V normálne hospodáriacom a spravovanom urbári by každý mal dostať svoje podiely od samého začiatku jeho fungovania, aj spätne. Keby normálne hospodárenie a spravovanie neprehlušila obyčajná ľudská hlúposť a chamtivosť u vedenia a ľahostajnosť u členstva. Tá sa žoviálne uchyľuje k vysvetleniu, že občiansky zákonník hovorí o tom, že najviac 3 roky dozadu a potom nárok zaniká. Nie, nárok nezaniká. Iba sa z rúk darebákov vo vedení urbáru aj ľahostajnosti a nezáujmu zhromaždenia stáva po 3 rokoch právne nevymožiteľný.
Nárok na podiely nechráni iba občiansky zákonník, ale v prvom rade zákon o účtovníctve a postupy účtovania, vydané na jeho základe. Nie nadarmo bolo urbárom zo zákona určené povinné vedenie podvojného účtovníctva a dodržiavanie jeho principiálnych, ochranných, majetkoprávnych zásad. Nie je zriedkavosťou, že sro-čky, aj akciovky vedú nevyplatené podiely aj 15 a viac rokov. Neviem prečo by to nemohol práve urbár.
Normálne a dobre hospodáriaci urbár dosahuje každoročne zisk, ktorý po zdanení rozdeľuje medzi svojich členov, podľa počtu podielov na LV. Každý člen má teda svoje drobné percento, spolu je iba 100%. Zisk po zdanení sa otvára a účtuje na účet 431. Tento sa spravidla celý, alebo časť preúčtuje na rozdelenie medzi všetkých podielnikov, písaných na LV, teda na účet 36401. Nerozdelená časť sa účtuje spravidla na účet 428. Rozdelené, ale nevyplatené podiely po vyplácaní zostávajú na účte 36401 najmenej do konca roka, kedy sa menovite inventarizuje jeho zostatok – zoznam nevyplatených podielov podľa osobných nárokov podielnikov. Potom sa preúčtujú do depozitu, z účtu 36401 napr. na 36402. Zoznam nevyplatených podielov je súčasťou rozpisu k účtu 36402 trvale. Z neho sa vyplácajú tí, ktorí sa o podiely prihlásia a preukážu svoj nárok poukázaním na list vlastníctva. Nevyplatený depozit je vecne a procesne blokovaný pre ďalšie rozdelenie medzi členov, ktorí už svoj podiel z konkrétneho výsledku konkrétneho roka už dostali. Lebo nevyplatené podiely už majú konkrétneho majiteľa a osobný nárok už nemôže podliehať ďalšiemu deleniu ako zdroj medzi tých, ktorí svoj diel už raz dostali. Rozdeliť možno iba to, čo valné zhromaždenie schváli . A toto už bolo raz schválené na rozdelenie, nemožno schváliť nové rozdeľovanie už raz rozdelených peňazí o ktorých bolo vo valnom zhromaždení raz platne rozhodnuté. Rozdeliť možno znova iba to, čo ešte nebolo rozdelené medzi členov, teda z účtu 428 a zase len medzi všetkých podielnikov podľa podielov v LV a úplného zoznamu, vrátane neznámych, ku ktorým sa môžu prihlásiť dedičia. Pri rozpise nárokov medzi členov sa nedelia anonymné peniaze z účtu. Ale valným zhromaždením určená a schválená časť z hospodárskeho výsledku konkrétneho roka. A až tá sa vypláca v peniazoch. To, čo sa predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie pre rozdelenie musí mať presnú účtovnú podobu. Je to buď hospodársky výsledok 431, alebo jeho nerozdelená časť z minulých rokov 428. Nikdy však nie už rozdelený a nevyplatený podiel, krytý zoznamom a povinnou inventarizáciou, či už z účtu 36401, alebo 36402. Ak je otec vedený na LV užívaných urbárom ako známy vlastník, tak neobstojí tvrdenie, že urbár nemá vedené nároky na jeho meno. Uznesenie VZ je tiež účtovným dokladom. Mal by to navrhnúť spravodlivý výbor a mala by nato dozerať hlavne spravodlivá dozorná rada. Napokon by to malo schváliť spravodlivé valné zhromaždenie. Ak opakované rozdelenie už raz rozdelených peňazí prejde bez sebareflexie u všetkých týchto troch zložiek, tak niečo so spravodlivosťou a dodržiavaním zákonných účtovných zásad nie je v poriadku. Potom také spoločenstvo treba neľútostne dať na súd a tvrdo žiadať svoj nárok aspoň za tie tri roky. Ak sa za tie roky ozaj vyplácalo, tak nádej na vysúdenie nároku , aj trov konania je dosť veľká. Nech sa zobudí aj ostatné členstvo a príjme opatrenia nato, aby to už nemohli urobiť ďalším v budúcnosti.