...hm , Pik....už som toto prečítal zopár krát ...
Nedá sa zareagovať inak ...teda podľa mňa ... s tým nejakým - aj obdivom...


...k tomu P.S. snáď len to ....a nemala si náhodou záhradku so zlatými plodmi ???...šak vyššia berie ,či ?

...keď som pred dvadsiatimi rokmi povedala mojej najlepšej kamarátke, že jej syn fajčí (mal 10 rokov), ohradila sa, že čo jej to hovorím, jej syn by nikdy nefajčil..nikdy nie-doma, myslela som si..prestala sa so mnou baviť, lebo som obvinila jej synka,ktorý stále tvrdil, že nefajčí, presvedčivo do jej očí...potom, o dva roky,bolo to cez leto, prišiel môj syn a hovorí,že jeho kamarát leží pod mostom sfetovaný..šli sme spolu preňho, doniesli ho domov, ale moja kamarátka neverila..to len niekto sa chcel pomstiť,tak mu dal niečo do vína..potom zmizlo z domu zlato..potom peniaze..školu dokončil len so stálou prosbou k učiteľom...potom prvý odchod z domu,matka (mimochodom alkoholička)stále nepočúvala, čo som jej chcela povedať..decka nebolo týždne, prespával kadetade,potom prišiel domov,ako tieň, utekali dni, roky..a presne, ako píše Pikoška, nastali dni vykrmovania,rozhovorov, pritakávania, striedanie útekov, krádeží,rozhovorov a jedla a zase sa so mnou rozkamarátila, keď som jej povedala, že ho treba dať liečiť..sám by nešiel, ale možno by ju poslúchol..poslúchol, po ďaľších dvoch rokoch, keď ochorel otec,mimochodom, tiež alkoholik...pol roka v Záluží, týždeň doma a bol tam, kde predtým..a ona stále podkladala peniažky,jedlo,schovávala si, aby mala na žitie pre ostatné deti..a stále neverila...lebo jej syn by to nedokázal, to všetko kamaráti..slzy, nervy, psychiater,prášky, aby prežila..sama od seba prestala piť,aby mala peniaze pre syna,len aby jej občas prišiel domov..nekonečné rozhovory,lebo ma, ako kamarátku, zobrala na milosť...každú chvíľu vymieňané zámky na dverách,lebo v prípade neprítomnosti niekoho doma, vyprázdnená špajza, chladnička,presnorené, kde čo je, čo by sa dalo predať,matka často kupovala svoje veci späť,od dílerov,poznali ju....zlom nastal,keď otec skončil na dialýze...decko sa šlo znova liečiť, teraz už samo od seba,dokonca si našlo robotu a dosť dlho aj robilo...a potom otec zomrel..neviem, ako nazvať ten stav...ale už nefetuje, je na práškoch,čo je, podľa mňa silnejšia závislosť,alebo barla,ale je doma...drží sa dosť dlho...a matka je šťastná,lebo sa jej podaril husársky kúsok..vyliečila svojho syna zo závislosti na droge..má ho doma, len pre seba,ani do práce ho neposiela...všetko sa vraj musí zrodiť v jeho hlave...neviem, ako to nazvať,ale už to neriešim..len vypočujem...len tie stavy, jej, a vidina, ako vyzeral,keď sme ho zbierali z cesty, to sa nedá zabudnúť...
...a som v podstate šťastná matka, moji synovia mali toto pred očami a tak osobnú skúsenosť naozaj nemám,ale dotýka sa ma to takmer rovnako...

Krásne ste tu opísalu jednu z najčastejších chýb ktoré robia rodičia, a to takú, že mnoho krát nedokážu priznať, že ich dieťa je narkoman. Dokonca ak ich na to upozorníte, tak sa na vás urazia. Je to smutné, no býva to tak.

eNBe, neviem, ci si rodic, ale to je v nas v kazdom rodicovi prirodzene, ze nechceme vidiet zle veci na svojich detoch, su nasim pokracovanim v zivote a navyse z nasej krvi, je tam velmi silne vazobne puto, bez neho by sme zvladali vychovu deti lahsie, ale neda sa to.

Myslím si že toto čo si napísala, tak je jedna z najvážnejších vecí a som ti za to vďačný, pretože to veľmi rád rozoberiem na mojom príklade, a možno po tvojom príspevku nebudem znieť až tak surovo, bezcitne. Ja viem, že toto je moc citlivá téma, hlavne ak sa dotýka osobne vás ako rodiča. Nepíšem ako príjmať takéto riešenie, lebo si to neviem ani predstaviť, a dúfam, že takéto rozhodnutie nebudem musieť príjmať nikdy v živote. No z mojej skúsenosti:
Píšeš, že tomu neveríš? Hmmm, rád by som s tebou súhlasil, a rád by som napísal, že tiež tomu neverím, no moja skúsenosť je druhá. Aj moja mama ma dlhé roky podporovala všetkými možnými spôsobami, no jediné čo som robil ja bolo to, že som to zneužíval. Raz sme mali aj taký rozhovor, kde som sám videl, že to je blúdny kruh a po tomto rozhovore ma vyhodila z domu, no po pár týždňoch to nevydržala a vzala ma späť. Čo sa tým dosiahla? Nič, moja drogová kariéra sa predĺžila . No po nejakom čase som znovu skončil na ulici, absolútne sám, bez akejkoľvek podpory, s podmienkou že ak sa chcem niekedy vrátiť domov, tak nie s tým že "mama chcem sa liečiť, pomôž mi" , ale mama som po liečení, som už nejaký čas v poriadku, môžem ťa prísť navštíviť? Najprv som to nebral vážne, no po čase na ulici sa mi stala taká vec, že mal som hrozne dopichané nohy, v nemocnici aj rozmýšľali nad amputáciou, no ja som podpísal reverz a radšej som s vysokou horúčkou odyšiel kam inam ako k mame. Myslel som si, mama uvidí ako na tom som a dovolí mi zotaviť sa. Heh, mýlil som sa. Mama mi povedala: "máš minútu na to, aby si odyšiel, inak volám políciu" Nepomohlo moje prosíkanie, mama aj keď so slzami v očiach neustúpila. Doteraz si neviem ani predstaviť čo ju tá noc stála, veď nevedela či ma nevidí posledný krát živého, no ja jej za ten moment budem vďačný celý môj život. Táto situácia ma zlomila. Od tohto momentu som prestal rozmýšľať len nad tým ako si zohnať na drogu, začal som rozmýšľať nad tým, ako prestať a prestal som neviem naisto 2, alebo 3 dni potom .
Takže môj subjektívny názor je taký, že k tomu aby človek prestal s drogou tak môže pomôcť práve pád na dno. Načo by prestával niekto komu droga nespôsobuje problémy? Možno si poviete, ale ja som rodič, milujem svoje dieťa, ako by som to mohol urobiť? Verte, že moja mama je tou najmilúcejšou mamou akú si možno predstaviť, možno práve preto jej to trvalo toľko rokov sa k tomuto kroku odhodlať, no nakoniec ma tým naštartovala k zmene. Áno, je tam riziko, že dieťa sa niekde predávkuje, no to sa môže aj keď je doma, a tým že má isté zázemie, teda má posteľ a raz za čas sa podarí aj z domu niečo odniesť, tak jeho závisloť len podporujete. Takže moja rada, ak vaše dieťa nemá naozaj záujem sa z toho dostať, teda zmeniť sa, tak ho vyžeňte, žiadne prosíkanie, žiadne výčitky, nech vás nič neodmäkčí. Jediné na čom sa môžete dohodnúť, teda ustúpiť je to, že pokial sa chce zmeniť, a budete to na ňom vážne vidieť, že naozaj chce niečo so svojim životom robiť, tak vtedy mu pomôžete, budete za ním stáť. No nezabúdajte!!! Zas sa zopakujem......pomoc a podpora neznamená dať mu peniaze, prípadne nasľubovať niečo materiálne.

Nie, nie som ešte rodič a to vám verím. Celkovo je pre mňa ťažké sa vcítiť do prežívania rodičou, a aj preto sa snažím veci opisovať skôr z môjho pohľadu, teda z pohľadu človeka ktorí rodičovské puto dokonale zneužíval dlhé roky.

zabudol som, chcel som sa vyjadriť aj k tomuto. Áno, tieto testy nerobí problém oklamať nikomu závislému. Napríklad ja konkrétne som tiež mal niekde moč od niekoho čistého, prípadne len špinavú vodu. Tú som si potom dal do veľkej striekčky a už som nemal problém odovzdať moč na kontrolu. A je jedno či ho dať skontrolovať doma mame, alebo v nejakom Centre pre liečbu ....

pepsi,
pekne si to opísala a pravdivo. Ale mama skôr pomôže cudziemu ako svojmu. To bude tým citovým putom. Máš pravdu, abstinencia na liekoch nie je abstinencia. Rivotril, lexaurin, xanax, tramabene, tramal, subutox, metadon, svinstvo - jedno väčšie ako druhé. Ja osobne nepoznám, aby som syna niekde zbierala, vždy sa dotackal sám. Nikdy však na mňa nevztiahol ruku, nikdy nebol voči mne arogantný a násilnícky. Zbierala som iných.
Chcem napísať pre rodičov o niečom inom. A stotožniť sa eNBe v tom, že v liečebni ide o skleníkový efekt. Žiaľ, v tom mal jediný správny názor na liečebňu a liečbu aj môj manžel. Že sú to odložené deti a draho platené opatrovateľské služby. Inak v podstate len zavadzal. A nedokázala som od neho odísť. Z jednoduchého dôvodu. Nebolo už na byt, moje peniaze boli u liečiteľov a dílerov. Myslím, že osamelé matky zvládli toho viac ako ja. V tomto prípade treba ťahať spoločne za jeden koniec povrazu. My sme však boli na jeho opačných koncoch.
Preštudovala som všetku dostupnú literatúru o liečbe závislostí u nás a v zahraničí. Tie názory a metódy sú veľmi rozporuplné. Spoločnosť vníma závislých a aj nás, ich rodičov- ako plevel, ako spodinu, ako nehodných tvorov tejto Zeme. Z toho si ťažkú hlavu nerobím. Prevláda aj názor, že narkomani a alkoholici túto spoločnosť vyciciavajú. Tak o tomto niečo napíšem. Pretože na vyciciavanie tu máme gorilákov.
Štátne a súkromné liečebne sa navzájom kritizujú. Názor na liečbu sa odlišuje od jednej ku druhej. Aj metódy sú rôzne v každej z nich. Čo však tie súkromné majú spoločné, tak to sú platby. Pre rodiča je "výhodné", ak zistí závislosť u dieťaťa pred osemnástkou. Vtedy rozhoduje sám, a nečaká, v ktorej hodine podpíše decko po osemnástke revers. Má teda možnosť rozhodovať za neho a dať ho liečiť do štátnej nemocnice. Minimálne na detoxikáxiu.
Popíšem moju skúsenosť s jednou nemenovanou liečebňou, ktorá bola NAŠOU xtou v poradí. Poradil mi ju podnikateľ, abstinujúci alkoholik. S tým, že platby za liečbu sú vysoké, ale rovnako aj úspešnosť liečby je vysoká.Mala som dedičstvo po rodičoch. Peniaze, o ktorých som mohla rozhodnúť sama, môj manžel by nedal na liečbu ani halier. Postihnutý svojim odborom, lebo oni sú neomylní, vládol vo výchove radšej bičom ako cukrom.
V tejto súkromnej liečebni môj syn vydržal. Ba dokonca zo dňa na deň prestal aj fajčiť. Posiloval. Behal. Jedol. Chodil na komunity. Na terénky. Na kultúru. Vyspal sa. Najedol sa. Mal už aj svojich deväťdesiat kilov a čistú hlavu. No a ja som chodila na združenia, do nočných služieb, na komunity, nosila povolené nákupy, vraj aj sladkosti sú potrebné, aj kola, aj ovocie / dodnes teda neviem, za čo som platila / a makala som ako fretka. Dedičstvo má tiež svoje dno. Ale mamina zhora prikývla, že dobre robím. Peniaze som nosila aj na mesiace dopredu. Ak by som náhodou zomrela, aby sa doliečil. Aby abstinoval. Mesačnú čiastku výdavkov si radšej zoberiem do hrobu. Po roku mi zavolal lekár, že syn porušil liečebné metódy a musia ho vylúčiť. Tak som prišla. Ako porušil liečebné metódy, pýtam sa? Kritizoval vedenie liečebne. Hneď mi bolo jasné, že odo mňa nakúpil tie najhoršie vlastnosti. A za čo? Pýtam sa. ..píííííííííííp...Veď mal pravdu, ja na to. Aj keď mal, ale nemal si to dovoliť, rozložil tým komunitu. Hm, ale veď pacienti si to šepkajú po chodbe, ja na to. Namietam ďalej - veď majú žiť v pravde, tvrdíte. Vodu kážete, víno pijete. Asi som bola rovnako trúfalá, ako môj syn. Neuspela som v požiadavke, aby mohol v liečebni zotrvať. Argument?
Vraj - musí si ísť von naraziť čelo, aby vedel, že v liečbe treba rešpektovať terapeuta. Takže ho prepustili. Jednoznačný vyhadzov priamo k droge. Ale zvládali sme to dosť dlho. Majú svoj nalinkovaný režim. Večer si napíšu do denníka program na druhý deň, napríklad: 7-8 hod - hygiena. 8-9 hod. raňajky, upratanie izby.----bla,bla,bla, nesmiem prejsť cez cestu mimo prechodu pre chodcov. Pri myšlienke na drogu idem behať, potrestám sa, krivím si prsty. bla, bla, bla. Tak toto je život abstinujúceho narkomana podľa jednej metódy.
No a potom raz neprešiel cez prechod a zapálil si cigaretu. Prešla mnou hrôza, zlyhával v abstinencii. Vedela som, že pôjdeme nazad. Veď na nás čakali. Po roku sa opäť všetko zopakovalo. No ale to som už napísala. Reklamácie v tomto obore sú neprípustné. Dedičstvo v čudu, abstinencia rovnako.
Droga rodinu zcelí, alebo rozdelí. Ale naučila ma jedno. Pokore. Briliant vsadený do prestena že je zbytočný, že nerobí ženu dámou, ani ženu mamou, že je to márnosť rovnako ako náhrdelník, čo zaťažuje štítnu žľazu, náramky sú tiež kravina aj drahé hodinky, veď čas vidím aj na mobile.
Ja som tieto márnosti nebola nikdy zo záložne vybrať.
Občas Ti môžem len závidieť, že nemáš doma chlapa. Aj keď platí stará pravda, že s chlapom zle a bez neho ešte horšie, výnimka potvrdzuje pravidlo.
Podľa mňa by mohlo byť riešením aj to, aby ten z rodičov, ktorý je ochotný pomáhať závislému radšej opustil partnerstvo, ak ten druhý viac zavadzia, ako pomáha. Jednoducho a dobre, pacient potrebuje pocit, že nie je sám, že ho má niekto rád a stojí pri ňom.
Z vlastnej skúsenosti skutočne doporučujem nevyhadzovať peniaze za skleníkový efekt v súkromnej liečebni. Doporučujem poslať na dno, ale až som urobila všetky pokusy pred dnom. Lebo z dna už ide pacient/lebo závislosť je diagnóza a nie trestný čin/ k zlatej dávke, alebo za mreže. A to je už o inom.
Pepsi, každé slovo empatie je barlou najmä pre mamu, Tvoju priateľku. Občas sa potrebuje pristaviť a oprieť. Takže si sa sama podieľala na pomoci pre jej syna. A to sa len tak nevidí.
Musím sa aj ja pochváliť. Ja som takých stretla tiež. A sú z Porady. Tiež sú mi často barlou. Pomohli mi v najťažších situáciách. Slovom, aj činom. Ja preto na tú Poradu nedám nikdy dopustiť, aj keď to na nej občas vrie, aj keď sa tu objavia žabomyšie vojny. Ale život je už raz taký.
Veľmi si vážim ochotu od zadávateľa vstúpiť do tak závažnej, nepopulárnej a málo poznanej problematiky. Vie presne, o čom hovorí. Možno to bude práve syn či dcéra poraďáka, ktorému dokáže pomôcť. Držím mu k tomu všetky palce.
A ja ho o rady požiadam rovnako. Učíme sa celý život a nádej zomiera posledná.

Nerušte pevné linky, dá sa na nich po nociach vyrozprávať do vôle. Niekedy len o bežných starostiach a niekedy o všetkých bôľoch. Za 7,95 € mesačne. A vaše číslo sa dá nájsť na nete. Koľko dáte za cigarety? Ale nie o tom som chcela.
Chcela som sa ti Danila poďakovať, že si sa, hoci pokorená, na našu milovanú Poradu vrátila. Je veľa mien, ktoré mi tu chýbajú...
A túto tému chodím čítať po špičkách a so zatajeným dychom. Držím palce!

Kukulienka moja, veď ja som ešte vlastne nič nenapísala. A ďakujem.

Kvaka, ak Ti pomôže moja skúsenosť s tramalom a zmierni Tvoje pochybnosti, tak tu ju máš. Tiež som pred rokmi užívala tramal na moje artrotické koxy pri neznesiteľných bolestiach. Užívala som ho nepamätám si po koľko kvapkách. A raz som už k lekárovi neprišla po svojich, ale ma doviezli.
Tak mi dal tramal do injekcie a onedlho ma vystrelo. Zopár dní si ma tam nechali, tramal samozrejme okamžite vysadili. Nemala som žiaden absťák, a to bol moment, kedy som sa viac začala zaoberať alternatívnou medicínou.
Zostala mi však závislosť na nikotíne, a ak mi niečo dlhodobejšie pomohlo, bola to téma "Ako prestať fajčiť". Tam sme nepodvádzali, bolo to síce o držku, ale detox bol na nezaplatenie. Žiaľ, téma zapadla do zabudnutia, bez komunity som závislákom zostala, ale verím, že aj mne raz zabliká na konci tunela.


P.S. Píšem Ti sem, anketová téma je pre mňa uzatvorená.

Och Pikoška, pre mňa téma v ktorej sa ocitneš je zárukou serióznosti. A nie vždy a všade sa my ľudia musíme zhodnúť v názoroch.
Vždy keď Ťa stretnem tu a mám možnosť čítať si Ťa, podskočím od radosti a úprimne!

Ja ti verím, Pikoška, aj synovi verím, takže faktom je, že nie vždy po vysadení "drogy" absťák nastúpi. Už len odkliať tú filozofiu slov abstinenčný syndróm. Princíp fungovania drogy či návykového lieku je merateľný, sám závislý to vníma tak, že potrebuje časom vyššie dávky na docielenie rovnakého účinku. Ak teda dávky nebude zvyšovať, ďalej sa cíti, ako keby drogu nebral, hoci droga vlastne stále na organizmus pôsobí. Ale toto fungovanie drogy asi treba prenechať odborníkom. Výhra niekoho je vždy motivačná, nalieva nádej iným, preto si myslím, že je treba o týchto výhrach písať.

Ďakujem Samovi za založenie tejto témy, za úžasnú ochotu pomôcť a Danile za pripomenutie témy
Ako prestať fajčiť
Písala som v nej, že som zo dňa na deň prestala fajčiť bez abstinenčných príznakov a nefajčím od roku 1995.
V poslednom príspevku som prilepila link na článok, ktorý ma nakopol a v ňom je táto veta:

Namiesto konania sa uspokojíte so zahrávaním sa s problémami v myšlienkach.

Rozhodla som sa skoncovať so svojou závislosťou na hrách a darí sa mi to už dva týždne.

Ten pocit je úžasný. Samo, Danila ďakujem.

To je krásne, a veľmi ma to teší . Keď bude k tomu správny čas, tak by možno bolo fajn o tvojom rozhodnutí a o tom ako si to prežívala napísať aj niečo viac, možno to pomôže nakopnúť sa aj niekomu ďalšiemu .
Ja ti veľmi držím palce a kedykoľvek by bolo niečo v čom budeš potrebovať podporu, tak sa obráť, a rád pomôžem.
A k tomu poďakovaniu , nebol by som čestný ak by som napísal, že to neteší. No ja nerobím nič bez toho, aby mi to ukázal môj Pán Boh. A teda, ak ti to čo ja robím je nejakým spôsobom nápomocné, tak prosím, neďakuj mne, poďakuj Jemu

eNBE radis , ze nedavat dietatu ziadne peniaze, ano to je rozumne, ale kolky na zaklade toho zacali aj predavat drogy , aby si na tu vlastnu zarobili, co potom?

A myslíte si, že je lepšie ho podporovať a dávať mu financie? A čo keď bude v situacii keď mu nebude stačiť dajme tomu 100 EURo na deň? Budete pracovať na to, aby dieťa mohlo brať drogy kým sa nepredávkuje? Jednoznačne si stojím za názorom, že za žiadnu cenu nesmie rodič podporovať závislé dieťa financiami. Ak tak robí, tak nepomáha ani sebe ani dieťaťu, len ak tak do hrobu.
A áno, stáva sa, že začne predávať drogy, no percentualne neni veľká šanca, že k tomu príde, a väčšinou aj keď narkoman začne predávať, tak to dlho nedokáže robiť.

eNBe, aký je tvoj názor na pravidelné návštevy rodiča v liečebni drogovo závislých ? Sú vhodné častejšie návštevy (s darčekom vo forme zásob cigariet), alebo menej je v tomto prípade viac ?

Môj názor na to čo sa nazýva "liečebňami" poznáte, a čo sa týka cigariet, treba toľko, aby nebol odkázaný na spolupacientov. A návštevy? Myslím, že to je individuálne a závisí to od vzťahu dieťa + rodič. K jedném ak rodičia neprídu, tak sa zapnú myšlienky ako "nezáleží im na mne". U druhého ak neprídu tak príde kľud "veď aj tak nemáme o čom hovoriť" ... a t.ď.
Ja osobne som bol rád návštevám rodičov a tešil som sa na ne. No čo sa týkalo budúcnosti, tak nič tieto návštevy neovplivnili.

Mam doma závislého , ešte to stále nechce priznať, neviem ako to cele skonči či sa včas spamätá . Čítam tu názory a väčšinou radia, že ho nechať padnúť na samé dno a keď bude chcieť sa liečiť tak mu pomôcť. Zamýšľam sa nad tým co by mohli byt to dno, mam čakať možno na smrť alebo vážne psychické poruchy s ktorých sa už nedostane?, neviem či by som to chcela riskovať, skôr sa prikláňam riešiť to v krajnom prípade väzením, aký máte na to názor. Ďakujem