http://vytapeni.tzb-info.cz/mereni-a...lotni-aplikace

Prediktivní řízení vytápění budov - pilotní aplikace

Datum: 15.6.2011 |

Autor: Ing. Jan Široký, Energocetrum Plus s.r.o., Ing. Jan Kubeček, katedra řídící techniky,


Elektrotechnická fakulta ČVUT, Ing. Petr Kudera, Energocetrum Plus s.r.o.

| Zdroj: TZB HAUSTECHNIK SK

Většina výzkumů v energeticky úsporném stavění se soustředí na konstrukci budov, použité materiály nebo využití alternativních zdrojů energie.

Prediktivní regulátor využívá termodynamický model budovy a

předpověď počasí a


umožňuje předpovídat vývoj vnitřních teplot v krátkodobém horizontu,


nastavení parametrů regulace pro optimalizaci t_i a minimalizaci energetické náročnosti.

Česká republika

Dotaz:

Vyhláška v § 4 rozděluje rozúčtování nákladů na tepelnou energii na základní a spotřební složku. Ve shodě všech členů SVJ bychom chtěli ponížit základní složku na 20 % a spotřební naopak navýšit na 80 %. Všechny byty jsou vybaveny termohlavicemi a kvalitními poměrovými měřidly. Proč nám to vyhláška neumožňuje? Nechystá se novela v souvislosti s povinností mít od 1.1.2005 byty vybavené termoregulačním zařízením? Znění § 4 degraduje vybavení bytů regulační a měřící technikou a snahou o úsporu tepelné energie.

Odpověď:
Z technické podstaty tzv. poměrové měření prostřednictvím elektronických či odpařovacích indikátorů vytápění není možné těmto technickým pomůckám přisoudit vlastnosti měřidel ve smyslu zákona č. 505/1990 Sb., o metrologii.

Zjištěné údaje z provozu těchto technických pomůcek nejsou ve fyzikálních jednotkách tepla (GJ, kWh), ale jde pouze o bezrozměrné hodnoty (dílky, náměry), které mají význam až v případě, přijmeme-li zásadu rozvrhu části dodaného tepla do bytového objektu poměrovým způsobem (na základě zjištění výpočtu spotřební složky nákladů).

Zjištění indikátorů nevypovídají absolutně nic o množství dodaného tepla do bytu, ale pouze relativně, v kontextu s obdobnými zjištěními v ostatních bytech.

Protože uvnitř ústředně vytápěného objektu je rozdělení dodávky tepla obtížně měřitelné i stanovenými měřidly, akceptuje se za jistých předpokladů náhradní způsob stanovení podílu jednotlivých uživatelů prostřednictvím zjišťování indikátory vytápění.

Význam a vypovídající schopnost poměrového měření jsou tak stanoveny úměrně nejistotám, které tuto aproximaci (odhad) doprovázejí, a proto se úhrada každého konečného spotřebitele určuje dvousložkově.

Podíl obou složek je právě těmi předpoklady, na jejichž základě je možno stanovit jednotlivé úhrady tak, aby byly spravedlivé, kontrolovatelné a odborně zdůvodnitelné.
Tazatelem navrhovaný podíl obou složek není akceptovatelný v našich podmínkách (vychází se z dostupnosti a kvality zjištění indikátorů vytápění) ani v sousedních zemích EU. Zákon č. 72/1994 Sb. svým ustanovením § 9a odkazuje oprávněně na zvláštní právní předpis, jehož pravidla mají přednost před formálním souhlasem „všech“ členů SVJ (z praxe víme, že 100% souhlas v prostředí SVJ je pouze teoretickou možností). Dodávku tepla do objektu, který je ústředně vytápěn, posuzujeme technicky, společensky (právně) a věcně. Tato vysvětlení jsou i v pozadí zásad pro stanovení úhrad. Proto je na místě interpretovat pojetí pravidel pro rozúčtování nákladů v celku i jednotlivě z těchto aspektů. Výsledkem zmocnění ministerstva pro místní rozvoj, obsažené v § 98 odst. 9 k provedení § 78 odst. 5 zákona č. 458/2000 Sb., je zvláštní právní předpis, vyhláška č. 372/2001 Sb., která stanoví pravidla pro rozdělení nákladů na služby vytápění a poskytování teplé užitkové vody mezi konečné spotřebitele. Pravidla jsou právní normou kogentní povahy. V tomto právním pojetí závaznosti vyhlášky tkví podstata odpovědi na často položené dotazy o působnosti vyhlášky. Již z pouhé gramatické interpretace zákonů (zákon č. 40/1964 Sb., občanský zákoník - § 696, zákon č. 72/1994 Sb., o vlastnictví bytů - § 9a a zákon č. 458/2000 Sb., energetický zákon - § 78 odst. 5) vyplývá, že se od této právní normy odchýlit nelze.

Použití indikátorů splňuje úsilí o motivaci k úsporám, nedegraduje však možnosti měření tepla u otopných těles, protože poměrové indikátory touto vlastností nejsou obdařeny.

Sdílením opačného názoru se tazatel nepochybně mýlí. Pravidla rozúčtování nákladů podle vyhlášky č. 372/2001 Sb. jsou uplatněna právními akty v různých mutacích i v sousedních zemích EU.

Povinnost vybavit všechna otopná zařízení regulačními ventily k 1.1.2005 byla změněna zákonem č. 694/2004 na možnost. Regulace na otopných tělesech je v kompletaci s poměrovými indikátory dlouhodobě doporučována, nejde o žádnou novinku resp. zásadní změnu (viz např. ustanovení § 7 odst. 9 vyhlášky č. 186/1991 Sb. „… instalovat měřidla tepla, jestliže to soustava ústředního vytápění umožňuje, po vybavení jednotlivých spotřebičů regulačním zařízením podle § 8 odst. 5“).

Ing. Jiří Skuhra, CSc.

Doporučuji do pozornosti:
Symposium in Sisimiut
12.-14. April 2005

http://www.greenland-innovation.com

http://www.greenland-innovation.com/...brunata%29.pdf

Vybrané z prezentace na konferenci:


http://cs.wikipedia.org/wiki/Sisimiut

http://www.greenlandphotos.net/sisimiut/Welcome.html

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Si...n-dynamics.png

http://www.accuweather.com/sk/gl/sis...orecast/186505

http://www.weathercity.com/gl/sisimiut/

http://www.gaisma.com/en/location/sisimiut.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Sisimiut


http://www.greenland-guide.gl/sisimiut/sisimiut.htm

...dokonca aj obvodové múry, strecha sú spoločné, teda aj podstatná časť spotrebovaného tepla, ktorá nie je závislá na správaní a vôli vlastníka. Ešte aj to zateplenie platia všetci podľa spoluvlastníckeho podielu, čo je vlastne znižovanie spotreby tepla.
Ak PRNV po zohľadnení výkonu radiátora nezaznamená približne rovnaké množstvo dielikov pri rovnakom meračom tepla nameranom množstve tepla, pre rôzne typy vykurovacích telies, pri rôznych výkonoch ...TAK TO JE LEN STRAŠNE DRZÝ PODVOD.
Ja si to myslím a viem dávno. Na to aby som aby som solidárne rozdelil náklad na kúrenie nepotrebujem poznať časoteplotu radiátora.

Tibor, existujú nejaké dostupné výsledky pokusov výrobcov PRNV, ktoré hovoria o správaní sa PRNV pri rôznych situáciách?
niečo ako: xykWh nameraného tepla spôsobilo zaznamenanie YX na radiátore typu aaa výkonu bbb dielikov pri ohrievaní priestoru s konštantnou (klimatizovanou) teplotu xy stupňou?

Nemusíme ísť do Grónska :-D
Novostavba v BA, bytové merače tepla, spotreba 100 250 kWh, Merná spotreba 76,586 kWh/m2. Byt 1 má vadný merač.

Podľa mernej spotreby patrí dom do energet. triedy C. Ak by sme to zobrali na byty vychádzajú od A po D. Môže byť byt v takomto dome pasívny < 15kWh/m2?

Určite sú, ale ja ich k dispozícii nemám, môžem popýtať u výrobcu. Ale je to zbytočné, naozaj to v praxi nijakovsky nejde porovnávať. jedine po prvom vyúčtovaní si vieš určiť približnú cenu dielika v ďalšom roku. Nič viac.

práve, že na základe toho vieš rozdeliť teplo fakturované na päte domu na teplo zaznamenané aj PRNV. Následne vieme povedať percentuálne aký je to pomer. 100% fakturovaného=xy%zaznamenaných PRNV a xy% zo "strát" z rozvodu tepla dome.

Nelze se dopředu dohodnout na počtě jednotek PRVN, neboť nevíme, jaký bude měsíc dopředu náročný na teplo.

Kááámo, tak to máš 100 % pravdu.

Ale neviem čo ti spôsobuje problém, či Slovenčina, či pojem o čase, alebo chápanie.

Vieš, ono ja to tak, bol rok x a v tom roku bola spotreba tepla v GJ. prípadne v kWh. Spotrebované teplo v dome spôsobilo na PRT, alebo indikátoroch x zaznamenaných jednotiek, ktoré vlastne vyjadrujú ktorý radiátor v byte, byt potreboval viac, alebo menej z dodaného tepla meraného na päte domu. Tie zaznamenané jednotky som rozpočítal tak na jednotlivé radiátory, že keď sa vy násobia koeficientom radiátora a koeficientom polohy miestnosti v dome tak každý rovnako veľký byt bude mať rovnakú úhradu z nákladov domu. Na čo je to dobré? Keď sa rozpočítané jednotky porovnajú so skutočne zaznamenanými jednotkami, tak sa dá povedať, že Jano kúril málo a Fero zasa moc. A preto im vychádza veľký rozdiel v úhradách na byt. Ale Fero povie, čo tam po nejakých jednotkách, meraní. Však 60 % nákladov rozpočítaných podľa m2 mi úhradu zníži, tak aké šetrenie, načo? V podstate Fero má pravdu. Vlastne už sa s tým nedá nič robiť, len porovnať.

Ale ako ten rozpočítaný stav jednotiek využiť v budúcnosti, budúcich rokoch?

Je možné zo spotreby na päte domu v dohodnutom termíne príklad 15.1. napočítať aký by mal, mohol byť stav zaznamenaných jednotiek v dome a na jednotlivých PRT. Ale v počítači je nám to vlastne na nič. Treba to dať spoluvlastníkom dodaného tepla, aby si mohli porovnať napočítané jednotky so skutočné zaznamenanými jednotkami. Ak ma Jano menej ako je uvedené v dolnom limite, mal by si potočiť hlavice, doľava, alebo aspoň jednu, dve. Fero, ak má nad horný limit mal by si pootočiť hlavice doprava. V nasledujúcom termíne 31.1. sa to opakuje a je vecou každého spoluvlastníka či si bude kontrolovať, porovnávať svoje stavy zaznamenaných jednotiek s napočítanými. Jasné, že zo 168 rodiatorov, PRT sa nebude žiadnému zhodovať zaznamenaný stav s rozpočítaným stavom jednotiek, V skutočnosti ide o to, aby odchýlka od priemeru bola čo najmenšia, +/- a teda aj náklady boli rozpočítané v takej odchýlke ako sú jednotky, ale len v prípade, že sa nerozpočítajú žiadne náklady podľa m2. A aj teplo by malo, mohlo byť rovnomernejšie rozdelené v celom dome, medzi jednotlivými bytmi, veď sú to pomerové rozoeľovače tepla, či nie? Niekto ich ale používa len na rozdeľovanie nákladov za teplo, ako PRVN, nie ako PRT a pritom je to trn istý prístroj, hračka. že!

Na konci roka sa už nebude dať s jednotkami nič spraviť, ale náklady sa podľa ních rozpočítajú takým spôsobom, že už bez rozpočítania 60 % podľa m2, prípadne sa rozpočíta len 10 - 20 % podľa m2. Fero sa bude rozčuľovať, a to sa bude! Podľa m2 sa musí rozpočítať tých 60 % nákladov, aby som ja menej uhrádzal z nákladov domu, nie za dodané teplo, ale za teplotu v byte a v tej nie sú až také rozdiely ako ste mi napočítali. Pravdu má v tej teplote. Ale vlastníci mu povedia, že na základe vyhlášky 358/2009, § 7, odsek 10 a Zákona 182/1993, §14 tak rozhodnúť môžu a aj rozhodli, a tiež že v priebehu roka bol informovaný, aký by mal, mohol byť jeho stav zaznamenaných jednotiek. Takže mal možnosť v priebehu roka niečo spraviť preto, aby jeho počet zaznamenaných jednotiek nebol taký vysoký. Mal zdvihnúť riť a isť sa prejsť k hlaviciam a znížiť svoju potrebu dodávaného tepla, tým by znížil spotrebu na päte domu, ale aj svoj podiel z nákladov napočítaných podľa spotreby na päte domu. Takže, nič nie je dopredu, ale sa vychádza z minulosti, aby sa veci pohli dopredu. A spoluvlastníci tiež!

Takže tento spôsob nie je o tom, že však si všetci kúrte ako chcete, my vám tie náklady rozpočítame podľa teploty v bytoch, a tie sú minimálne. Tie zaznamenané jednotky pri rozpočítaní nákladov budeme brať do úvahy len okrajovo, tak 40 -30 %, ale to si musíte rozhodnúť, schváliť vy, koľko? Alebo podľa nášho doporučenia. Nakoniec aj tak tie náklady uhradíte vy, nie my.

URSO zmení cenu za teplo a je to o ničom. Na každú jednotku, ks v každom roku pripadá iná suma €. A ja tepla, ak si len tak orientačne podľa jednotiek prepočítaš kWh. Dá sa aj tak, že ak úhradu domu vydelíš počtom spotrebovaných kWh dostaneš náklad na jednu kWh v dome. Tým keď sa vydelí úhrada bytu, vlastník si môže povedať, môj podiel je x peňazí, x percent a zaplatil som za x kWh z dome, ale minul som ich skutočne ja? Kto mu dá správnu odpoveď???

No vidíš, vieš nájsť, dodať tu aj veci, ktoré dávajú zmysel.

Inak taký majú na západe zákon, tak sa nedá 20 : 80 %.

Znění § 4 degraduje vybavení bytů regulační a měřící technikou a snahou o úsporu tepelné energie.

A v tomto dávam pýtajúcemu sa za pravdu!

Možno sa to zmení, už sa o tom tam uvažuje, však vieš.

A tak teda moja riť zodpovedá za to, že zaplatím cudziu spotrebu? Len preto, že ty si vizionár? O tej lenivej rite sa môžeme baviť vtedy, keď vieš, aká bola teplota v byte. Niekto dosiahne 21 stupňov celsia v prevažnej dobe vykurovacieho obdobia bez toho aby čo i len raz jeho radiátor bol minimálne zohriaty. Túto zimu viem zodpovedne povedať, že hlavice sú nastavené na 21 stupňov Celsia v byte (je to II), ale nie som naivný, aby som si myslel že tepelné straty boli pokryté len jedným hovädom (čo sem píše), jedným počítačom,varením, jednou telkou a jedným slnkom. Aj keď v tomto prípade a tomto čase (teploty vonku) skoro tak. Dokonca niektoré dni dodávam viac tepla ako sú tepelné straty.
Na konci toho celého je kúzelník s PRNV a nestačím sa diviť. Toto musel vymyslieť génius. Sused si myslí, že mu kradnem teplo, ale vlastne ja ho dokurujem a ešte aj dotujem. Je pravda, že platím menej ako pri platbe za m2, bez PRNV, ale tento celý cirkus je jeden veľký podvod a ilúzia o spravodlnejšom rozdelení vykurovacích nákladov.
Spolu s praktikami správcov, ktorý utajujú náklad suseda, s výrobcami PRNV, ktorý taja svoje KNOW HOW, s koeficentami nepriaznivej polohy, PRNV ktoré zaznamenávajú "časopriebehteploty" možno ani to na konci celého je výsledok. TOTO NIE JE BULHARSKÁ KONŠTANTA, BULHARSKÝ METER, TOTO JE NIEČO NA ÚROVNI INKVIZÍCII-stredovek pravda, fyzika a logika nikoho nezaujíma. Vznikol tu mýtus, že PRNV dokáže ovplyvniť konečných spotrebiteľov a oni v konečnom dôsledku ušetria teplo pre dom a teda spoločné náklady domu.

tvoja logika: teba nezaujíma odpoveď odborníka, teba zaujíma otázka laika.

ak viem cenu dielika, tak viem aj hodnoty zložiek dvojzložkovej cene tepla, viem presne povedať koľko kWh ten dielik predstavuje. Ak viem toto a viem kolko zaznamená dielikov pri testovaní, viem rozdeliť teplo na teplo ktoré ovlyvnilo nárast dielikov a teplo ktoré do domu prišlo mimo radiátorov.
Ďalej vieme teda povedať že nePRTované teplo pomohlo k teplote v byte niektorý, vlastníkom viac iným menej (zjednodušene závysle od vzdialenosti od fakturačného merača , čím ďalej a vyššie menej).

Keď tvoja riť, tak tvoja riť!

Spoluvlastníkom zákon umožňuje nemať tie PRT, ale ak ich chcú, poser sa! Ale ani tým nič nezmeníš na ich rozhodnutí.

jedno hovado ... ak tie tepelné zisky nevyužívajú všetci v dome, tak hovadá.

A že dotuješ suseda, a to ako vieš? Nasliníš prst a odkiaľ fúka?

Praktiky správcov sú také ako píšeš, čim menej spoluvlastníci vedia, tým menšie starosti pre nich.

Stredovek, vtedy tvrdili, že zem je ploská doska. Bola, je?

Mýtus? Vedľa nášho domu je navlas rovnaký dom, len zateplenie si dali spraviť o 2 centimetre hrubšie. Teoreticky by mali mať, teda mohli mať menšiu spotrebu, ale to sa ešte nikdy nestalo!

A vieš prečo?





































































































Lebo nemajú namontované PRT, takže ich nič neobmedzuje, ale ani nemotivuje. A rozdelili sa na dve skupiny, vonkajší ich chcú, vnútorný ich nechcú. V skutočnosti by to malo byť naopak, ale temnota, neznalosť ako v stredoveku na nich pôsobí. Majú to rovné ako dosku.

Áno! K tomu navrchu ide teplo aj cez byty pod ním, takže pri jeho zaznamenanej jednotke nameria na fakturačnom merači viac kWh ako v byte na spodku. A to by bolo treba nejako zohľadniť, aby to vlastník videl vo vyúčtovaní, ale ak majú rovnako m2, tak ako to môže vidieť? Len rovnakú sumu za m2. Ono je tých vecí viac, ktoré nie sú zohľadnené.

Ako viem? To, čo sa okno nazýva má tepelný odpor, viem aký majú jeho viem moje. Viem jeho spotrebu elektriny, viem svoju. S tým prstom to vyskúšaj ty, ale nezabudni si ho pred naslinením strčiť do riti, potom budeš lepšie vedieť odkiaľ vetry fúkajú

Ahoj, nuník!

Vieš, rád si prečítam všetky názory, ktoré sa týkajú vykurovania bytového domu, a rozpočítania spoločných nákladov domu na jednotlivé byty. Sú rôzne odborné, laické, tie sú dosť protichodné, ale aj odborné nie sú rovnaké, a žiaden odborník ešte nepovedal, že tak ako hovorí, tvrdí on, tak je to 100 %. Každý svoju teóriu zastáva, aby predal!

Jeden názor. Laicky, odborný?

Množství tepla skutečně spotřebovaného pro konkrétní vytápěný prostor totiž nelze exaktně změřit, resp. se jedná o natolik složitý technicko fyzikální problém, že takové měření je v praxi nereálné.

Som laik a vôbec mi to neprekáža, že niektoré veci odborníkov nechcem pochopiť, ale tento názor sa dá pochopiť. A myslím si, že by to nemalo robiť problém väčšine ľudí, ktorých sa to týka, ktorí za to teplo musia platiť. Každý dom má svoje špecifiká, ale hlavne svojich spoluvlastníkov, ktorí sa musia spoločne dohodnúť ako budú v dome s teplom hospodáriť a ako si rozdelia náklady za dodané, odobraté teplo rozpočítanú medzi jednotlivé byty.

Neviem, či ty si to postrehol, sú tiež niektoré protichodné, ale niektoré aj poučné. Takže, ak sa dostanú vlastníci do sporu, ba až na súd, neviem ako bude rozhodovať sudca o veci v ktorej nemajú 100 % istotu ani odborníci. Možno sa nebude venovať problému po odbornej stránke. Čo odborník, to iný názor, a aj súdny znalci sa nemusia zhodnúť na rovnakom stanovisku k veci. Ak to zoberie po právnej stránke, tak vyhláška 358/2009, § 7, odsek 10 a Zákon 182/1993, § 14 umožňuje sa dohodnúť vlastníkom inak ako je uvedené v § 7 vyhlášky 358/2009. Ak boli dodržané všetky procedurálne veci týkajúce sa rozhodovania podľa § 14, Zákona 182/1993, ak skúmaním zistí, že rozhodnutie vlastníkov je v súlade s uvedeným zákonom. A potvrdí rozhodnutím jeho právoplatnosť, tak ak je dohodnutým spôsobom vypočítaný rozdiel medzi jednotlivými bytmi aj ako trojnásobok priemernej úhrady na rovnaký byt o výmere m2, je tento rozdiel právoplatný a to aj napriek tomu, že sa nejaví podľa odborníkov ako spravodliví.

V Česku majú takto vyhláškou určený spôsob rozpočítania nákladov za teplo, nie tepla! Tá platí od 1.1.2002, ale asi vlastníkov moc nemotivovala k efektívnemu odberu tepla jednotlivými vlastníkmi bytov v dome. Tak niekto navrhol jej zmenu, myslím si, že k lepšiemu hospodáreniu s dodaným, odobratým teplom. Peniaze vlastníkov by mali byť to, čo mby malo väčšinu vlastníkov bytov motivovať k zníženiu spotreby tepla a maximálného využíva iných tepelných ziskov.

Prečiarknute by malo byť z vyhlášky vypustená a nahradené napísané hrubo.


(1) Náklady na tepelnou energii na vytápění v zúčtovací jednotce za zúčtovací období rozdělí vlastník na složku základní a spotřební. Základní složka činí 40 30 % až 50 % a zbytek nákladů tvoří spotřební složku.

2) Základní složku rozdělí vlastník mezi konečné spotřebitele podle poměru velikosti započitatelné podlahové plochy bytu nebo nebytového prostoru k celkové započitatelné podlahové ploše bytů a nebytových prostorů v zúčtovací jednotce.

(3) Spotřební složku rozdělí vlastník mezi konečné spotřebitele úměrně výši náměrů měřičů tepelné energie nebo indikátorů vytápění s použitím korekcí a výpočtových metod, které zohledňují i rozdílnou náročnost vytápěných místností na dodávku tepelné energie danou jejich polohou hodnotám přepočteného podílu spotřeby konečného spotřebitele vytápěných místností.

(4) Rozdíly v nákladech na vytápění připadající na 1 m² započitatelné podlahové plochy nesmí překročit u konečných spotřebitelů s měřením či indikací v zúčtovací jednotce hodnotu 40 % oproti průměru zúčtovací jednotky v daném zúčtovacím období musí u konečných spotřebitelů s měřením či indikací v zúčtovací jednotce odpovídat průměru zúčtovací jednotky v daném zúčtovacím období včetně započtení přípustné tolerance, tedy odchylky od průměrné hodnoty za celou zúčtovací jednotku. Přípustná tolerance odchylky od průměrné hodnoty je stanovena na –20 % jako spodní hranice, horní hranice není stanovena. Pokud dojde k překročení přípustných rozdílů, provede vlastník úpravu výpočtové metody uvedené v odstavci 3 stanovené hodnoty odchylky, upraví se hodnota nákladů na vytápění na 1 m² započitatelné plochy na 80 % průměrné hodnoty za zúčtovací jednotku. Pro horní hranici není limit stanoven a konečný spotřebitel hradí plnou výši nákladů na vytápění.

Myslím, že takú radu si dostal od laika, niekde tu na porade, ale dobrá duša ju vymazala. A vidíš, nezabudol si, ako odborníkovi sa ti teraz hodila, že?

Ďakujem, ale nie je to tvoja rád, tak sa bez nej obídem a bez tvojich, tiež.

keď to spotrebované teplo nejde presne zmerať, alebo alebo ide, ale je to technicky a fyzikálne náročné JE ABSOLUTNE NELOGICKÉ ŽE EXISTUJE LACNÉ ČUDO, KTORÉHO VÝSLEDOK JE DEFACTO PRIRADENIA MNOŽSTVO TEPLA BYTOM SPOTREBOVANÉHO. TENTO VÝSLEDOK NIE JE NIČ INĚ AKO HAUSNUMERO.
To je uhol pohľadu, či vieme zmerať teplo bytom spotrebované, alebo nie, a vec toho, čo je to "bytom spotrebované". Je evidentne jasné, že každý vlastník sa m§že správať k teplu svojsky, a každý môže mať rôzne iné tepelné zisky.
byt môže spotrebovať len to teplo, ktoré mu bolo dodané. Zákon zachovania energie nepustí. To sa delí na:
- teplo dodané vykurovacími telesami
- teplom z okolia (od susedov, cez konštrukčné prvky, zo stupačky)
- teplo zo slnka, človeka, varenie pranie svietenie telka,...
Tepelná straty bytu sú
- teplo potrebné na pokrytie tepelných strát voči vonkajšiemu prostrediu
- teplo ktoré unikne mimo byt k susedom, alebo do spoločných priestorov
- teplo ktoré sa spotrebuje pri vetraní
Pokiaľ by bol pre každé vykurovacie teleso namontovaný merač tepla vieme dosť presne zmerať množstvo tepla odovzdaného bytom cez vykurovacie telesá.
Vieme z fakturačného merača tepla koľko bolo tepla domu dodaného.
Na základe týchto dvoch hodnôt nie je problém stanoviť i tretiu množstvo tepla odovzdaného bytom a spoločným priestorom mimo vykurovacie telesá

Rozdeliť teplo, či náklad ?
Teplo mimo vykurovacie telesá sa môže rozdeliť podľa spoluvlastníckeho podielu, alebo aj sofistikovanejšie podľa výkonov (prip. plôch stupačiek)...
Teplo cez vykurovacie telesá sa môžu rozdeliť sucho podľa nameranej hodnoty, alebo sa vytvoria skupiny so sebou susediacich bytov, kde sa časť tepla prerozdelí podľa styčných plôch.

Takto dostaneme hodnoty tepla pripadajúce na byty. Nastanú obrovské rozdiely, ktorá by mali zodpovedať tepelným stratám jednotlivých bytov.
A potom, keď každý bude vedieť dosť predne svoju spotrebu tepla, pričom jeden bude mať spotrebu tepla cez vykurovacie telesá 75kWh/rok iný 15kWh/rok sa budú vedieť rozumnejšie dohodnúť ako rozdeliť náklad na dodávku tepla, ale hlavne nebudú žiť v ilúzii, myslieť si, že PRNV a koeficient nepriaznivej polohy niečo riešia.
Tento stav, keď sa vlastníkom bytov prideľuje náhodné čislo ako náklad na teplo pre byt vedie len k tomu, že všetko sa len zneprehľadňuje a reálna úspora tepla výmenou skiel okien sa javí mnohokrát ako zbytočná.
Sito, existuje jedna jediná seriózna štúdia, že PRNV spôsobilo úsporu tepla, ale hlavne nákladov? Som presvedčený, že nie. Dom, ako celok neušetrí nič (respektíve zanedbateľné množstvo), možno že ušetria, ale iba špekulujúci jednotlivcii
Základný problém je že tepelné straty bytu nie sú priamo úmerné ploche bytu, a čísla percent z vyhlášky zďaleka nezrovnoprávnia znevýhodnené polohy miestností.

Jáááj, nunííík!

No, vieš, ja ako laik, čo ti k tomu povedať? Teba je tu na porade škoda, ty by si mal tým odborníkom, ty by si im ako sa vytrel ...

Pokiaľ by bol pre každé vykurovacie teleso namontovaný merač tepla vieme dosť presne zmerať množstvo tepla odovzdaného bytom cez vykurovacie telesá.
Vieme z fakturačného merača tepla koľko bolo tepla domu dodaného.
Na základe týchto dvoch hodnôt nie je problém stanoviť i tretiu množstvo tepla odovzdaného bytom a spoločným priestorom mimo vykurovacie telesá

Asi takto to myslíš, že? Spotreba domu X kWh, mínus súčet nameranej spotreby kWh v bytoch Y, rovná sa Z, teda množstvo kWh ktoré sa dostalo do bytov rozvodom tepla vykurovacieho systému, odobratého domom, spoluvlastníkmi domu.

Úzasné, geniálne, X - Y = Z. A to tí odborníci nevedia?

Ale čo ak spoluvlastníkom technický stav neumožňuje namontovať na radiátory tie dosť presné merače, alebo nedajbože na nie nemajú peniaze, ale ak rozhodne väčšina, do FOaÚ na to musia mať zo zákona. Takže je sa možnosť posunúť dopredu, alebo zostať stáť na mieste. Alebo sa rozhodnúť pre PRT, tiež zákon umožňuje.


Rozdeliť teplo, či náklad ?Na to sa dá isť priamo, alebo od lesa.

Teplo mimo vykurovacie telesá sa môže rozdeliť podľa spoluvlastníckeho podielu, alebo aj sofistikovanejšie podľa výkonov (prip. plôch stupačiek)...

Učíš sa! Onehdá si sa my pýtal na tie stúpačky, no nie je to presné, ako vždy, ale je to presnejšia plocha v m2 na jeho rozpočítanie ako podlahová plocha bytu- ov.

Teplo cez vykurovacie telesá sa môžu rozdeliť sucho podľa nameranej hodnoty, alebo sa vytvoria skupiny so sebou susediacich bytov, kde sa časť tepla prerozdelí podľa styčných plôch.

To akože susedné byty sa spriemerujú, tak si mi to niekedy uviedol, že?

Dobré, tiež teória a nevypadá byť zvrátená.

Keď sme už pri tých stúpačkách, spomínal som ten efekt slnka a odstaveného radiátora v mojej miestnosti a teplej spiatočky, stúpačky.

Logicky mi vychodí, že to slnko pôsobí aj na ďalších šesť miestnosti nadomnou a tiež, že všetci, alebo minimálne jeden nemá optimálne nastavenú hlavicu, ktorá im - mu odstaví prietok vody radiátorom. Ale keď máme PRT, tak tie to presne všetko zaznamenajú, ale nepresne!

To je nepopierateľný fakt.

Ale ako sa s tým vysporiadať v rozpočítaní tepla, alebo nákladov?

Náklady sme mali 16 804 €. Z toho som 15 % navrhol rozpočítať samostatne podľa plochy stúpačiek. 15 % = 2 520 €. Podiel úhrady bytov nadomnou z 15 % od vrchného bytu. 21; 56; 59; 64; 67; 75; 76. Tiež to má jednu chybičku keď vrchnému vypne radiátor, tak mu nehreje ani ten kúsok stúpačky. Ale je plochu má stále!

To som riešil tým, že som dal každému bytu vzdialenom od fakturačného merača, koeficient krokom 1,1 %, teda každému radiátoru ktorý kúril a PRT zaznamenával jednotky sa odpisujú jednotky ich uvedeným percentom, najvyššiemu bytu najviac. Čo to spraví s teplom pri rozpočítaní nákladov? Nič! Ale znížením počtu jednotiek sa zvýši podiel na jednu jednotku, keďže jemu sa odpisuje viac jednotiek náklady za odpísané jednotky sa prenášajú cez náklad na jednu jednotku do ostatných bytov v dome. Jasne na základe presných - nepresných PRT, ale schválených spoluvlastníkmi domu.

Je to nepopierateľný fakt, že z trubky ktorá má väčší priemer, teda aj plochu sa do môjho bytu dostane viac s toho nemeraného tepla ako do odstatných nadomnou. Tiež to, že ktosi spôsobi, že tie trubky sú teple. Asi najviac ten ktorý ma na PRT najväčšiu zaznamenanú hodnotu. Ten na vrchu má najvyšší odpis jednotiek, ale ak v tej miestnosti nekúri odpis rovná sa nule.

Je rozdiel na rozpočítaní nákladov o tie v máji predsa ide, o teplo len v mesiacoch keď sa odoberá teplo vidieť len dve položky rozpočítania ako keď je možnosť vidieť desať položiek.

A preto som nerozmýšľal presne, odbornícky, ale logicky. Ale tebe to nebude pripadať logické ako aj niektorým odborníkom.

Takže - tak, každý máme svoj vlak.

Čauko, nuník! A ďákujem za prednášku!