a vedomosti (napr. remeslá, písať a počítať, ale aj liečiť choroby), viedli tak šťastný život, že sa až prestali báť bohov.
Najvyšší boh Zeus sa preto rozhodol zoslať na ľudí zlo a tak nariadil, aby Hefaistos, božský kováč, vytvoril z hliny a vody dievča, kráse ktorej nik neodolá.
Keď ten tak učinil a Zeus jej vdýchol život, bohovia dievčinu pomenovali Pandora, čo znamená „Obdarovaná všetkými darmi“ a podľa Diovho príkazu jej venovali nielen dary veľkorysé, ale aj neblahé, ktorých sa bohovia radi zbavili:
Aténa ju naučila ženským prácam,
Afrodita jej vdýchla ľúbostnú túžbu,
Hermés ju obdaroval zvodnosťou, ľsťou a klamstvom,
iní bohovia jej prepožičali krásu, ľúbeznosť a zvodnosť.
Všetky dary boli dobre uzavreté v pevnej skrinke.
Boh Hermés Pandoru doviedol na Zem a ponúkal ju za ženu Prométeovi, ten však odmietol a varoval aj svojho brata Epimétea, aby nebral všetko, čím bohovia obdarúvajú. Zaľúbený Epiméteus však neposlúchol a zobral si Pandoru za ženu.
Netrvalo dlho a Pandora otvorila skrinku z vlastnej zvedavosti ; všetky tie trápenia, strasti a choroby boli uvoľnené medzi ľudí.
Pandora síce veko skrinky rýchlo zatvorila, ale to už v nej na samom dne zostala iba nádej.
Chápala som odjakživa významu ,,otvoriť Pandorininu skrinku", ale až dnes som sa dozvedela, odkiaľ vlastne pochádza, že je to z gréckej mytológie...
Ďakujem Juraj.
To sú tie chvíle, keď si človek uvedomí, že už hádam aj v zrelom veku je a koľko toho ešte nepozná a neovláda. Len tak trošičku, zamáčik.
Ďakujem Juraj.
To sú tie chvíle, keď si človek uvedomí, že už hádam aj v zrelom veku je a koľko toho ešte nepozná a neovláda. Len tak trošičku, zamáčik.
Podobné témy
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 27.09.04
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 12.08.04
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 12.08.04
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 18.06.04
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 17.06.04
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
