Podľa § 9 Občianskeho zákonníka má maloleté dieťa spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku.
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (tzv. "spôsobilosť na právne úkony") vzniká v plnom rozsahu až plnoletosťou. Do tejto doby musí byť maloleté dieťa zastúpené osobou, ktorá spôsobilosťou na právne úkony disponuje.
Primárne zastupovanie dieťaťa vykonávajú jeho rodičia v rámci súboru rodičovských práv a povinností (tzv. "zákonné zastupovanie"), pričom pokiaľ sa jedná o právny úkon, ktorým sa disponuje s majetkovými právami dieťaťa, je potrebné vykonať jeho súdnu autorizáciu (schválenie právneho úkonu maloletého súdom).
Výnimkou nie je ani dedičské konanie. Podľa všetkého, rodič dieťaťa, ktorý zostal nažive, je účastníkom dedičského konanie taktiež a tak nemôže vykonávať súčasne opatrovníctvo dieťaťa v tomto konaní, pretože by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Súd preto ustanoví na čas trvania dedičského konania dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude pri právnych úkonoch zastupovať. Opatrovníctvo zanikne po právoplatnom ukončení dedičského konania a následne majetok dieťaťa nadobudnutý dedičstvom už bude spravovať rodič, ktorý zostal na živo, ibaže by súd rozhodol inak.